„Zvyčajne napíšete ,Veselé Vianoce‘ za päť sekúnd. Mne to trvá viac ako päť minút.“

| Téma čísla | 26. 11. 2018

Kaligrafia je umenie krasopisu. Jiří Teo Mateja sa jej venuje približne dva roky ako samouk. Považuje ju za poctivú, ľudskú a vznešenú činnosť. Teší ho, že písané písmo v súčasnosti zažíva „znovuzrodenie“. Píšucu ruku totiž vníma ako „predĺžené srdce“.

Jiří Teo Mateja (1985) je rodák z Velkého Meziříčí. Pôsobil ako vychovávateľ v brnenskom centre Kociánka pre hendikepované deti. Popri práci študoval špeciálnu pedagogiku, pedagogické minimum a muzikoterapiu. Pred dvomi mesiacmi sa s manželkou Annou presťahovali z Moravy na východ Slovenska a do Košíc priniesli svoje analógové kreatívne štúdio PlatformAT. ktoré existuje rok. Okrem kaligrafie sa venuje aj experimentálnej analógovej fotografii, výstavám fotoobrazov s kaligrafickou poéziou či vinylovým eventom.

Až do vynájdenia kníhtlače v roku 1445 sa kaligrafia využívala na ručné písanie kníh. Pisári museli každú knihu ručne prepísať a používali pri tom najmä husacie pero a atrament.. V súčasnosti sa najčastejšie stretávame s tromi štýlmi kaligrafie – západný (románsky), arabský a orientálny (japonská a čínska).

 

Kultúrny a vzdelanostný rozvoj

Podľa Slovníka cudzích slov je kaligrafia dekoratívny spôsob písma s ilustráciami, ornamentom a pod. Pôvodne sa síce zameriavala najmä na písmo, v súčasnosti je prostriedkom vytvárania jedinečných umeleckých diel. Najlepšie to môžeme vidieť na  pozvánkach, vizitkách, plagátoch, menovkách či hrnčekoch alebo tričkách. „Písmo ako základný vizuálny spôsob dorozumievania je pre spoločnosť dôležitý. Ide o to, v akej kvalite ho používame. Od nej totiž môžeme odvodiť vyspelosť novodobej kultúry i ľudstva ako takého. Napríklad z nečitateľných ceduliek s chybami v reštauráciách môžeme vyčítať úpadok kultúry a vzdelania. Z krásne vypísaných plagátov cítiť kultúrny a vzdelanostný rozvoj,“ zamýšľa sa Jiří Teo Mateja.

 

Ručné písmo zažíva renesanciu

Stále menej potrebujeme písať rukou, dôležitejšie je zvládnuť tlačidlá na klávesnici a mobile. Možno práve technicko-informačná doba a neosobnosť pri komunikácii patria k dôvodom,  prečo kaligrafia v dnešnej dobe zažíva renesanciu. „Ľudia sa navracajú k písanému písmu. Akosi vnímajú, že z neho cítiť osobitosť a osobnosť autora aj originalitu. Na rozdiel od tlačených textov nie sú žiadne dva rukopisy rovnaké. Druhým znakom je poctivosť. Prirovnal by som to k potravinám. Vieme rozlíšiť, ktoré sme nakúpili v supermarkete a ktoré pochádzajú od farmára. Ručne písané blahoželanie je iné ako kúpené v papiernictve, pretože pri ňom vnímame čas a energiu, ktorú niekto venoval vypísaniu. Ruku považujem za predĺžené srdce. V súčasnosti sú žiadané ručne písané pozvánky, menovky… Akoby si ľudia začali uvedomovať, že je potrebný návrat akejsi ľudskosti. S klasickou kaligrafiou sa mi automaticky spája slovo vznešenosť. Dúfam, že v dobe klikania a ťukania do klávesnice budú slová – či už písané alebo hovorené – na vzostupe. To je jeden zo zásadných motorov, ktoré ma ženú v mojej práci,“ vysvetľuje Jiří. Do kaligrafických prejavov patrí, podľa jeho názoru, každý podpis. „Sú v ňom dovolené, občas i odporúčané, originálne jedinečné línie, švih… Má podtrhávať našu osobnosť. Myslím si, že je minimálnou a pritom zásadnou časťou vlastnej kaligrafie každého jedinca.“

 

Kaligrafický samouk – na svadbu si sám ručne vypisoval pozvánky

Krasopis zaujal Jiřího už na základnej škole. „Neustále som si vytváral nové formy písma, kreslil si po okrajoch zošitov. Na strednej sme museli používať pravítko na technické písmo. Nemal som ho. Usiloval som sa, aby to učiteľ nezistil. Preto som sa cibril v písaní a výsledkom bolo, že jednotlivé slová vyzerali tak, akoby som pravítko reálne používal,“ spomína a dodáva, že písmo ako také nikdy oficiálne neštudoval. „Čo sa týka kaligrafie, tak som samouk – knihy, videá, online články… Mojou prvou veľkou kaligrafickou skúsenosťou bola vlastná svadba v júni minulého roka. Všetko som si sám vlastnoručne vypísal – pozvánky, menovky… Neskôr som začal trénovať rôzne fonty, dokonca sa mi podarilo vytvoriť aj zopár vlastných. Inšpiruje a fascinuje ma obyčajná čiara – vlnovka. Najmä jej tvar. Predstavte si dva spojene oblúky. Môžu byť vtákom, časťou mraku, kríku, stromu, kopca, kvetu… do koľkých rôznych foriem sa dajú transformovať.“ Na otázku, či je kaligrafia skôr kreslenie, alebo písanie, odpovedá Jiří nasledovne: „Nedá sa to oddeliť. Je to dva v jednom.“

 

Dá sa krasopis naučiť?

„Škrabeš ako kocúr,“ neraz som tieto slová počula z úst vyučujúcich na základnej škole. Priznávam, že rokmi sa to nezlepšilo. Preto ma zaujímalo, či sa krasopis dá naučiť. „Myslím si, že akákoľvek činnosť sa dá naučiť viac cítiť a vnímať, a teda aj písanie. Každý svojím vlastným spôsobom píše krásne. Vezmite do ruky fixu či ceruzku a precíťte ich ,ducha‘. Je to úplne iný pocit, keď píšete perom, ceruzkou či tušom, všakže? Sám som na seba dosť kritický, a preto neustále trénujem. Snažím sa zlepšovať. V súčasnosti používam najmä italiku (vyznačuje sa sklonom vpravo a dá sa ňou písať pomerne rýchlo), staré okrasné tlačené gotické písmo a copperplate – v preklade znamená medirytové písmo. Je akousi základnou písmovou kaligrafickou klasikou a doteraz ho ,dostávam do ruky‘. Patrí k najpoužívanejším okrasným fontom. V podstate je to písané písmo, ktoré sme sa učili v škole. Dosiahnuť však jeho ideálnu podobu si vyžaduje veľa cvičenia a praxe. Po natrénovaní ,holého‘ copperplate prichádza na rad flowerising – skrášľovanie písmen, slov a textu okrasnými linkami,“ odpovedá Jiří a pokračuje vo vysvetľovaní: „Kaligrafovia si prispôsobujú istý font podľa svojich zručností, a tak vytvárajú vlastné druhy písma. Vo všeobecnosti ich delíme na latinkové (rímske, italika, medirytové, gotické…), nelatinkové (cyrilika, gréčtina, hebrejčina, arabčina) a piktografické (čínština a japončina). Tiež rozlišujeme rôzne druhy italiky, copperplate či gotického písma.“

Ako správne kaligraficky písať?

V knihe Kaligrafia: 100 úplných abeced od Davida Harrisa sme našli takéto rady pre správny krasopis: odporúča písať na plochu pod 45° uhlom. Vodorovná je totiž nešetrná k našim chrbticiam. Môžete si kúpiť hotovú písaciu dosku. Aby sa vám lepšie písalo, je potrebné umiestniť na ňu niekoľko vrstiev nepotrebného papiera či vyžehlených novín, zakryť ich listom bieleho papiera a pripevniť lepiacou páskou. Ak pracujete pri dennom svetle, postavte si stôl k oknu. V opačnom prípade si kúpte stolovú lampu.

 

Špeciálne pomôcky

Neodmysliteľnou súčasťou kaligrafie sú kvalitný papier, pevná ruka, trpezlivosť a písacie potreby – pevné, mäkké, pružné, ploché, či špicaté. Výrazne ovplyvňujú vzhľad kaligrafického písma i rýchlosť písania. K najznámejším patria štetce, ceruzky, ale aj fixy, ktoré sú lacné, vhodné na jedno použitie a ich výmena sa odporúča v prípade, ak sa im začne otupovať hrana. Plniace perá sú obľúbené u začiatočníkov a ich výhodou je, že sa môžu plniť rôznymi farebnými tušmi. Brkové perá patria k tradičným namáčacím perám. Je dôležité zrezať ich hrot tak, aby písal ostro. K perovej nadstavbe (drevená, plastová atď.) sa zvyknú napojiť oceľové hroty, ktoré sa nemusia zrezávať. Zvyknú byť zakončené rovno. Sú dostupné v rôznych tvaroch a často majú zabudovaný zásobník na tuš či vodovú farbu. Existujú aj zakrivené hroty pre ľavákov. V minulosti využívali najmä technickí kresliči tzv. rysovacie perá. Kaligrafovia nimi rysujú rovné čiary. Čo sa týka farieb, obľúbené sú tuše a vodové farby. Dôležité je, aby mali dobrú odolnosť voči svetlu. Dôležitý je aj správny papier. Nemal by byť príliš pórovitý, aby sa doň nezadrhával hrot fixy či pera. Ale ani veľmi hladký, pretože sa na ňom nezadrží tuš. „Je ťažké dostať sa k vymenovaným písacím pomôckam na Slovensku, pretože nie sú bežne dostupné v papiernictvách (nemyslím fixy, ceruzky a štetce). Najčastejšie nakupujem online zo zahraničia,“ priznáva Jiří.

 

Okrem kaligrafie sa Jiří Teo Mateja venuje zbieraniu a mixovaniu vinylov. Takmer 20 rokov je „verný“ poctivému vinyl DJ-ingu a hráva najmä pred českým a slovenským publikom.

Pripraviť sa

Vypísanie pozvánky či vizitky akýmkoľvek kaligrafickým písmom si vyžaduje dostatočné množstvo času. „Zvyčajne napíšete ,Veselé Vianoce‘ za päť sekúnd. Mne to trvá viac ako päť minút,“ porovnáva Jiří a vysvetľuje, čo zahŕňa jeho príprava na krasopisné vypísanie pohľadnice, menovky či poďakovania. „V prvom rade určím formát písma a rozmýšľam, ako rozložím jednotlivé slová a vety, príp. nejaké obrázky. Keďže som český rodák, texty mi pripravuje manželka, ktorá pochádza z Dargova. Niekedy si načrtnem aj riadky, aby som písal rovno,“ hovorí Jiří. Priznáva, že občas sa pomýli. „Menšiu chybu ako bodku či čiarku odškrabnem, ak píšem tušom. V prípade väčšieho preklepu musím začínať nanovo.“ Jiří píše najmä na papier, avšak vyskúšal už aj plast, kožu i sklo. Napríklad vyzdobil výklad istej cukrárne na Hlavnej ulici v Košiciach. Pre českú firmu skrášľuje drevené paličky, ktoré pomáhajú pri chôdzi. V budúcnosti chce skúsiť krasopis na ďalšie povrchy, napríklad textílie. Zaujímalo ma, či ručne píše aj mimo práce. „Najčastejšie sú to blahoželania k narodeninám, meninám či Vianociam ako súčasť darčeka, dodá mu to osobitosť. Takže žiadne SMS-ky či mejly.“

Kaligrafia a typografia

Kaligrafia sa často zamieňa za typografiu. Typografia je oblasť vizuálnej komunikácie. Zaoberá sa grafickou úpravou dokumentov, a to použitím vhodných typov písma a usporiadania znakov aj odsekov do zrozumiteľnej a estetickej formy. „Typografia je stavba a skladanie písmen, kaligrafia je krasopis. Považujem ju za vnímanie písma a jeho analógové tvarovanie do rozličných podôb krásna,“ vysvetľuje Jiří.

Jiřího tvorbu nájdete na www.platform-at.com.

Eva Barnišinová

Foto: PlatformAT.


Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: „Zvyčajne napíšete ,Veselé Vianoce‘ za päť sekúnd. Mne to trvá viac ako päť minút.“

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems