Ženy bez trónu

| Literatúra | 12. 3. 2019

Životné osudy desiatich žien a ich historický „odtlačok“ zachytáva kniha Ženy bez trónu. Nájdeme medzi nimi sväticu, organizátorku verejného života, pokračovateľku svojho rodu aj spisovateľky a umelkyne.

Hlavnou inšpiráciou pre vznik publikácie boli zabudnuté osobnosti v dejinách. „Veľkú časť z nich tvoria ženy, ktoré svoj život mnohokrát obetovali a prispôsobili rodine. O to viac je dôležité o nich hovoriť, pretože napriek zložitejším podmienkam na realizáciu vlastných záujmov dokázali tvoriť, realizovať sa a vložiť svoj odtlačok do histórie spoločnosti,“ vysvetľuje Zdenka Bencúrová, editorka knihy. Jej príprava trvala viac než rok a podieľalo sa na nej desať autorov.

 

Každá ovplyvnila históriu

Kniha zachytáva desať príbehov. „Nájdeme v nej kapitoly o žene ako svätici, emancipátorke verejného života, umelkyni, spisovateľke a pokračovateľke svojho rodu. Snažili sme sa ich ukázať z rôznych uhlov pohľadu a prostredí. Usilovali sme sa poukázať na fakt, že ženy menili dejiny ,na všetkých frontoch‘. Ich vplyv nebol ohraničený jedinou oblasťou, ale dokázali sa realizovať v rôznych umeleckých a spoločenských sférach. Veríme, že ich životné príbehy a osudy ponúknu čitateľovi priestor na zamyslenie a privedú ho k hlbšiemu záujmu o históriu,“ vysvetľuje Bencúrová a dodáva, „chceli sme zviditeľniť ženské osobnosti, ktoré nemali takú moc ako muži a napriek tomu svojimi životmi ovplyvnili okolie a do istej miery aj celú spoločnosť. Dúfame, že kniha bude motivovať aj súčasné mladé ženy, aby sa realizovali a venovali tvorbe i životným oblastiam, ktoré sú pre ne dôležité. Tak, ako to robili ich predchodkyne.“ 

 

Zdenka Bencúrová.
Foto: Martina Gomolčáková

Trón ako symbol moci

Na otázku, prečo autori pomenovali knihu Ženy bez trónu, odpovedá editorka nasledovne: „Trón sme si vybrali ako zástupný symbol pre moc, ktorú tieto ženy nemali. Nemohli zasahovať do verejnej politiky a realizovať v nej svoje predstavy, ale napriek tomu si dokázali nájsť svoje ,miesto pod slnkom‘, kde využili svoj intelekt a schopnosť realizovať sa. Väčšinou sa pokúšali aj o zmenu postavenia ostatných žien v spoločnosti – pomocou vzdelávania a ich nasmerovania k väčšej samostatnosti, čo mohlo niektoré z nich zachrániť od biedy. Mnohé žili v úzadí, v privátnej sfére, často v tieni svojho manžela. Nechceli sme písať o panovníčkach a zástupkyniach vysokej šľachty, tých už vzniklo mnoho publikácií.“

Ottó Herman so svojou manželkou. Foto: Wartha Vince okolo r. 1885, HOM HTD 70.48.15.

Knihu Ženy bez trónu si môžete zakúpiť v košickom kníhkupectve Artforum alebo na podujatiach Centra pre religionistiku a historické štúdiá (CEREHIS). Bližšie info nájdete na www.cerehis.sk alebo na facebook.com/cerehis.

 

Mgr. Zdenka Bencúrová je zakladateľka a riaditeľka Centra pre religionistiku a historické štúdiá, n. o. V súčasnosti pôsobí ako doktorandka na Ústave religionistiky Masarykovej univerzity v Brne, kde sa venuje náboženským zmenám v období osvietenstva na Slovensku.  

 

Eva Barnišinová


Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Ženy bez trónu

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems