Objavte tajomné bane, z ktorých šperky nosila aj cisárovná Jozefína, manželka Napoleona Bonaparte.
V Slanských vrchoch nad obcou Červenica nájdete ďalší z unikátov východu. A to nielen v rámci našej krajiny, ale aj sveta. Prvé zmienky o Slovenských opálových baniach vraj pochádzajú už z roku 400 pred Kristom z rímskeho obdobia, avšak nie je to potvrdené. Ale s určitosťou vieme, že chýry o drahých opáloch sa šírili svetom už koncom 16. storočia. Keď sa Španieli a Portugalci plavili na mori a objavovali Ameriku, my už sme tu mali ťažbu v najstarších opálových baniach na svete.
Unikát
Drahý opál si obľúbili najmä členovia rodiny cisára Napoleona. Najznámejší – Oheň Trójsky – nosila jeho manželka, cisárovná Jozefína. Aj najväčší opál na svete Harlekýn pochádza z týchto baní. Našli ho v roku 1775. Slovenský opál rozoznáte jednoducho – je charakteristický svojou hrou farieb, čím sa líši od ostatných druhov.
Podzemný labyrint
17 horizontov a 32 kilometrov zatiaľ objavených chodieb robia zo Slovenských opálových baní obrovský ementál. Z toho je 5 horizontov zaplavených, avšak boli preskúmané technickým potápaním. Každý kúsok horniny bol vyťažený rukami baníkov – bez pomoci strojov a technológie. Podľa dokumentov vraj 1 meter hĺbilo 5 baníkov celý mesiac. Keďže tieto skaly sú mimoriadne tvrdé a pevné, bola to náročná práca. Strop, resp. podlaha medzi jednotlivými etážami je v istých úsekoch hrubá len niekoľko centimetrov, napriek tomu udrží množstvo ľudí.
Zlaté obdobie exotického opálu
Najslávnejšie obdobie zažili bane za éry viedenského klenotníka Samuela Goldschmidta a jeho rodiny, ktorí prišli do tejto oblasti v roku 1845. Samuel vedel, že opál treba nielen vyťažil, ale aj predať. Keby povedal, že tento kameň pochádza z Rakúsko-Uhorska, asi by ho predával veľmi ťažko. Preto ho ponúkal ako tajomný minerál a exkluzívny opál z exotických krajín.
Legendy a povesti
Ako takmer všetky historické miesta, aj Slovenské opálové bane majú svoje tajomné príbehy. Zamilovaní a dobrí ľudia vraj môžu uvidieť podzemnú vílu Líbanku. Tí, ktorí majú niečo za ušami, zase uvidia permoníka so strašidelnými červenými očami. Baníci boli často poverčiví a verili, že ak vykonajú niečo zlé, môže ich v bani zasypať. Možno aj preto používali na spevňovanie jednotlivých banských chodieb drevené trámy z kokošovského duba. Toto drevo je mimoriadne trvanlivé a vyznačuje sa pevnosťou a tvrdosťou. Údajne z neho bola postavená aj Kolumbova loď.
Druhý dych
Po prvej svetovej vojne boli bane v roku 1922 zatvorené. Činnosť bola obnovená až v roku 2012 a dnes si môžete prehliadnuť štôlňu Jozef. Pripravte sa však na to, že v bani je celoročne okolo 4 – 8°C, takže sa treba poriadne obliecť. Pri vstupe dostanete prilbu a baterku, keďže baňa nie je osvetlená. Pre tých odvážnejších je pripravený prechod medzi obzormi Jozef a Viliam len pomocou svetelných návestí a s lampášom v ruke. K tomu je potrebná značná fyzická zdatnosť, dobrý zdravotný stav a výdrž. Tak čo, trúfnete si?
Sála svetiel pred sprístupnením, 2015.
Miroslava Slejzáková, Denník reportérky
Foto: Slovenské opálové bane
Prečítajte si aj:
