Košické bábkové divadlo slávi jubilejnú 60-ku. Oslavovať bude celý rok

| Téma čísla | 8. 3. 2019

„Dospelí i deti potrebujú bezprostredný kontakt s umením tu a teraz.“

Bábkové divadlo v Košiciach vzniklo v roku 1959 ako štvrté profesionálne divadlo na Slovensku – po Žiline, Nitre a Bratislave. Prvou premiérou v BDK bola hra Guliver v Maňuškove od Josefa Pehra a Lea Spáčila.

 Ivan Sogel pôsobí v divadelnej sfére už štyridsaťjeden rokov. Za ten čas si splnil dva veľké sny – podieľal sa na vzniku divadelnej scény Jorik i festivalu VIRVAR. Aj keď začínal ako herec, uchvátila ho práca dramaturga, ktorej je verný desaťročie.

Ivan Sogel pôsobí v Bábkovom divadle v Košiciach už 41 rokov. Foto: Martin Konečný

Aká bola vaša cesta do košického bábkového divadla?

Už počas vysokoškolského štúdia v Prešove som sa aktívne zapájal do rôznych záujmovo-umeleckých činností. Recitoval som, hral v divadle, písal články, recenzie, vlastné básne… S univerzitným divadelným súborom sme chodili po rôznych festivaloch doma i v zahraničí. S vtedajšími spolužiakmi sme začali uvažovať o vlastnom divadle. Uvedomili sme si, že o splnenie nášho sna sa môžeme pokúsiť, ak nastúpime do nejakého „veľkého“ divadla. Preto som v roku 1978 prišiel do BDK. Zžil som sa so súborom, vnikol som do tajov animácie všetkých druhov bábok a postupne sa prepracoval k hlavným postavám. Stále som však zápasil s jedným problémom – chýbalo mi stabilné bývanie. Tak som po siedmich rokoch dal výpoveď a vymenil košické bábkové divadlo za činoherné v Prešove. Paradoxne, v tom čase mi pridelili byt v Košiciach, takže som musel do práce dochádzať. Po troch rokoch som sa opäť vrátil do BDK, umelecký súbor ma zvolil za šéfa a túto funkciu vykonávam dodnes.

 

Čo patrí k práci umeleckého šéfa?

Navštevujem mnohé festivaly a premiéry iných divadiel, sledujem tvorbu jednotlivých režisérov, vyhľadávam externých spolupracovníkov – najmä režisérov, hudobníkov a scénografov, prípadne hosťujúcich umelcov. Snažím sa k tomu pristupovať citlivo, aby to boli vynikajúci odborníci, ale aj pedagógovia, ktorí skvalitnia tvorbu nášho divadla a budú  prínosom aj po ľudskej stránke. Pod vedením takýchto osobností sa môžu herci zdokonaľovať. Taktiež hľadám zaujímavé texty, s režisérmi ich vhodne upravujeme pre potreby konkrétnej inscenácie.

 

Zvyknete si presadiť tvrdohlavo svoje, alebo si „dáte povedať“?

Vždy s režisérom hľadáme, čo sa najviac hodí pre náš umelecký súbor v konkrétnom čase. Ak príde s výborným nápadom, samozrejme, že mu do jeho rozhodnutia nevstupujem.  

Z predstavenia Slniečko a snežní ľudkovia. Foto: BDK

Kde hľadáte nové témy a námety na hry?

Všetko sa odvíja od nášho aktuálneho repertoáru. Vždy sa snažím prísť s niečím, čo ešte bábkové divadlo nemá. Napríklad, dlho nám chýbala zimná rozprávka, v súčasnosti máme dve. Taktiež som spoznal poľskú autorku Martu Guśniowsku. Napísala vyše šesťdesiat hier, ktoré sa uvádzajú po celej Európe (tri z nich má BDK v repertoári ako jediné slovenské divadlo). Zaujala ma jej detská hra o smrti. Myslím si, že aj o takýchto témach, ktoré sú pre deti akési tabu, je potrebné hovoriť. Podať im to v pre nich pochopiteľnej forme. Mojou ďalšou dramaturgickou líniou je priniesť pre divadlo nonverbálne inscenácie, teda bez slov. Aby sa s nimi naši herci mohli predstaviť kdekoľvek na svete a diváci im porozumeli. Preto ma teší, že sme začiatkom februára tohto roka premiérovali rozprávku Neuveriteľný cirkus. Pre mňa je dôležité, aby boli naše hry kvalitné. A to sú vtedy, ak ich môžeme hrať vždy, kdekoľvek a znesú odborné kritériá. Žiaľ, nie všetky inscenácie sú také. Niektoré sú tzv. chlebovky – majú síce divácky úspech, ale nedosahujú umeleckú úroveň, ktorú má mať kvalitná hra. V umení totiž nie vždy všetko vyjde podľa predstáv inscenátorov. Keby sme sa s chlebovkami predstavili na nejakom zahraničnom festivale, tak „zhoríme ako fakľa“. Občas do divadla prichádzajú autori, ktorí čosi napísali, ale netušia, ako fungujeme, čo potrebujeme. Odporúčam im, aby si pozreli náš repertoár a inšpirovali sa. Nesmú zabúdať, že náš divák je najmä detský divák – neúprosný, zvedavý, nezaujímajú ho záľahy slov a textu. Bábkové divadlo vyžaduje akciu, krátky text alebo repliku, niekedy len jednu vetu či dokonca slovo alebo povzdych, aby sa dej posunul.

 

Spomínate si na svoju prvú inscenáciu?

Keď som v roku 1978 nastúpil do BDK, prišiel režírovať fantastický Karel Brožek. Skúšali sme inscenáciu Vojny turecké a iné. Hrali sme činoherne aj s bábkami, bol tam spev, tanec… Išlo v pravom zmysle o syntetické divadlo. Uchvátilo ma a vedel som, že toto chcem robiť. S hrou sme vystupovali na Slovensku i v zahraničí, patrila k výkladnej skrini divadla. Pamätám si, že hrali všetci, čo mali ruky a nohy, ešte aj javiskoví technici.

 

A prvá inscenácia pod dramaturgickou taktovkou?

Išlo o bieloruskú hru Filipko a ježibaba. Doteraz je v našom repertoári.

 

Čím si BDK získalo Vašu vernosť?

Uvedomil som si, že detský divák je najlepší divák. Dospelí občas zagratulujú, usmejú sa, potľapkajú po pleci, ale za vaším chrbtom povedia, že sa im hra nepáčila. Deti „neoklameme“, nemajú rady falošnosť, sú úprimné, spontánne reagujú na dej. Hneď nám dajú najavo, či sa im predstavenie páči, alebo nie – dupú nohami, smejú sa, robia grimasy… Aj keď je umenie udržať ich pozornosť. Detský divák k nám chodí najčastejšie, preto takmer ¾ našich predstavení sú pre neho. Cítim a vidím, ktorí rodičia prichádzajú do divadla so záujmom a chcú, aby ich deti zažili a precítili silu divadelného umenia. Upozornia ich, že na javisku možno bude aj tma, hluk, „cudzí“ ľudia… Na druhej strane sú rodičia bez záujmu o to, ako sa ich dieťa správa v hľadisku – hrá sa s mobilom, počúva hudbu, konzumuje jedlo… Pretože mama či otec sa tiež počas predstavenia rozprávajú s inými dospelými či pozerajú do telefónu. Mrzí ma to. Našou ambíciou je dostať aj staršieho diváka do bábkového divadla. I keď máme skúsenosť, že tituly pre náročnejšieho mladistvého návštevníka viac ocenia v zahraničí ako u nás. 

 

Prečo?

Nechcem nikoho podceňovať, ale zdá sa mi , že sme spohodlneli, spriemerneli. Súvisí to s tým, že niektorí rodičia sa nedostatočne venujú deťom, vôbec nechodia do divadla, resp. tam chodia bez záujmu. Pritom bábkové divadlo je akýmsi prvým stupňom, kedy sa dieťa zoznamuje s umením ako takým. Udivuje ma, čo dnes „letí“, napríklad, v televízii. Okrem správ nepozerám nič iné. Mnohé programy sú dehonestujúce, pod úroveň a tým sa ľudia „kŕmia“. Keď ich toto zaujíma, potom sa nečudujem, že zatvárajú oči pred umením – hoci aj priemerným. Ale to nie je len u nás, ide o celosvetový problém. Aj v dnešnej technikou preplnenej dobe je potrebná návšteva divadla. Dospelí i deti potrebujú bezprostredný kontakt s umením tu a teraz. Video na internete si môžu pozrieť kedykoľvek, ale divadlo sa odohráva len v istom momente. Vplýva na dušu človeka, obohacuje ju. Preto prežilo do dnešných čias.

 

Začiatkom februára tohto roka premiérovalo divadlo rozprávku Neuveriteľný cirkus. Foto: BDK

V úvode rozhovoru ste prezradili, že ste si v bábkovom divadle chceli splniť sen o vlastnom divadle. Podarilo sa Vám to?

S bývalou riaditeľkou BDK Katarínou Hegedüsovou sme v roku 1995 založili Jorik (od roku 2009 mal umeleckú pauzu a v 2017 opätovne otvorený, pozn. red.). Povedali sme si, že to bude činoherná scéna pre mládež a dospelých, kde budeme uvádzať klasické tituly v modernom šate, že scéna Jorik bude akési experimentálne divadelné laboratórium. Herci tak môžu profesijne rýchlejšie rásť, keďže súčasne pracujú na bábkových aj činoherných hrách. Nebudú sa vyjadrovať cez bábku, ale hrať sami za seba a stvárňovať plnokrvné postavy. Jorik je arénou, diváci sedia okolo. A hrať v takýchto priestoroch je náročnejšie ako na javisku v tzv. „kukátku“. Mojím druhým snom bolo založiť vlastný divadelný festival. Splnil sa mi pred siedmimi rokmi v spolupráci so súčasným ambicióznym riaditeľom Pavlom Hrehorčákom, keď sa uskutočnil prvý ročník VIRVARU. Navštívil som mnoho slovenských i zahraničných divadelných festivalov a všade mi čosi popri predstaveniach chýbalo. Preto sú niektoré hry v rámci VIRVARU pod holým nebom či v iných divadlách, nechýbajú choduliari, sprievod po meste, atrakcie pre deti, tvorivé dielne, výstavy… Chceme, aby VIRVAROM žili celé Košice.

 

Ako prebieha výber inscenácií a sprievodného programu VIRVARU?
Ako riaditeľ a dramaturg festivalu (ale aj ako umelecký šéf bábkového divadla) musím mať prehľad, čo sa v brandži deje – na Slovensku i v celej Európe. Mám svojich poradcov v Česku, Poľsku i Maďarsku, ktorí ma informujú o novinkách a zaujímavých inscenáciách. VIRVAR pravidelne hostí divadlá z krajín Vyšehradskej 4 a Ukrajiny. Vždy sa snažím pozvať do Košíc divadelný súbor zo štátu, ktorý návštevníci ešte nemali možnosť vidieť. Tento rok to vyzerá tak, že privítame divadlo zo Slovinka a z Bieloruska a po prvýkrát aj zo Španielka a budem nesmierne šťastný, ak sa mi podarí dohodnúť spoluprácu aj so súborom z Afriky. Ale ešte stále prebiehajú rokovania.

 

Pripravuje divadlo špeciálny program k 60. výročiu?

Tým, že má BDK šesťdesiat rokov, dokázalo svoju životaschopnosť a dospelosť. Nemám rád, keď sa k výročiam pripravuje niečo špeciálne a je to len na „jedno použitie“. Divadlo by malo fungovať celý rok. Preto bude aj naša oslava rovnako dlhá. Máme za sebou dve premiéry, ešte nás čaká jedna bábková a jedna činoherná v Joriku, plánujeme 7. ročník VIRVARU a o jeho prvých piatich rokoch by sme chceli vydať knihu. Zároveň pripravujeme publikáciu k 60. výročiu, výstavu vo Východoslovenskom múzeu, vystúpenia viacerých hosťujúcich divadiel, a to nielen bábkových. Oslovili sme známeho slovenského scénografa, výtvarníka a grafika Fera Liptáka, ktorý nám ako darček k šesťdesiatke pripravil sériu plagátov. Stretnete sa s nimi nielen na našom webe, ale aj na rôznych miestach v Košiciach. Chceme, aby BDK „žilo“ výročím po celý rok spolu so svojimi divákmi, Košičanmi i návštevníkmi mesta.

Ivan Sogel (1953) začínal v BDK ako herec (1978). Od r. 1988 pôsobí ako umelecký šéf. Vytvoril množstvo postáv nielen na bábkovej scéne a v Joriku, ale aj v Divadle Jonáša Záborského v Prešove. Za mnohé zo stvárnených postáv bol ocenený Prémiami Slovenského literárneho fondu. Je spoluautorom knihy Od Gulivera k Filipkovi (2009), ktorá mapuje 50-ročnú históriu BDK.

 

Na slovíčko s Pavlom Hrehorčákom, riaditeľom BDK

 

O budúcnosti divadla

„Veľmi radi by sme pokračovali v tom, čo sme už ,naštartovali‘. V budúcnosti chceme uviesť nové kvalitné premiéry pre detského diváka, rozšíriť ich o inscenácie pre dospelých, ktoré v priestore Košíc nemajú tradíciu, ale vo svete sú bežným trendom. Samozrejme, budeme pokračovať aj v rozvíjaní divadelnej scény Jorik, ktorá v minulosti mala svoje pevné miesto na kultúrnej mape. Dramaturgická alternatíva BDK na tejto scéne je zastúpená najmä zámerom hrať pre iného, doposiaľ ,nepodchyteného‘ percipienta (dospelého diváka), využívať iné výrazové prostriedky, iné herectvo, iné dramatické predlohy a tvarovať priestor inak, netradične – alternatívne. Scéna Jorik bola a bude alternatívna nielen voči BDK, ale aj voči bábkovému divadlu ako žánru.“

 

O pozícii BDK v kultúrnom živote Košíc

„Bábkové divadlo v Košiciach je jedinou kamennou profesionálnou inštitúciou svojho druhu na východnom Slovensku. V kultúrnom živote Košíc už má svoje pevné miesto. Dlhodobá, skoro 90-percentná celoročná obsadenosť predstavení je číslom, ktoré dokazuje, že diváci majú vzťah k bábkovému umeniu, že v multimediálnej dobe má divadelný herec stále svoje opodstatnenie a pevné miesto.“

 

O najväčších míľnikoch

„Medzi najväčšie míľniky divadla za 60 rokov svojej činnosti považujem rýchly prechod od amaterizmu k profesionalizmu (už v šesťdesiatych rokoch stabilné teleso), spoluprácu s významnými slovenskými, ale aj zahraničnými režisérmi, hudobníkmi, scénografmi a pod. Za veľký zlom považujem v roku 1995 vznik experimentálnej divadelnej scény Jorik, ktorá vďaka vhodne volenej dramaturgii a režijnej koncepcii vytvorila akceptovateľný prienik medzi hercom a divákom a výsledkom bol divadelný jazyk zrozumiteľný pre obe strany.

Strata divadelnej budovy na Rooseveltovej ulici v Košiciach v roku 1999 je veľkým negatívom a míľnikom pre divadlo, lebo výrazne zmenila jeho dramaturgiu a zároveň spomalila rast. V neposlednom rade za veľmi významný v živote divadla považujem v roku 2012 vznik festivalu VIRVAR, ktorý umožňuje konfrontáciu BDK s inými divadelnými subjektmi a zároveň obohacuje vkus diváka aj o divadelné postupy, ktoré naše divadlo nemôže robiť.“

 

Pavol Hrehorčák, riaditeľ BDK. Foto: Martin Krestián

 

 

Z gratulácií k 60. výročiu vzniku BDK

Bábkové divadlo nemá vek, hoci sa občas stane, že oslavuje 60-tku. Milí bábkari, ďakujem Vám, že máte patent na kúzlo, vďaka ktorému my, jeho návštevníci, pri každej návšteve omladneme. Želám Vám i naďalej dostatok tvorivej sily a hravosti. Aj my, dospelí, ju potrebujeme.“ (Rastislav Trnka, predseda Košického samosprávneho kraja)

V mene Štátnej filharmónie Košice dovoľujem si Vás čo najúprimnejšie pozdraviť. Zaradili ste sa medzi inštitúcie, ktoré majú  nezastupiteľné miesto v umeleckom, kultúrnom a spoločenskom živote nielen mesta Košice, ale aj za jeho hranicami.“ (Július Klein, riaditeľ Štátnej filharmónie Košice)

Bábkové divadlo je inštitúcia, v ktorej vládne skvelá pozitívna atmosféra, je tu úžasný umelecký súbor od riaditeľa, cez umeleckého vedúceho, hercov až po divadelné dielne. Prajem im do ďalšej 60-ky veľa síl do neľahkej práce, elánu, chuti, umeleckej invencie, aby naďalej rozdávali radosť nielen najmenším divákom, ale nám všetkým!“ (Róbert Galovics, riaditeľ Konzervatória Jozefa Adamoviča)

Bábkové divadlo v Košiciach  patrí k nemnohým profesionálnym bábkovým divadlám na Slovensku. Je veľmi dobré nielen pre Košice, ale aj pre bližšie okolie mesta, že svojou činnosťou obohacuje paletu kultúrnej ponuky regiónu. Zvlášť si cením aktivity scény Jorik . Som rád, že jedna časť programu pri príležitosti 60. „narodenín“ divadla – a to výstava, bude prezentovaná v Historickej účelovej budove nášho múzea a verím, že spolu s kolegami z BD pripravíme pre návštevníkov pútavý zážitok.“ (Robert Pollák, riaditeľ Východoslovenského múzea v Košiciach)

Eva Barnišinová

  


Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Košické bábkové divadlo slávi jubilejnú 60-ku. Oslavovať bude celý rok

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems