Oceľ ho vracia do minulosti a zároveň otvára cestu budúcnosti

| Predstavujeme | 28. 9. 2018

Košický študent Dávid Kuzmiak je fascinovaný oceľou. Pred štyrmi rokmi z nej začal vyrábať nože, a to historické i na bežné použite v kuchyni. Dnes sa usiluje navrhnúť lacnejší a ekologickejší prostriedok na kalenie ocele. Zároveň je členom skupiny Fólkvang, ktorá rekonštruuje dobové kostýmy a výzbroj severanov z 10. storočia v oblasti dnešného Švédska.

Dávid (prvý zľava) je členom skupiny Fólkvang, ktorá rekonštruuje dobové kostýmy a výzbroj severanov z 10. storočia v oblasti dnešného Švédska. Foto: Zuzana Dyrčíková

Dávid aktuálne pracuje na startupe Polythreat Eco, zameraného na kalenie ocele. „Pri tomto procese ju zahrejeme na istú teplotu (cca 780 – 1150 °C) a následne za nejaký čas schladíme v kúpeli, aby sme dosiahli vlastnosti ako vyššia tvrdosť, pevnosť… Ochladzovanie nemôže byť príliš rýchle, lebo oceľ môže prasknúť. A ani dlhé, lebo nezískame požadovanú štruktúru. Preto je k dispozícii niekoľko ochladzovacích možností – najčastejšie pomocou syntetického oleja alebo vody. Rozhodol som sa pre kompromis medzi nimi. A to kalenie na báze polyméru. Je pomalšie ako vodné, ale rýchlejšie ako olejové. Jeho najväčšou výhodou je, že primeraným množstvom polymérov v kúpeli vieme ovládať rýchlosť ochladzovania. Tú pri vode či oleji nie je možné až tak presne regulovať. Polymér je vhodný takmer pre všetky typy ocelí, je lacnejší a ekologickejší – olej pri kalení začne po čase horieť a do vzduchu vypúšťa emisie. Takže hala, kde sa tento proces vykonáva, musí byť odventilovaná. Ale polymérový kúpeľ je z 80% tvorený vodou a zvyšná časť je polymérový koncentrát, takže nič nehorí, len vzniká para. Taktiež olej, ktorý sa používa pri kalení, za nejaký čas vyhorí a je potrebné vymeniť ho. Hovoríme o tisíckach litrov. Firma musí platiť za likvidáciu, lebo je to nebezpečný odpad. Polymér má vyššiu životnosť a neprehorí. Aj napriek tomu som na Slovensku doteraz nenašiel firmu, ktorá by kalila oceľ polymérom. To chcem zmeniť.“

„Zelený“ víťaz
V júni tohto roka sa v Bratislave uskutočnilo slávnostné vyhlásenie výsledkov celoslovenského projektu Slovak University Startup Cup 2018. Jeho cieľom bolo oceniť a podporiť vysokoškolákov s inovatívnymi nápadmi. Dávidov startup Polythreat Eco zvíťazil v kategórii Životné prostredie, zelené technológie. „Ja som nevymyslel spôsob kalenia ocele pomocou polymérov, v zahraničných publikáciách bol známy už v 80. rokoch. Ale vo všeobecnosti je o ňom málo informácií. Tak som sa rozhodol zaoberať sa bližšie touto problematikou.“

Vyrába nože
K nápadu lacnejšieho a ekologickejšieho kalenia ocele sa Dávid dostal cez svoju záľubu. Vo voľnom čase už štvrtý rok vyrába nože. „Viac ako pol roka som si zisťoval rôzne info o oceli. Potom sme s otcom vyrobili doma plynovú pec. To boli moje kováčske začiatky. Robím čepele aj rukoväte (drevené, kožené, z brezovej kôry či parohu). Cieľom je, aby bol nôž čo najfunkčnejší. Výroba jedného mi trvá od dvoch do siedmich dní.“

Výrobe nožov sa Dávid venuje už štvrtý rok. Foto: súkromný archív

Švédsky kupec z 10. storočia
Dvadsaťtriročný študent vyrába aj historické zbrane. Je členom slovenského združenia Fólkvang, ktoré sa venuje rekonštruovaniu dobových kostýmov a výzbroje severanov z 10. storočia na území dnešného Švédska. „Chodíme po historických festivaloch a približujeme vtedajší život. Taktiež sme oblečení v dobových kostýmoch – každý člen zastupuje konkrétnu postavu z rôznych spoločenských vrstiev, napríklad ja som kupec, kamarát profesionálny vojak…,“ vymenováva Dávid a opisuje, aké oblečenie nosil v 10. storočí kupec na území Škandinávie. „Na sebe mal tuniku, pripomínajúcu krátke letné ženské šaty, rozšírené nad kolenami. Jej vrchná časť bola vyrobená z vlny, spodná z ľanu. Rukávy boli dlhé. Zachovalo sa niekoľko strihov nohavíc – známe sú úzke vypasované so šnurovaním na boku alebo široké na stehnách, ktoré sa zužovali pod kolenami. Tie boli znakom bohatstva. Signalizovali, že ich nositeľ je majetnejší človek, lebo si môže dovoliť použiť veľa látky na odev (tá bola vzácnou komoditou). Ponožky nosili podobné štrikovaným podkolienkam alebo tzv. ovinky. Boli to utkané pásy vlny, ktoré si človek omotal okolo nohy od prstov až po kolená. Ako vonkajší odev slúžil plášť. Vpredu bol spojený sponou. Na svojej hlave nosil (nielen on, ale takmer každá sociálna vrstva) pletenú alebo plstenú čiapku. Základ každého mužského odevu bol kožený opasok. Na ňom bol umiestnený nôž ako symbol slobodného človeka a menšia kapsa. Väčšinou vyrobená z hovädzej kože. Čo sa týka topánok, zachovalo sa niekoľko kožených nálezov. Máme za to, že bohatí nosili koženú obuv. Chudobnejší chodili bosí, príp. v ponožkách a na isté príležitosti ako oslava či omša v kostole mali tiež kožené topánky.“ A prečo práve taká fascinácia 10. storočím na území Švédska? „Zaujíma ma doba Vikingov. Mali vyspelú civilizáciu, ženy nosili kľúč od domu a mohli voliť, teda v porovnaní s inými krajinami predbehli dobu. Dokonca existujú správy, že na lodiach sa cez Grónsko dostali do Ameriky skôr ako Kolumbus.“

Dávid Kuzmiak (1995) sa narodil v Poprade. Aktuálne študuje v druhom ročníku bakalárskeho stupňa na Ústave materiálového inžinierstva na Fakulte materiálov, metalurgie a recyklácie TUKE.

Eva Barnišinová


Tags: , , , , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Oceľ ho vracia do minulosti a zároveň otvára cestu budúcnosti

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems