Tkaný výrobok odzrkadľuje našu náladu. Je akýmsi pocitovým denníkom.

| Téma čísla, Umenie | 10. 12. 2018

Keď sa v jeseni skončili práce na poli, priniesli ženy z komory krosná a začali tkať. Halina Grešlíková, majsterka ľudovej umeleckej výroby, sa tomuto remeslu venuje už vyše štyridsať rokov a usiluje sa, aby neupadlo do zabudnutia.

Halina Grešlíková. Foto: redakcia

Z rozprávania mojej starej mamy viem, že sa tkalo doma počas zimných večerov, keď už nebola práca na poli či okolo domu.

Áno. Väčšinou sa tkalo v jednej väčšej izbe, keďže krosná zaberali dosť miesta – preto boli počas roka uložené v komore či na povale. Tkanie nebola iba čisto ženská záležitosť. Zapájala sa doň celá rodina. Ženy tkali, mládež namotávala nite, muži pomáhali pri navíjaní osnovy (sústava nití, pripravená na snovadle – je to drevená rámová konštrukcia, na ktorú sa namotávali nite, a to tak, aby sa pri tkaní neplietli). Tkanie bola finálna časť. Vyžadovala si poctivú prípravu počas celého roka.

Foto: redakcia

Čo zahŕňala?

Hovorilo sa, že čo ide ťažko na krosná, ide ľahko z krosien. A to platí dodnes. Ako príklad môžeme spomenúť ľan. Sial sa na jar a zbieral v lete, aby sa mohli jeho steblá namáčať (niekedy aj na dva týždne) a následne sušiť na slnku. Usušené ľanové zväzky sa lámali, potom česali, vyberali sa z nich dlhé časti stebla, ktoré sa spriadali do nití a z tých sa tkalo počas studených jesenných a najmä zimných mesiacov. Ešte predtým sa museli nasnovať na snovadlách. Dovolím si tvrdiť, že snovanie je najdôležitejšou časťou celého tkáčskeho procesu. Šikovné gazdinky presne vedeli, ako a koľko nití majú nasnovať na ten-ktorý výrobok. V niektorých dedinách boli ženy, ktoré iba snovali alebo len tkali. Väčšinou od zimy až po Veľkú noc, keď sa krosná rozobrali a odložili preč. Práce ako siatie, zber a spracovanie ľanu či konope aj tkanie boli rozdelené na celý rok, ale nikdy sa nezačínali v pondelok. Pokladal sa za ťažký deň. V nedeľu sa nepracovalo vôbec, bola sviatočným dňom odpočinku. Tento zvyk máme doteraz.

Dvojniteľnicové krosná z Potokov. Foto: redakcia

Ako sa tkanie vyvíjalo?

Predtým, ako sa začala písať história tkania, mali ľudia k dispozícii vlákno, z ktorého vytvorili niť. Bez náradia a prístrojov začali točiť, pliesť a preplietať prstami. Zhotovovali jednoduché vrkôčiky a tkanice, ktoré považujeme za začiatky textilného remesla. Boli to rôzne ozdobné šnúrky na každodenný aj sviatočný odev. Spomeniem, napríklad, lietačky (nite sa navliekli na prsty a prehadzovali z jednej ruky na druhú) a pletence (dlhé farebné tkané stuhy, ktoré viseli z čepca či party). Neskôr sa šnúrami, šnúrkami a lemami začali zdobiť mužské kroje, najmä nohavice. Dokonca sa stali súčasťou vojenských uniforiem.

„Ciepky“, ktoré rozdeľujú osnovu. Sú umiestnené medzi osnovným valcom a niteľnicami. Foto: redakcia

 

Takže ozdobné šnúrky boli prvými tkanými výrobkami?

Áno. K predtkáčskym technikám patrili i takzvané zápästky. Tkali sa chlapom do lesa a mali ochrannú funkciu – spevniť zápästie pri ťažkých prácach. Neskôr sa stali aj súčasťou krojov. Postupne sa na tkanie začali používať drevené doštičky a kartičky (vyrobené aj z rohoviny). Výsledným produktom bola tkanica – úzka textília vo forme pásu, ale aj rôzne čipky, šnúrky na zväzovanie bremien i vlnené pásy ako súčasť ľudového odevu. Časom sa na tkanie používali malé krosienka, formy a rámy. Spočiatku boli zemné krosná, pozostávajúce z dvoch palíc, na ktorých boli natiahnuté nite. Palice sa upevnili kolíkmi do zeme. Následne vznikli veľké krosná, ako ich poznáme dnes. Rozlišujeme dva druhy. Horizontálne sa skladajú z bočníc, ktoré spájajú dva valce na osnovu a utkanú textíliu. Vertikálne krosná mali osnovu napätú medzi dvoma brvnami alebo bola pripevnená na jednom brvne a napínali ju zavesené hlinené závažia alebo samotná osoba, ktorá tkala. Fantázii sa medze nekládli, tkáčom či tkáčkam stačili dve farby a vznikali textilné poklady, ktoré obdivujeme dodnes.

Vzorky plátnovej väzby na farebnej a jednofarebnej osnove. Foto: redakcia

Tkáčom či tkáčkam? To znamená, že netkali iba ženy?

Na východe krajiny tkali hlavne ženy, ale na západe aj chlapi. Pretože tam sa tkalo súkno na širších krosnách a vyžadovala sa väčšia sila. Toto remeslo bolo veľmi späté s poľnohospodárstvom, keďže sa tkalo zo surovín vypestovaných na poliach (konope, ľan), alebo získaných zo zvierat (ovčia vlna). Na západnom a južnom Slovensku sa tkalo súkno – vlnená tkanina a konopné plátno, na severe a východe krajiny sa tkalo ľanové a konopné plátno. Od konca 15. storočia sa postupne začali tvoriť cechy remeselníkov. Prvé boli v Bratislave, Trnave, Spišskej Novej Vsi, Košiciach a Bardejove, v ktorom bolo plátenníctvo veľmi rozvinuté. Samozrejme, tkaniu sa venovali aj na dedinách, kde sa toto remeslo vo veľkom zachovalo až do začiatku 20. storočia.

Zápästky – slúžili ako ochrana zápästia pri práci v lese, neskôr sa stali súčasťou krojov. Foto: redakcia

Aké plátno sa najčastejšie tkalo?

Rozlišujeme tri druhy. Najkvalitnejšie bolo tenké – povesnové a používalo sa najmä na šitie sviatočných odevov (svadby, do kostola atď. a dokonca istý čas slúžilo ako platidlo). Z hrubého plátna, tzv. pačesného, sa šili pracovné odevy a bytové textílie ako obrusy, obrúsky… Zrebné plátno bolo najhrubšie a zväčša využívané v hospodárstve, napríklad na vrecia či plachty. Tkáčky používali najmä plátnovú a keprovú väzbu. Plátnovou sa tkala látka na oblečenie i posteľnú bielizeň a dodnes je najjednoduchšou a najpoužívanejšou väzbou. Keprovú môžeme obdivovať na pánskych nohaviciach, vrchnom oblečení či obrusoch z minulých storočí. Bola veľmi husto tkaná, a teda pevná. Napríklad spomenuté obrusy sa využili na prikrytie stola, ale pri nepriaznivom počasí si ich ženy prehodili cez seba a slúžili ako dáždniky. Prípadne sa nimi prenášali ťažké predmety v domácnosti bez toho, aby sa látka poškodila. V súčasnosti môžeme túto väzbu vidieť na rifliach.

 

Krosienka s okrovkom. Foto: redakcia

Kedy ste sa začali venovať tkaniu?

U nás v rodine nikto netkal. V detstve som hrala na husliach, preto si rodičia mysleli, že v tom budem pokračovať. Nakoniec som si zvolila umeleckú strednú školu so zameraním na textilnú tvorbu v Ľvove na Ukrajine, kde som sa naučila všetko o tkaní. V jednom ateliéri sa nachádzali storočné krosná. Obdivovala som ich, nemohla som pri nich prejsť bez povšimnutia, aby som sa ich nedotkla a neovoňala staré drevo. Obrazne povedané – spievalo. Neskôr som sa vydala a presťahovala na Slovensko. Ale neprestala som tkať, venujem sa mu už vyše štyridsať rokov.

Drevená doštička na tkanie. Foto: redakcia

Je tkáčstvo na Slovensku iné ako na Ukrajine?

Keď hovoríme o tradičnej ľudovej výrobe, nevnímam žiadne rozdiely medzi Slovenskom a Ukrajinou. Máme predsa rovnaké remeselné techniky, materiál, podobnú symboliku. Blízka je aj ornamentika a vzory. Vždy som chcela tieto tradície spojiť a potešilo ma, keď som našla niečo spoločné alebo príbuzné. Napríklad osemcípu hviezdu, bola najrozšírenejším motívom v ľudovom textilnom dekóre, či motívy preberacích techník, ktoré tvoria tzv. pavúčiky. Základom je štvorec („kocka“) a naň sa pripája rad menších štvorcov, pripomínajúcich nôžky pavúka.

Modro-ne-tlač. Autorka tkaných vankúšov – Halina Grešlíková. Foto: súkromný archív H. Grešlíkovej

V tomto roku ste získali titul majsterka ľudovej umeleckej výroby a v košickom ÚĽUV-e vediete tkáčske kurzy. Je v dnešnej dobe záujem o toto remeslo?

Je a veľký. Keď k nám prichádzajú ženy, chcú relaxovať. V práci musia robiť to, čo im zadajú nadriadení. Niečo je potrebné načas dokončiť, odovzdať, vypracovať projekt… Ale keď si sadnú za krosná, tkajú si vlastný svet. Používajú farby, techniky či materiály, aké sa im páčia. Poslaním tkania je rozvíjať našu fantáziu a umožniť prezentovať sa vlastným „ja“. Osobne ma fascinujú staré ľudové textílie a tkáčske pomenovania ako hrabky (pomôcka na rovnomerné rozdelenie osnovy pri jej navíjaní na valec), ciepky (dve úzke ploché latky, vložené do niťového kríža v osnove), dupeľ (ripsová väzba – odvodenina plátnovej väzby, kde útkové nite celkom prekrývajú osnovu), drelich (keprová väzba – striedanie spodných a vrchných nití tak, že sa na povrchu tkaniny vytvárajú šikmé vzory) a pisaniny (veľmi rozšírené tkaniny na východnom Slovensku, známe od roku 1870; boli určené predovšetkým na vankúše a periny).

Nápoj snov, Z krosna do Krosna 2018. Foto: súkromný archív H. Grešlíkovej

Prečo sa ľudia aj v dnešnej dobe chcú naučiť tkať?

Chcú sa vrátiť a spoznať život našich predkov. Aj keď ide o fyzicky namáhavú činnosť, oddychujú pri nej. Po ôsmych hodinách duševnej práce v kancelárii túžia niečo tvoriť, takže na tkanie nepozerajú ako na vyčerpávajúcu aktivitu. Potom je tu druhá skupinka záujemcov, ktorí našli krosná na povale a chcú spoznať, čo sa s ich pomocou dá vyrobiť, a tak pokračovať v rodinnej tradícii.

Foto: súkromný archív H. Grešlíkovej

Čo odporúčate tkáčskym začiatočníkom?

Predtým, ako vstúpia do dielne, mali by nechať za jej dverami svoje funkcie, povolania a egá. A so sebou zobrať len trpezlivosť, pokoru a úctu k remeslu. To je základ. Pri tkaní sa nedá ponáhľať. V hotovom výrobku sa odzrkadlí vaša nálada. Ak ste spokojní, veselí, s krosnami pracujete jemne, ladne a medzi jednotlivými riadkami trebárs v obrúsku sú riadky nití pekne rovnomerne rozložené. Ale v prípade nervozity a napätia budú hustejšie, akoby na seba viac natlačené. Tkaný výrobok odzrkadľuje našu náladu. Je akýmsi pocitovým denníkom. 

Foto: súkromný archív H. Grešlíkovej

Ďakujem za rozhovor.

Halina Grešlíková (1957) sa narodila v Ľvove na západe Ukrajiny. Študovala na Strednej škole úžitkového výtvarníctva Ivana Truša – odbor textilná tvorba. Od roku 1982 žije v Prešove a od roku 2015 je lektorkou v košickom ÚĽUV-e, kde vedie kurzy tkania. V apríli tohto roka získala titul majstra ľudovej umeleckej výroby v odvetví ručného tkania na krosnách. Pri tvorbe najradšej používa vlnu a ľan, z ktorých tká vankúše, kapsy a prestierania.

V októbri tohto roka uspela Halina Grešlíková v Bratislave na 10. ročníku Kruhov na vode. V kategórii B – výrobcovia získala 3. cenu za ručne tkané vankúše z konope. Do súťaže sa v rámci troch kategórií prihlásilo 214 súťažiacich zo Slovenska a ostatných krajín V4. Hlavným cieľom Kruhov na vode je podnietiť vznik nových dizajnérskych a remeselných diel, ktorých inšpiračnými zdrojmi sú tradičné remeslá a ľudové umelecké výroby.

Halina Grešlíková sa pravidelne zúčastňuje na medzinárodnom bienále umeleckej ľanovej tkaniny Z krosna do Krosna v poľskom meste Krosno. V roku 2010 si odniesla III. cenu za prácu Okrídlená krajina a za to isté dielo získala aj Cenu Fundacji Akapi (je udeľovaná súkromnou nadáciou na počesť poľskej textilnej výtvarníčky Anny Kobak-Pisowackej).

Grešlíková vysvetľuje význam zopár tkáčskych výrazov:

Bočnice – rámy na bočných stranách krosien, ktoré sú spojené trámikmi.
Brdo – zariadenie na pritláčanie útkovej nite. Tvoria ho trstinové, alebo kovové zubce, cez ktoré prechádzajú nite osnovy.
Člnok – nástroj, ktorý vedie útkovú niť medzi niťami osnovy.
Niteľnice – časti krosien, ktoré tvoria zívu (otvor v osnove). Môžu ich tvoriť dve paličky, alebo rám, v ktorom sú nitienky. Pomocou nitelníc sa tvoria väzby budúcich tkanín.
Nitienka – súčasť niteľníc, ktorá býva z pevnej ľanovej alebo bavlnenej šnúrky, prípadne je kovová, s očkom v strede, do ktorého sa navliekajú nite osnovy.
Niťový kríž – rozdelenie nití počas snovania v hornej a dolnej časti snovadiel.
Osnova – sústava nití, ktorú pripravujeme snovaním na snovadle. Spája sa s útokom a tvorí s ním jeden celok – vytkanú tkaninu.
Pásmo – miera na počítanie nití pri snovaní osnovy.
Podnože – minimálne dve drevené latky, ktorými sa stúpaním ovládajú niteľnice.
Snovací piest – drevený nástroj s dvoma radmi dierok na vedenie nití pri snovaní.
Útková niť – niť, navinutá na cievke, vloženej do člnka, ktorý prechádza cez zivu – otvor v osnove.
Valec – súčasť krosien, je upevnený medzi rámami. Valce sú dva – jeden na osnovu, ktorá je navitá v zadnej časti krosien, na druhom – prednom valci je navinutý hotový výrobok.

Eva Barnišinová


Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Tkaný výrobok odzrkadľuje našu náladu. Je akýmsi pocitovým denníkom.

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems