Bilancia siedmej „sezóny“: 4 novinárske ceny, 23 vydaní, 376 strán

| Téma čísla | 24. 12. 2018

Zajtrajšie noviny oslavovali v tomto roku siedme narodeniny. Od januára do decembra vyšli dvadsaťtrikrát a v každom čísle sa redaktori usilovali priniesť príbehy výnimočných ľudí, inšpiratívnych študentov, pútavé reportáže z výstav a koncertov, zaujímavé pozvánky na rôzne prednášky, hudobné vystúpenia či divadelné predstavenia. O to viac našu redakciu potešili štyri novinárske ceny Slovenského syndikátu novinárov.

Zľava Lucia Radzová, Eva Barnišinová, Gabriela Krestián Kuchárová a Martin Krestián. Foto: Martin Krestián

Foto: Martin Krestián

Foto: Martin Krestián

 

Prvé číslo v roku 2018 vyšlo 26. januára a my sme v ňom priniesli tému komunikovania batoliat pomocou znakov. Hoci nevedia rozprávať, môžu vám ukázať, s čím sa chcú hrať, kde je lopta a že polievka je horúca. Najprv ich to ale musíte naučiť. Jeden zo spôsobov je certifikovaná metóda Baby Signs®, pomocou ktorej sa naučia znakovú reč, začnú skôr rozprávať a budú vyrovnanejšie po intelektuálnej aj emočnej stránke.

Pri rozhovore do druhého čísla sme so Štefanom Kopeščanským ovoňali asi tucet niche parfumov. Vyrábajú sa v obmedzenom množstve, často určujú trendy vo svete vôní a vyznačujú sa veľmi vysokou kvalitou. Taktiež sme zistili, že rozdeľovať vône na pánske a dámske je marketing a že Slováci nie sú odvážni vo vôňach, často potrebujú názor iných a obľubujú ľahké svieže vône, ktoré neobťažujú. Mimochodom, Štefan spolu s Košičankou Evou Škovranovou sú jediní v strednej Európe, ktorí niche parfumy vyrábajú.

Biomedicínskemu profesorovi Jozefovi Živčákovi a jeho tímu z TUKE patrí niekoľko svetových prvenstiev v oblasti implantátov. Vyrobili a aplikovali prvý maxilofaciálny (tvárový) škrupinový titánový implantát, šitý na mieru. Tak pomohli popradskému pacientovi, ktorý mal zdevastovaných až 86 % tváre. O tom, ako sa vyrábajú košické implantáty na mieru, porozprával profesor Živčák v treťom čísle Zajtrajších novín.

V marci – mesiaci kníh poradila Viktória Marcinová ako, kedy a čo majú rodičia čítať svojim deťom. Viki je zakladateľka portálu citajmesispolu.sk a sa usiluje o popularizáciu čítania deťom. Vo štvrtom čísle ZN prezradila, že rodičia a deti by mali so spoločným čítaním začať od prvého dňa života. Aj keď bábätko ešte nerozumie, tak počúva. Vníma zvuky, jeho mozog sa začína učiť.

Štátnu filharmóniu Košice vedie Július Klein už od roku 1991. Začínal v nej ako klarinetista. O nežnej revolúcii nevedel, pretože koncertoval v Holandsku a vrátil sa do novej krajiny. Je členom európskej komisie, ktorá zastupuje zamestnávateľské asociácie v sektore živého umenia. Celý rozhovor nájdete v piatom čísle.

Herec Peter Olejár založil dve agentúry. Prvá organizuje divadelné predstavenia, druhá sa stará o futbalových hráčov. Peter totiž zhodou okolností sprostredkoval prestup argentínskeho hráča Alda Omara Baéza do FK Železiarne Podbrezová a stal sa jedným z najmladších futbalových agentov na Slovensku. Ako prezradil v šiestom čísle Zajtrajších novín, naďalej sa však venuje aj herectvu a réžii.

V košickej botanickej záhrade začal chovať kozy a ovce, pretože trávu spásajú istým tempom, hnoja pôdu a udržiavajú tak stálu aktivitu a rovnováhu v prírode. Podľa botanika, vedca, včelára a chovateľa Roberta Gregoreka ide o zdravý sedliacky rozum a aj dnes je potrebné hľadať spôsoby, ako sa sčasti vrátiť k princípom hospodárenia našich predkov. Ako v rozhovore v siedmom čísle ZN povedal: „Prejavujú sa tlaky novej doby. Tatranské lesy sú príkladom, že stromy nie sú v takej kondícii, aby odolávali vetru a škodcom. A to súvisí s klimatickými zmenami. Krajina nie je rovnomerne zavlažovaná zrážkami. Stromy sú oslabené, nedokážu sa brániť škodcom, tí ich oslabujú a, nanešťastie, až do dnešného dňa vidíme, čo sa s takými stromami stane.“

V niektorých rozvojových krajinách je permakultúra poslednou možnosťou, ako prežiť. Tento spôsob udržateľného poľnohospodárstva umožňuje vytvárať funkčný systém na pestovanie plodín a farmárčenie. Využíva zdravý sedliacky rozum našich predkov aj novodobé vymoženosti. Permakultúre sa už niekoľko rokov venujú aj Patricia Černáková a Martin Pavlovský z Hrušova, s ktorými sme sa rozprávali v ôsmom čísle.

Školám chýbajú učebnice – táto téma rezonuje slovenskou verejnosťou už niekoľko mesiacov. A to aj napriek tomu, že na Slovensku pôsobí niekoľko vydavateľstiev zameraných na vzdelávacie pomôcky. V deviatom čísle ZN sme priniesli rozhovor s Miroslavom Tokarčíkom z košického vydavateľstva Taktik, ktorý vidí hlavný problém tejto situácie v uzavretom učebnicovom systéme. Ten okrem nás funguje už len na Malte, Cypre a v Grécku.

Anketu Zlatý Amos 2018 o najobľúbenejšieho učiteľa/učiteľku na Slovensku vyhral košický pedagóg a výtvarník Ján Gáll. Jeho žiaci nám v desiatom čísle porozprávali, prečo ho majú radi – aj keď na nich občas kričí. Najviac si na ňom cenia humor, raz s nimi prehral stávku, a tak prišiel na vyučovanie oblečený ako ovca. Najdôležitejšie je, že ho žiaci nepovažujú len za vynikajúceho učiteľa, ale aj kamaráta, s ktorým sa môžu porozprávať o všetkom.

jedenástom čísle sme sa zhovárali s Rudolfom Christopherom Takáčom, konzultantom a garantom tréningov v oblasti projektového a strategického riadenia firmy. Podľa jeho slov táto štvorica manažérskych trendov ovplyvní podnikanie na najbližších osem až desať rokov – biznis (viac hláv, viac rozumu, viac zákaziek), agile (buď svieži a motivuj), proaktivita (pozeraj dopredu) a znalosti (nekritizuj, chváľ).

IT potrebuje viac žien. Košičanka Lenka Hlinková napísala knihu o tom, prečo by sa ženy mali zamestnať v IT sektore a aké úskalia i radosti môžu očakávať. Pomenovala ju Ženský algoritmus. Ak čakáte siahodlhé pasáže o programovaní a nudných štatistikách, budete milo prekvapení. Dozviete sa, prečo si ženské pohlavie nevyjednáva väčší plat aj že v IT sektore je nulová nezamestnanosť. Viac informácií o knihe nájdete v dvanástom čísle ZN.

Cestovateľ Martin Filip sa vydal do Južnej Ameriky. Sám, s batohom na chrbte, mapou v rukách a pasom i peňaženkou ukrytými v prednom vrecku. Začal v Karibiku a skončil v Brazílii. Očarili ho Andy, lagúny s plameniakmi, domáci Indiáni aj ručne štrikované svetre za päť dolárov. Na cestách bol štyri a pol mesiaca, prešiel 18 000 kilometrov a naučil sa po španielsky. Cestovanie osamote si nevie vynachváliť. Tvrdí, že len tak sa človek naučí reč, spozná autentickosť krajiny, domácich obyvateľov a získa nových priateľov. Rozhovor o Martinovej dobrodružnej ceste nájdete v trinástom čísle.

Držiteľka Nobelovej ceny Svetlana Alaxijevič napísala knihu Poslední svedkovia. Prináša skutočné výpovede bieloruských detí o hrôzach druhej svetovej vojny. Ich príbehy preložila do slovenčiny Košičanka Silvia Šalátová. V štrnástom čísle zaspomínala, že si to vyžadovalo nielen teoretickú prípravu, ale aj osobitný mentálny tréning a schopnosť úniku.

„Bolo to ako vo filmoch, lenže teraz sa to skutočne dialo. Vidíš, ako sa k tebe blíži obrovský pieskový múr. Sleduješ ho z diaľky, no myslíš si, že je to len hmla alebo vietor. Zrazu ťa začne štípať piesok. Naráža do teba, máš pocit, akoby ti niekto pichal ihly do celého tela.“  Tieto vety zdobili titulku pätnásteho čísla. Matej Biľ za 45 dní precestoval s kamarátmi  takmer 27000 kilometrov. Autom. Zažil púštnu búrku, vypočúvanie na ruskej vojenskej základni a zaplával si v dvoch svetových oceánoch.

Moderátorka Oľga Džupinková je východniarka a hrdá Rusínka. V šestnástom čísle Zajtrajších novín nám porozprávala o kuchárskej knihe Mamina rusínska kuchyňa. Obsahuje 52 rusínskych receptov, ktoré sa v Olinej rodine tradovali z generácie na generáciu. Kuchárka vyšla v troch jazykoch a originálom dizajne, inšpirovanom ľudovými výšivkami. Obsahuje dvesto strán, päť kapitol a nájdete v nej typické rusínske pochúťky ako tatarčané pirohy, mačanku či holubky.

Pouličné umenie je čoraz viac žiadané u organizátorov rôznych podujatí, ale kaukliarov, komediantov či žonglérov je na východe Slovenska stále málo. Toto remeslo je pritom zábavnou aktivitou a rozvíja pohybové schopnosti. Aj keď vo svete zažíva veľký rozmach, Košice zaostávajú. Zmeniť by to chcel mladý výtvarník, artista a lektor Ondrej Jakubčák. V sedemnástom čísle prezradil, že si sám šije kostýmy, vytvára produkcie, vedie workshopy a usiluje sa o vytvorenie cirkusovej komunity v Košiciach.

Presne päťdesiat dní strávila košická študentka medicíny Zuzana Diničová v Indii. Štyri týždne stážovala v nemocnici pre najchudobnejších vo Vadodare. V osemnástom čísle Zajtrajších novín konštatovala, že tamojší pacienti mali z lekárov strach a na operačných sálach vládol absolútny chaos. Po skončení stáže sa presunula o 1100 kilometrov na juh do Manvi, aby ako dobrovoľníčka pomohla deťom z najnižšej vrstvy k vzdelaniu.

Indiáni z kmeňa Tarahumarov, ktorí nikdy netrénujú a nemajú strečing či špeciálnu stravu, dokážu zabehnúť rovnakú vzdialenosť lepšie ako maratónski víťazi. A to v topánkach z pneumatík. Ako je to možné? Využívajú všetky svaly v nohe a hýbu sa prirodzene. Ich chodidlá sú plne funkčné, dostatočné silné, elastické a dokážu sa prispôsobiť každému terénu. Práve to je jedna z hlavných charakteristík barefootu, teda chodenia naboso, resp. v barefootovej obuvi. Viac podrobností nám v devätnástom čísle porozprával neurofyzioterapeut a pohybový nadšenec Tomáš Rusňák.

Projekt Vnučka.sk bol v októbri ocenený ako sociálny čin roka 2018. Jeho autorkou je Janka Danišová, ktorá chce, aby sa seniori necítili opustení, nepotrební či frustrovaní zo samoty. V dvadsiatom čísle prezradila, že aktuálne je profesionálnou vnučkou približne dvadsiatim piatim dôchodcom. Často sa s nimi osobne alebo telefonicky rozpráva, chodí na prechádzky, navštevuje výstavy či koncerty a učí ich surfovať na internete. Babke z Košíc dokonca pomohla nájsť stratenú rodinu.

Kaligrafia je umenie krasopisu. Jiří Teo Mateja sa jej venuje približne dva roky ako samouk. Považuje ju za poctivú, ľudskú a vznešenú činnosť. Z písaného písma totiž „cítiť“ osobitosť a osobnosť autora. Jiřího teší, že písané písmo v súčasnosti zažíva „znovuzrodenie“. Píšucu ruku totiž vníma ako „predĺžené srdce“. Viac sa o kaligrafii dočítate v dvadsiatom prvom čísle.

Predposledné, dvadsiate druhé vydanie novín, sme venovali krásnemu ľudovému remeslu. Keď sa v jeseni skončili práce na poli, priniesli ženy z komory krosná a začali tkať. Halina Grešlíková, majsterka ľudovej umeleckej výroby, sa mu venuje už vyše štyridsať rokov a usiluje sa, aby neupadlo do zabudnutia. Ako hovorí: „Tkaný výrobok odzrkadľuje našu náladu. Je akýmsi pocitovým denníkom.“

V tomto roku sme sa zastavili na čísle dvadsaťtri. Práve listujete v posledných decembrových Zajtrajších novinách a my už usilovne rozmýšľame, aké inšpiratívne osobnosti oslovíme, na aké vernisáže sa vychystáme, akých motivujúcich študentov prestavíme. Aj v roku 2019 chceme podporovať košickú kultúru, prospešné nápady a tvorivých aj originálnych jedincov či skupiny. Veríme, že aj vy sa s nami podelíte o tipy a nápady na pekný článok či zaujímavý rozhovor.

Vydania Zajtrajších novín v roku 2018 nájdete na www.zajtrajsienoviny.sk/archiv-novin/

Redakcia


Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Bilancia siedmej „sezóny“: 4 novinárske ceny, 23 vydaní, 376 strán

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems