Z histórie Levočského domu – najstaršieho pohostinstva na Slovensku

| Mesto Košice | 6. 2. 2019

Levočský dom je slovenský unikát. Už od roku 1542 sa v ňom ubytovávali a občerstvovali pocestní.

Spolu s Miklušovou väznicou patrí Levočský dom medzi najstaršie svetské stavby v meste. V minulosti sa stavali prevažne drevené domy. To, že v našom prípade ide o kamenný, svedčí o solventnosti staviteľa, ktorý je neznámy. Parcela výstavby bola lukratívna, keďže vedľa sa nachádzal kráľovský dom (na mieste dnešného Premonštrátskeho kostola) a oproti bola radnica (dnes Štátne divadlo). Výstavba domu siaha do 15. storočia a vybudovali ho v neskorogotickom štýle. Ide o dvojpodlažnú budovu s výrazným arkierom na kamenných konzolách nad vchodom.

Majetok mesta Levoča

Prvým známym majiteľom Levočského domu bol Juraj Szathmáry, biskup a neskôr ostrihomský arcibiskup. Po ňom sa stal vlastníkom jeho zať, palatín Alexej Turzo. V doterajšej literatúre sa uvádzalo, že názov „Levočský dom“ nadobudla stavba po roku 1542, kedy ho Alexej v testamente prenechal mestu Levoča. Avšak daňové súpisy z archívu mesta Košice svedčia o tom, že už začiatkom 16. storočia niesol dom tento názov (najstaršia zmienka je z roku 1502). Vo vlastníctve Levočanov slúžil ako ubytovací hostinec najmä levočským kupcom. V roku 1569 ho Košičania odkúpili späť, napriek tomu pomenovanie Levočský dom zľudovelo.

Týždňová svadba

Z ďalšej histórie domu nemôžeme opomenúť týždeň dlhú svadbu sedmohradského kniežaťa Gabriela Betlena a Kataríny Brandenburskej – sestry panovníka Brandenburska Georga Wilhelma, a tiež sestry manželky švédskeho kráľa Gustáva II. V sprievode Kataríny bolo 255 osôb, 340 koňov a 39 kočov. Za mestom, na brehu Hornádu, ich privítalo 6 000 Betlenových jazdcov, 1 500 uhorských pandúrov a 500 nemeckých mušketierov. Tam sa snúbenci 1. marca 1626 prvýkrát stretli a odobrali do Levočského domu. Na druhý deň v marci absolvovali svadobný obrad, po ňom obed a veľkú tanečnú zábavu. Súčasťou boli rytierske turnaje, ohňostroj, dostihy, tanečné zábavy i ľudové veselice. V Košiciach sa vtedy po prvýkrát objavili maškary a maškarné tance. Zaujímavosťou bolo, že v 17. storočí sa pred Levočským domom pravidelne konal turnaj. Pred dom zavesili husi a počas hry mali súťažiaci uchytiť zo sedla koňa jej hrdlo tak, aby sa odtrhlo. Víťaz za stal pre daný rok husím kráľom a mal najvyššiu úctu ako „majstrovsky chlapec“.

Pošta i kníhtlačiareň

Do výstavby budovy Čierneho orla (1783) ostal Levočský dom najhonosnejším ubytovacím hostincom v meste a charakter kvalitného zariadenia si udržal až do polovice 19. storočia. Neskôr začal chátrať, začiatkom 20. storočia bol v katastrofálnom stave a hrozilo jeho búranie. Do dnešnej podoby ho zrekonštruovali na základe plánov budapeštianskeho pamiatkového úradu. Slávnostne ho otvorili 15. marca 1910. V roku 1956 v ňom zriadili reštauráciu so špecialitami maďarskej kuchyne. V rokoch 1969 – 1970 sa priestory bufetu zmenili na denný bar. Pôvodný vstup z ulice zrušili a prerobili na ďalšie neogotické okno, do denného baru sa vchádzalo zvnútra z chodby, za hlavným portálom.

Počas svojej stáročnej existencie slúžil Levočský dom okrem pohostinských účelov aj ako pošta, pivovar či kníhtlačiareň. V priebehu 20. storočia sa v ňom vystriedalo viacero prevádzok s rôznym podnikateľským zameraním.

Dana Kušnírová a Peter Anna – HistoricKE
Zdroj foto: HistoricKE


Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Z histórie Levočského domu – najstaršieho pohostinstva na Slovensku

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems