Luna a Stela

| Rodina | 10. 1. 2019

Počas vyčkávania na autobus zbadám dve mladé mamy, obe s veľkými bruchami. Jedna skrýva pod vsadkou v bunde malé bábo v šatke, kým druhá má svoje dieťa zatiaľ „in progress“. Okolo nich si pobehujú dve dvoj-trojročné dietky. Celý, inak obyčajný výjav na mňa pôsobí výnimočne, láskavo, tak žensko-sestersky.

Naše dni s Lunou by boli bez mojich mamko-kamiek o dosť fádnejšie. Pri pohľade na cudzie matky so štyrmi deťmi si nevdojak vybavujem zážitky s dlhoročnou parťáčkou. Lebo viete, čo ženské priateľstvo posilní ešte viac? Predsa tehotenstvo v rovnakom čase. Dvojtýždňový rozdiel si človek veru nenaplánuje, ale dôsledky to má parádne. Spoločné tehucvičenia, následná pizza a gúľanie sa domov. Zverovanie sa so záhadnými, hormónmi vyvolanými vetrami a pôrodmi s polmesačným rozdielom. Ešte aj mená, mesiačik a hviezdička, sme im vybrali ako z komiksu o vesmírnych princeznách. (Ale fakt sme sa dopredu nedohodli!) Našťastie, aj dievky si k sebe našli cestu a tento rok bol v utužovaní ich detského vzťahu intenzívny. Najviac sme si užívali chvíle vonku, na ihriskách a piknikoch. Z jedného sme ako karavána tiahli po Jesenského z Mestského parku do Tabačky, intenzívne nám vyhrávala Bregovićova Bubamara, nahlas sme vyspevovali a tie dve na vyzvanie dvíhali ruky hore sťa ozajstné párty ženy.

Spoločná oslava druhých narodenín nás však posunula do menej romantického ego štádia. Deťom je v tomto veku silne proti srsti podeliť sa o hračky. Prejavy nevôle voči najkamke sú celkom normálne. No keďže divokejšie stavy (najmä z našej strany, ach jaj) chceme zvládnuť, dali sme si kolečko prednášok o detskom hneve. Na jednej z nich sme sa s kamošmi-parťákmi opäť stretli a naše priateľstvo zavŕšili neuveriteľnou náhodou. Počas pauzy som nemohla schrúmať delikátny chlebíček od organizátorov, lebo som mala čerstvo nalomený predný zub. A tak som ho automaticky posunula vďačnému kamarátovi prvotatovi. Už tušíte? Áno, na darovanom chlebíčku sa mu zlomil rovnaký zub ako mne! Podvečer sme museli zubnú kliatbu zrušiť typicky slovensky. Vybrali sme sa aj s deťmi ku slobodnému kamarátovi – hudobníkovi. „Čarovali“ sme pilne. Ku koncu už muzikant vytiahol husle, dievčatá sa pobili o diskoguľu, no potom povyliezali na cajon, hotové veselie. Domov sme sa odviezli ako sardinky v jednom aute. Ale to na nás nepovedzte! Láska predsa kvitne cez zážitky.

Text a foto: Lucia Radzová


Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Luna a Stela

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems