„Veď je to len jedna slamka,“ povedalo sedem miliárd ľudí.

| Zaujímavosti | 26. 10. 2018

Petra Slezáková sa snaží ľudí motivovať k tomu, aby sa naučili žiť bez odpadu. Priemerný Slovák ho totiž vyprodukuje až 348 kg za rok. Jej zmesový komunálny odpad za tri mesiace sa zmestí do malého skleneného pohára.

Štrnásť rokov robila Petra Slezáková v bankovníctve. Ako priznala: „Nebola som žiadna vyštudovaná environmentalistika.“ K zamysleniu sa nad odpadom ju doviedli čísla. „Priemerný Slovák ho vyprodukuje až 348 kg za jeden rok. Z toho sa zrecykluje 23%. Čo sa deje zo zvyškom? Niečo pálime v spaľovniach – približne 11%, lebo na Slovensku ich máme iba dve, a ostatok ide na skládky. V nich je zamedzený prístup vzduchu, keďže sa usilujeme zabrániť spontánnym požiarom. Kde nie je kyslík, tam nehorí oheň. Avšak neprebieha ani biologický rozklad, ale rôzne chemické reakcie, pri ktorých vzniká metán. Tento skleníkový plyn prispieva ku globálnemu otepľovaniu. Skládky by mali byť posledným miestom, kde náš odpad smeruje.“

Foto: pixabay.com

Päť pravidiel
Petra o minimalizácii odpadu prednášala 16. októbra vo Východoslovenskej galérii a podelila sa s nami o päť základných pravidiel: „Po prvé – odmietni, čo nepotrebuješ. Máme veľa vecí. Buď sme ich dostali, alebo nám ich ,nanútili‘ (objednám si limonádu a k nej mám automaticky slamku). Stačí sa iba naučiť povedať: ,Nie, ďakujem‘. Po druhé – zredukuj, čo skutočne potrebuješ. Štatistiky hovoria, že priemerná žena nosí pravidelne iba 20% svojho šatníka. Zvyšných 80% má na špeciálne príležitosti typu, čo keď schudnem, priberiem, zavolajú ma na svadbu… Robíme si skládky z vlastných domovov. Dôležité je nielen upratať, ale aj zabrániť prísunu nových vecí. Najviac sa mi osvedčilo úprimné spytovanie sa samej seba – Ozaj to potrebujem? Čo sa stane, ak si to nekúpim? A odpoveď je zväčša: ,Nič.‘ Takýmto spôsobom ušetrím peniaze aj zdroje planéty. Tretie pravidlo je znovu použiť a opraviť. Jednorazové veci ako papierové vreckovky či odličovacie tampóny používam zopár sekúnd a hneď letia do koša. Pritom majú svoju trvácu alternatívu – látkové vreckovky či háčkované tampóny, ktoré po použití vyperiem. Keď sa mi niečo pokazí, skúmam, či to viem opraviť. Ak sa na to necítim, sú servisy, drobní opravári či rodinní kutilovia. Nie je hanbou poprosiť o pomoc a vrátiť vec do života. V prípade, že sa už nedá opraviť, môžem jej dať novú funkciu. Niekedy sa prasknutá bicyklová duša nastrihala na gumičky do domácnosti. Čo nám v tom bráni dnes? Nič. Len sa na to musíme ,nastaviť‘. Odpad sa začína tam, kde sa končí naša fantázia. Štvrtým pravidlom je recyklácia a posledným kompostovanie. Až polovicu zmesového komunálneho odpadu tvorí bioodpad. A pritom si z neho vieme vyrobiť kvalitné hnojivo.“

Zdroj: zerowasteslovakia.sk

Bez obalov
Veľké množstvo odpadu tvoria obaly. Našťastie, aj u nás začínajú vznikať tzv. bezobalové obchody. Potraviny či suroviny sa nachádzajú v rôznych veľkých nádobách či vreciach. Každý si prinesie vlastnú dózu alebo vrecko, do ktorých si uloží nákup. „Bez obalov vieme nakúpiť aj na trhoch či v supermarketoch. Tie často ponúkajú zabalenú aj nezabalenú alternatívu. Snažím sa vybrať tú druhú. Aby som si nemusela vziať mikroténové vrecko, nosím so sebou látkové vrecká, ušité napríklad zo záclony. Sú priehľadné, takže pri pokladni vidia, čo je vo vnútri. A keď si nejaký tovar potrebujem zvážiť, vytlačený kód nalepím na vrecko. Veľa odpadu pochádza z čistiacich prostriedkov. Riešením sú čapované drogérie. Je namieste zamyslieť sa, či potrebujeme toľko chémie do domácností. A či prostriedok na umytie riadu nemôžem trebárs použiť aj na okná. Osobne čapujem gél na pranie, aviváž a prostriedok na riad. Kúpeľňu a výraznejšie špinavé plochy umývam kombináciou sódy bikarbóny a octu. Sú netoxické, lacné a nemusím pri upratovaní používať gumené rukavice,“ poradila Petra. Taktiež navrhuje používať namiesto niekoľkých kozmetických prípravkov prírodné mydlo. „Dostať rôzne vône a značky. Vyrába sa na viaceré typy pokožky, takže si vyberie snáď každý. Osobne ho používam ako sprchový gél, tekuté mydlo na ruky a umývam si ním vlasy aj tvár. Preto nepotrebujem žiadne čistiace mlieka a pod. Keďže pekne pení, využívam ho aj ako penu na holenie.“ Tiež odporúča vymeniť jednorazové plastové holiace strojčeky za klasické kovové žiletky. „Je to čistý kov, ktorý môžeme pekne recyklovať.“

Ako minimalizovať odpad?
„Musíte začať od seba a dnes. Zamyslite sa, čo by ste mohli robiť inak, viac s ohľadom na životné prostredie. Vyberte si jednu vec a začnite krok za krokom. Každý by sa mal pozrieť do svojho smetného koša, hľadať náhrady za jednorazové veci a zamyslieť sa na tým, čo a koľko spotrebováva a či to potrebuje. Každý si myslí, že je malá kvapka v mori. Mne pomáha veta: ,Veď je to len jedna slamka,‘ povedalo sedem miliárd ľudí,“ dodala Petra.

Petra Slezáková žije v Bratislave a je zakladateľkou Zero Waste Slovakia – blogu o tom, ako žiť bez plytvania a smetí.

Eva Barnišinová


Tags: , , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: „Veď je to len jedna slamka,“ povedalo sedem miliárd ľudí.

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems