Síce nepatrí medzi najvyššie vrchy v okolí Košíc, ale vďaka svojim výhľadom je jednoznačne jedným z najvyhľadávanejších.
Vrch Sivec, ktorý je miestnymi obyvateľmi nazývaný aj Šivec alebo Šivá skala, je súčasťou Slovenského rudohoria, časti Volovské vrchy. Vápencové bralo tvorí dlhší skalný hrebienok, z ktorého uvidíte nielen Ružínsku priehradu rozprestierajúcu sa pod vami, ale aj blízke Sivecké lúky či vzdialené Vysoké Tatry. Výstup nie je náročný a vybrať si môžete z viacerých turistických trás.
Foto: autorka
Prístup
Ak rovnako radi ako ja cestujete po koľajach, ideálna trasa na Sivec vedie zo zastávky Ružín, kde stoja osobné vlaky. Výstup z tohto miesta trvá približne 2 hodiny – v prípade, že plánujete prestávky, aby ste si užili prírodné krásy, rátajte, že potrvá dlhšie. Trasu si vopred naštudujte, pretože cesta nie je na všetkých úsekoch jasne označená. Značka vás prevedie cez most a smeruje na Ružínske lúky. Za statkom so zvieratami zabočíte vpravo, pokračujete krížom cez lúku a potom cez les. Po prudšom výstupe popri potoku sa dostanete až k Priehybe pod Sivcom. Tam si môžete krátko oddýchnuť a posedieť. Z tohto miesta opäť pokračujete žltou značkou záverečným výstupom až na Sivec.
Tip: Všimnite si krásne bukové pralesy, cez ktoré budete prechádzať pod vrcholom. Aj vďaka nim je Sivec súčasťou prírodnej rezervácie, v ktorej platí 5. stupeň ochrany prírody. Dôvodom je takisto samotné bralo, výskyt chránených rastlín a hniezdiská vzácnych vtáčích druhov.
Foto: autorka
Kam ďalej?
Po poslednom výstupe vás čaká fantastický výhľad na okolité vrchy. Nezabudnite sa poriadne vystrojiť, lebo hoci zo skál sála v lete horúčava, na vrchole väčšinou fúka silný vietor. Keď si dosýta vychutnáte výhľady, máte viacero možností, kam pokračovať. Pokiaľ ste pricestovali vlakom a neplánujete sa vrátiť tou istou trasou, vybrať sa môžete po zelenej značke na Vysoký vrch. Tam budete mať opäť na výber, pokračovať môžete do Veľkej Lodiny, cez Jánošíkovú baštu do Kysaku, alebo po červenej značke až do Košíc – záleží na vašej kondícii a časových možnostiach.
Miroslava Slejzáková, Denník reportérky
Prečítajte si aj:
