Nečakajte, že autobus príde načas, ulice budú pomenované a odpadkové koše nájdete na každom kroku. Plány v Strednej Amerike nie vždy fungujú a na to treba byť pripravený.

| Téma čísla | 5. 4. 2019

Milada Mili Konečná (1989) sa narodila v Bratislave, avšak od detstva žila na východnom Slovensku v Strážskom. Momentálne pracuje na polovičný úväzok ako čašníčka vo Vancouveri v Kanade, kde je na Working Holiday vízach. Vo voľnom čase sa venuje blogu, písaniu knihy a cestovaniu.

 

Milada Mili Konečná precestovala takmer štyridsať krajín. Väčšinu sama. Naposledy prešla sedem štátov Strednej Ameriky. Jej receptom na úspešnú sólo cestu je mať pri sebe americké doláre, nepútať pozornosť drahými šperkami, necestovať po nociach sami a nezachádzať do uličiek, ktoré vám „nevoňajú”. Bezpečnostným pravidlom č. 1 je nepiť alkohol a mať „čistú“ hlavu.

 

Mili v Nikaragui, Leon, volcano boarding.
Foto: súkromný archív Milady Konečnej

Do Strednej Ameriky si sa vybrala sama. Aký bol tvoj plán?

Keď som si našetrila peniaze a vyriešila administratívne záležitosti na Slovensku, začiatkom minulého roka som odletela z Prahy do Kolumbie. Trvalo štyri mesiace, kým som sa dostala do Mexika cez všetky krajiny Strednej Ameriky (podobnú cestu som už raz podnikla v Južnej Amerike od Kolumbie po Brazíliu. Aj preto som viac-menej vedela, čo ma čaká). Najprv som riešila cestovné poistenie a letenky. Plán bol navštíviť kamarátov v Kolumbii, kde som pred pár rokmi pracovala ako lektorka angličtiny, a potom sa vybrať za dobrodružstvom do Strednej Ameriky, nabažiť sa nepoznaným a po štyroch mesiacoch odletieť do Kanady a na istý čas sa tam usadiť. Na cestách som sa naučila riešiť veci za pochodu – ako sa neplánovane dostať z bodu A do bodu B, kde sa ubytovať, najesť, zmeniť peniaze bez toho, aby neboli falošné. V prípade krízových situácií (ako napríklad nepríjemnosti s políciou v Nikarague či nemocnicami v Kostarike a Guatemale) som sa musela spoľahnúť najmä na seba, avšak dobrosrdečnosť miestnych sa vždy ukázala v správnu chvíľu.

Panama, Isla Mamey.
Foto: súkromný archív Milady Konečnej

Čo sa stalo v Nikarague? Prečo si skončila v kostarickej a guatemalskej nemocnici?

O Nikarague by som nechcela veľmi hovoriť. V Kostarike som skončila v nemocnici so zápalom močových ciest. Našťastie mi lekári spravili potrebné vyšetrenia, predpísali antibiotiká a zápal do desiatich dní zmizol. V Guatemale som v dažďovom pralese stúpla do mraveniska červených mravcov a následná alergická reakcia (opuchnuté celé telo) ma prinútila vyhľadať lekársku pomoc.

 

Guatemala, Laguna Lachua.
Foto: súkromný archív Milady Konečnej

Potulky si začínala v Kolumbii, ktoré krajiny nasledovali?

Panama, Kostarika, Nikaragua, juh Hondurasu, Salvador a Guatemala. Cez Belize som len prešla a cestu skončila v Mexiku. Najmenej očakávaní som mala od predraženej Kostariky, no tá mi utkvela v pamäti snáď najviac. Spolu s Guatemalou a Salvadorom. 

Kostarika, La Fortuna, sopka Arenal.
Foto: súkromný archív Milady Konečnej

Prečo práve ony?

Kostarika kvôli neplánovanej chvíľkovej láske a neskutočnej zeleni národných parkov. V Guatemale ma očarilo takmer každé miesto, ale dych mi vyrazila stále aktívna sopka Volcan de Fuego. Turistov celú noc očarovala výbuchom lávy. Za zmienku stojí návštevníkmi nepoznaná lagúna Lachua, ktorá je obklopená dažďovým pralesom a neuveriteľným pokojom. Pri zmienke o Salvadore si vždy spomeniem na nesmierne priateľských domácich. Tvrdím, že latino ľudia sú báječní. Milujem ich kultúru a spôsob života. Mnohí z nich nemajú veľa, no aj napriek tomu sa nesťažujú a vyzerajú spokojne a šťastne. Srší z nich pozitívna energia a sú pripravení kedykoľvek pomôcť. Zbožňujú tanec a hudbu, neoddeliteľne patria do ich života. Pamätám si, ako ma v malej salvadorskej dedinke vytancovala 60-ročná babička priamo na ulici, hneď po tom, ako ma zazrela. Stačilo trošku pouličnej hudby a môj opätovaný úsmev. Každá krajina ma stále niečím prekvapí. Napríklad pri vstupe do Kostariky mi pani na hraniciach odmietla dať vstupnú pečiatku do pasu, pretože som nemala výstupný lístok – nie vždy ho imigračná kontrola vyžaduje. Ak áno, tak postačí aj vo forme letenky, vďaka ktorej preukážete, že v danom štáte neostanete viac, ako je dovolené. V krajinách Latinskej Ameriky je to väčšinou 90 dní. Výstupné lístky väčšinou kontrolujú na letiskách, avšak mne sa to stalo aj pri pozemnom prekračovaní hraníc v Kostarike. Našťastie som to vyriešila narýchlo rezervovanou letenkou, ktorej rezerváciu som jednoducho nezaplatila, no potvrdenie o letenke z Kostariky som mohla pani na imigračnom preukázať. A tá ma, našťastie, nakoniec vpustila do krajiny.

Guatemala, Volcan de Fuego.
Foto: súkromný archív Milady Konečnej

Ako vyzerali tvoje presuny po Latinskej Amerike?

Z kolumbijskej Cartageny som letela do Panama City. Odtiaľ som cestovala výhradne autobusmi, niekedy stopom. Som zástancom miestnej prepravy a nič nie je dobrodružnejšie než prekračovanie hraníc z jednej krajiny do druhej po vlastných.

 

Ako si mám predstaviť stredoamerickú mestskú dopravu?

V mnohých krajinách si šoféri autobusov myslia, že sú malí bohovia a že namiesto storočnej karosy jazdia na moderných Ferrari. Predbiehali sa s ostatnými šoférmi, kto bude rýchlejší. Miestni vyzerali s danou situáciu zmierení, ale mne nie vždy bolo do smiechu. Avšak o zábavu a zvýšený adrenalín som mala postarané. Každá jazda v Guatemale bola cestou o život :D.

Mili pri guatemalskej aktívnej sopke Volcan de Fuego.
Foto: súkromný archív Milady Konečnej

Aké stredoamerické destinácie by si čitateľom odporučila?

Určite stále aktívnu sopku Volcan de Fuego a turistami zabudnutú lagúnu Lachua v Guatemale. Ďalej jednoduchý a prekrásny nikaragujský ostrov Ometepe, výstup a zostup zo sopky Cerro Negro taktiež v Nikarague, karibskú stranu Kostariky či turistami neprebádané vodopády pri Santa Ane v Salvadore. Stredná Amerika má bohatú ponuku, záleží, čo sa nám páči a aké preferencie máme pri cestovaní. Je potrebné pripraviť sa na jednu vec. Vo väčšine krajín Strednej Ameriky prevláda chaos a neorganizovanosť. Buďte flexibilní a choďte s davom. Nečakajte, že autobus príde načas, ulice budú pomenované a odpadkové koše nájdete na každom kroku. Plány v Strednej Amerike nie vždy fungujú a na to treba byť pripravený. Mnohí sa tam boja vycestovať, pretože médiá nás dennodenne presviedčajú, aké to je nebezpečné. No stredoameričania a ich kultúra stoja za tento risk. Dajú vám pocítiť, že ste tam ako doma. Pomôžu v situáciách, kedy to najmenej očakávate. Pohostia vás vo svojich domácnostiach, aj keď nemajú peniaze. Ich dobrosrdečnosť a radosť zo života je niečo, čo by si každý z nás mal vziať k srdcu a snažiť sa žiť podobným štýlom. 

Kostarika, Puerto Viejo.
Foto: súkromný archív Milady Konečnej

Sú potrebné nejaké očkovania či víza?

Odporúčajú sa isté očkovania, trebárs na hepatitídu A a B, brušný týfus či žltú zimnicu. Nie sú povinné. Čo sa týka víz, občanom EÚ stačí platný pas a dôkaz o vycestovaní mimo krajiny. Niekde musíte platiť vstupný či výstupný poplatok, a tak je užitočné mať pri sebe hotovosť v amerických dolároch.

 

Osobne neviem, či by som si trúfla na sólo cestovanie. Nie je to bez cestovnej agentúry či sprievodcu nebezpečné?

Vôbec si to nemyslím. Som sama sebe pánom bez časového limitu a itinerár si vytváram podľa okolností a nálady. Dôvod mojich sólo výletov je jednoduchý – mnoho z priateľov buď na podobné cesty nemá čas, alebo peniaze. Už som sa poučila, že cestovať s niekým, kto nie je vašou „spriaznenou dušou“, sa nevyplatí. Práve naopak, môže to celú cestu pokaziť. Neľutujem, že cestujem sama. Vždy sa mnoho naučím a myslím si, že je to skvelý životný učiteľ a prospeje aj nášmu sebavedomiu. Spoznávať nové krajiny a kultúry je nádherné, len treba vedieť, ako cestovať.

British Columbia, Kanada.
Foto: súkromný archív Milady Konečnej

A ako?

S rozumom. Najmä v chudobnejších krajinách netreba pútať na seba pozornosť zrkadlovkou na krku či byť ovešaný drahými šperkami. Pýtajte sa miestnych ľudí, kam ísť a ktorým miestam sa radšej vyhnúť. Necestujte po nociach sami. Nezachádzajte do uličiek, ktoré vám „nevoňajú”. Počúvajte svoj šiesty zmysel. Mojím bezpečnostným pravidlom číslo 1 je nepiť alkohol. Tomu sa na cestách úplne vyhýbam, a tým si zabezpečujem čistú hlavu. 

 

Ktoré krajiny si už navštívila?

Dlhodobo cestujem od roku 2012 a navštívila som zhruba 40 krajín. Kolumbia je moja srdcovka. Z Európy to je Španielsko a z Ázie Filipíny.

 

Na konci marca si prišla na pár týždňov na Slovensko z Kanady. V Košiciach si mala cestovateľskú prednášku, na ktorej si mi prezradila, že píšeš knihu. Čo o nej môžeš prezradiť?

Pôjde o zbierku krátkych dobrodružných poviedok z Latinskej Ameriky, samozrejme, založených na vlastných zážitkoch. Každá bude zakončená hlbšou pointou či ponaučením z mojich ciest a verím, že prijme ľudí k myšlienke, aby tieto končiny aspoň raz v živote navštívili.    

 

Hike k ľadovcu Wedgemoung, BC, Kanada.
Foto: súkromný archív Milady Konečnej

Aktuálne žiješ v Kanade. Kam ísť, čo vidieť a ako ju „zvládnuť“?

Kanada je prechádzkou po ružovej záhrade v porovnaní s krajinami Latinskej Ameriky. Všetko mi tam príde zorganizované, čisté, ulice sú krásne pomenované (minimálne vo Vancouveri, kde žijem). Je takmer nemožné sa tam stratiť. Kam ísť a čo vidieť? Jednoznačne odporúčam turistiku k jazerám ako Joffre, Garibaldi, Elfin či Wedgemount. Navštíviť Vancouver Island a Victoriu, hlavné mesto Britskej Kolumbie. Cez leto sa chystám k známym horám Rockies v Alberte a nádherným jazerám Moraine, Emerald či Lake Louise. Kanada je veľká krajina a ak ju chcete precestovať celú, potrebujete veľa času. Vnútroštátne letenky sú drahé a lacné aerolinky tam, bohužiaľ, neexistujú. Musím upozorniť, že Kanada je aj neskutočne drahá, minimálne vo Vancouveri. Ako príklad uvediem, že mesačne platím 800 dolárov len za prenájom izby. Avšak po prvej výplate tie sumy už nepovažujete za predražené a po čase sa s nimi naučíte žiť. Je pekné vidieť, ako sa Kanaďania pred vstupom do autobusu pekne zoradia a nikto nikoho nepredbieha. Po vstupe pozdravia šoféra a pri výstupe zo zadných dverí mu zakričia: „ďakujem“. Služby sú na veľmi vysokej úrovni, a aj preto sú ľudia naučení nechávať slušné prepitné. Keď som doma na Slovensku, nanešťastie, sa často nestretávam s veľmi pozitívnou energiou či kvalitnými službami. Slováci majú tendenciu mnohokrát sa sťažovať a vidieť na veciach najprv to negatívne, a až potom to pozitívne (ak vôbec). Nechcem hádzať všetkých do jedného vreca, avšak každý príchod na Slovensko ma o opaku veľmi nepresviedča. 

 

Joffree lakes v Kanade.
Foto: súkromný archív Milady Konečnej

Aký je život Slováka vo Vancouveri?

Nepoznám jediného, ktorý by sa nemal dobre. Sme tam veľká komunita Čechov a Slovákov, a tak aj československé akcie nie sú výnimkou. Organizujú sa rôzne párty, koncerty, dokonca na filmovom festivale vo Vancouvri sa v kinách púšťal český film s anglickými titulkami. Cez leto podnikáme kempovačky a turistiku do okolitých hôr, v zime sa venujeme lyžovačke a zimnej turistike. Jedinou nevýhodou sú drahé letenky, preto mnoho Slovákov chodí domov zriedka.

 

Na svojom blogu MiliMundo sa delíš o cestovateľské zážitky aj tipy na lacné a bezpečné cestovanie. Prezraď nejaké.

Všetko je otázkou priorít. Niekto si kúpi kabelku za 400 dolárov, ja radšej letenky. Dnes ich môžeme nájsť za neskutočne nízke ceny, stačí dobre hľadať. Osobne využívam predovšetkým skyscanner a momondo. Ubytovanie môžete mať vďaka couchsurfingu aj zadarmo, no chápem, že to nie je pre všetkých. Doprava nemusí stáť veľa, ak využijete miestnu prepravu. Za 92 dní môjho putovania naprieč Strednou Amerikou som minula presne 1682 eur, teda v priemere 18,30 eur na deň (celková cena nezahŕňa letenky ani cestovné poistenie).

 

Garibaldi lake v Kanade.
Foto: súkromný archív Milady Konečnej

Ak by si mala vybrať top 5 miest pre sólo cestovanie, ktoré by to boli a prečo?

Filipíny, Kolumbia, Ekvádor, Kostarika a Mexiko. Boli to moje obľúbené krajiny, milovala som to tam. Nikdy som sa v nich necítila sama, pretože miestni sú priateľskí a vždy ochotní pomôcť. Preprava bola jednoduchá, bezpečná a lacná. A nikdy nebol problém nájsť si ubytovanie, či už cez couchsurfing, alebo v miestnych hoteloch i hosteloch. Čo viac pre sólo cestovanie potrebujete? 

 

Ďakujem za rozhovor.          

Mili pred dvomi rokmi založila blog MiliMundo. Chce poukázať na to, že cestovať na vlastnú päsť nemusí byť nebezpečné. Jej zážitky a príbehy nájdete na milimundo.com/sk.


Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Nečakajte, že autobus príde načas, ulice budú pomenované a odpadkové koše nájdete na každom kroku. Plány v Strednej Amerike nie vždy fungujú a na to treba byť pripravený.

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems