Islamské umenie a zobrazovanie bytostí

| Umenie | 12. 3. 2019

Islamské umenie poznáme podľa geometrických vzorov arabského ornamentu, kaligrafie, preslávených kobercov, výrobkov z kovu a keramiky. Špecifické postavenie v islamskom umení má zobrazenie živých bytostí.

Na začiatku 7. storočia n. l., v čase vzniku islamu, boli na Arabskom polostrove rozšírené kulty, spojené s uctievaním rôznych bohov a bôžikov. Okolo r. 610, keď mal prorok Mohammed približne 40 rokov, sa mu zjavil archanjel Gabriel a nadiktoval mu učenie islamu, ktoré je zachytené v Koráne.

Reakcia na polyteistické náboženstvá, s ktorými sa za svojho života stretol, na seba nenechala dlho čakať. Prorok Mohammed šíril vieru v jediného Boha a zakázal ľuďom klaňať sa ku kamenným modlám. Podľa jeho slov Boha nie je možné zachytiť v sakrálnom umení a dokonca to ani nie je vhodné, pretože len Boh môže stvoriť bytosť. Na tento odkaz nadviazali moslimskí teológovia a vzdelanci pri interpretácii veršov z Koránu, keď odkazovali na časť, kde Ježiš oživuje hlineného vtáčika. Tento zázrak má svoj význam – iba samotný Boh má moc vdýchnuť život (Korán 3,47 – 49). Podľa niektorých ortodoxných islamských tradícií aj umelci budú musieť v deň Posledného súdu vdýchnuť život svojim dielam, a ak sa im to nepodarí, budú uvrhnutí do pekelného ohňa. Islamská teológia tak dospela k zákazu obrazov v podobe živých bytostí, ľudí a zvierat. Prvá historická zmienka o tomto zákaze pochádza z dekrétu kalifa Jazída II. (722) a neskôr  to bol obrazoborecký edikt Leva III. (726).

Portrét čítajúceho Mohammeda na koňovi Burakovi, 18. st., Art Gallery of South Australia. Zdroj: commons.wikimedia.org

Nariadenie nerešpektovali všetky moslimské krajiny. Ich reakcia závisela aj od miestnych tradícií, ktoré ostali ponechané. V silne semitských krajinách ako Asýria a Palestína bolo nariadenie prijaté, ale v krajinách s rozvinutou tradíciou zobrazovania figurálnych motívov, napr. v indo-iránskej Perzii, sa tento zákaz neujal. V zjednodušenom rozdelení islamu na sunnitskú a ší’itsku tradíciu, tá prvá bola ortodoxnejšia a zákaz prijala a druhá bola liberálnejšia a rozvíjala sa v nej aj figurálna tvorba. To sa ale týkalo len úžitkového umenia a obrazov, v sakrálnych priestoroch neboli živé bytosti zobrazované.

Téme zobrazovania ľudí v islame sa bude venovať prednáška Obrazy a figuratívne zobrazenie v islamskej tradícii významného slovenského islamológia Attilu Kovácsa z Univerzity Komenského, ktorá sa uskutoční 20. marca o 16:30 v Štátnej vedeckej knižnici v Košiciach na Pribinovej 1.

Zdenka Bencúrová, CEREHIS


Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Islamské umenie a zobrazovanie bytostí

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems