Z človeka rodič, a naopak

| Rodina | 8. 3. 2019

Vždy sa veľmi poteším, keď sa v okolí narodí dieťa. Niežeby mi tak záležalo na slovenskej pôrodnosti. Baví ma pozorovať prerod z človeka na rodiča. Fascinovalo ma to dosť dlho predtým, než som do tohto spolku vhupla sama, no teraz, sťaby člen „klanu“, si to užívam ešte viac. V novej úlohe sa totiž stávame nahými, vytryskne z nás pravá podstata, všetky pózičky sú náhle preč. Jasné, že sa aj v role mama-tata dokážeme pretvarovať a chvíľku hrať na, povedzme, viac láskavého alebo, naopak, viac prísneho, než v skutočnosti sme, ale dlho nám to nevydrží. Naše deti totiž majú dokonalú schopnosť vyťahovať ľudskú autenticitu na svetlo sveta. Práve tohto momentu sa neviem nabažiť. Vždy zavetrím špeciálnu chvíľku a vychutnávam príbeh v priamom prenose. Napríklad, keď päťročný chlapček na oslave evidentne klame, no mama ho nechce pred okolím ponížiť, ani situáciu ututlať. Keď musí hanblivý otec prezliekať na ihrisku pocikanú a detsky necudnú dcérku, na hoľaky utekajúcu pred suchým oblečením. Keď sú benevolentní a liberálni rodičia nútení určiť hranice potomkovi, čo divoko rozhadzuje tovar v obchode alebo búcha po hlave iné dieťa. Keď sa kamarátka stane dvojmatkou bez tehotenstva prakticky zo dňa na deň. Alebo keď sa iná priateľka, ktorá sa bála mať deti, mení na tú najláskavejšiu, najobetavejšiu a najtrpezlivejšiu mamu na svete. Vidieť rodinných príslušníkov, kamarátov, kolegov, známych, ako sa zbavujú svojich pracovných a sociálnych rol, je čarokrásne. V sekunde ich zo seba zhodia sťa divadelný kostým, aby sa zrodili v koži rodiča. Zrazu je jedno, kto je dôležitý „pán“ riaditeľ, kto pestovaná fotomodelka, kto život zachraňujúci lekár a kto starý ošľahaný pankáč. Rodičovstvo ukazuje pravú tvár človeka a to ostatne sú len audiovizuálne choreografie pre obecenstvo. Pozorujem rodičov nie preto, aby som ich súdila, ani aby som sa inšpirovala. Veď každé dieťa je iné a na každé existuje jedinečný návod na použitie. Pozorujem z číreho plezíru. Žiadne divadlo-film-beletria, je to skutočný príbeh o človeku a jeho pravde. O tom, ako sa z ľudí stávajú rodičia, a naopak, že rodičia sú tými najozajstnejšími ľuďmi bez pretvárky.

Bývalé šéfredaktorky Zajtrajších novín vo svojich aktuálnych full-time džoboch. Luna víta Hanku. :) Foto: Martin Krestián

Text: Lucia Radzová

 

 

 

 

 


Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Z človeka rodič, a naopak

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems