„Naša malá basketbalová krajina už prestáva byť basketbalová.“

| Rozhovory, Šport | 14. 9. 2018

V drese Good Angels Košice sa v apríli lúčila s hráčskou kariérou i klubom. Vzápätí začala úspešná slovenská basketbalistka Zuzana Žirková trénovať mladé športovkyne. V rozhovore pre Zajtrajšie noviny prezradila, že z nich chce vychovať šťastné deti, ochotné zaťať zuby. Vysvetlila nám aj dôvod, prečo naša krajina nevie naskočiť späť do pomyselného „basketbalového vlaku“.

V Good Angels Košice ste do posledného zápasu patrili k oporám tímu. Ako ste vnímali koniec klubu?
Dobrí Anjeli neskončili zo dňa na deň, tá myšlienka tu bola dlhšie, a tak sme sa ako hráčky mohli lepšie pripraviť. Samozrejme, že posledný zápas bol veľmi emotívny. Ľudia ukázali, že majú radi šport v Košiciach, že chodia na zápasy a chceli by v tom pokračovať. Žiaľ, len v danom momente s tým nikto nevedel nič urobiť. Preto to tak dopadlo. Veľmi ťažko sme sa s tým vysporiadali. Good Angels boli „pojmom“ pre celé Slovensko, nieto ešte pre Košice. Ale verím, že sa klub v budúcnosti vráti. A že koniec je štartom pre novú generáciu Young Angels Academy. Dúfam, že aspoň takouto formou ukážeme ľuďom, že chceme v košickom basketbale pokračovať. A že v budúcnosti nadviažeme na úspešnú „značku“ Good Angels Košice.

V drese Good Angels Košice sa v apríli 2018 lúčila Zuzana Žirková s hráčskou kariérou i klubom. Foto: Ľubomíra Ištoňová

Od septembra vediete extraligové družstvo Young Angels Košice. Čo považujete za najväčšiu výzvu?
Bola to pre mňa obrovská zmena. Sú to dva úplne odlišné pohľady na basketbal. Ako hráčka plníte rozkazy. Ako trénerka tvoríte hru a podmienky svojmu tímu. Teraz musím absolvovať akýsi rýchlokruz. Využívam k tomu všetky moje skúsenosti. Verím, že sa naučím rýchlo „plávať“. Nerada prehrávam. To je moje motto. Chcem byť rešpektovaná na palubovke, uspieť ako trénerka a pomôcť zverenkyniam Young Angels Košice dostať sa ďalej na národnej či medzinárodnej úrovni. Mojím cieľom je vychovať z nich ľudí, ktorí majú budúcnosť. A nemusí to byť primárne v športe, ale v živote ako takom. Aby si prešli spokojnejším detstvom a nesedeli iba doma za televízorom či počítačom. Chcem, aby radi športovali. A čo je dôležité, aby rodičia po zápase či tréningu mali doma šťastné deti. Poteší ma, ak dievčatá budú hrať srdcom. Je jasné, že nevyhráme každý zápas, ale túžim v nich vzbudiť bojovnosť.

Od septembra vedie Zuzana Žirková extraligové družstvo Young Angels Košice. Foto: Ľubomíra Ištoňová

Aj vaša basketbalová cesta bola šťastná a bojovná zároveň?
Áno. Ale musím priznať, že nebola až taká ťažká. Vďačím tomu najmä svojej bojovnosti a chceniu. Že som sa už v detstve dokázala presvedčiť o správnosti mojej cesty a tvrdohlavo išla za svojím cieľom. Aj napriek zraneniam. Šport ma neskutočne formoval. Aj tímy, v ktorých som hrala, ma posúvali ďalej. Ak by som opäť stála pred rozhodnutím šport verzus iné povolanie, beriem basketbal.

Bol vašou prvou voľbou v detstve?
Skôr zhodou okolností. Vyskúšala som napríklad aj futbal či stolný tenis. Keďže som na základnej škole chodila do basketbalovej triedy a mala talent, tak bolo prirodzené ostať pri ňom.

Čo ak dieťa nemá talent, no chce hrať basketbal?
Nevadí. Musí bojovať a ísť tvrdohlavo za svojím snom. A vyhrá už len tým, že sa začne hýbať. A spoločensky formovať – učí sa práci v kolektíve, je komunikačne zručnejšie. To by sa doma za počítačom nenaučilo. Podobné detstvo som mala ja s kamarátmi. Celé dni sme strávili vonku, na ihrisku a nie zatvorení v bytoch.

„Dobrý kolektív je oveľa viac ako jedna – dve silné individuality.“ Foto: Ľubomíra Ištoňová

V pozícii trénerky ste sa koncom augusta vrátili s našou mládežníckou reprezentáciou z majstrovstiev Európy. Dievčatá skončili trináste z dvadsiatky tímov. Odráža ich umiestnenie aktuálnu basketbalovú situáciu na Slovensku?
Myslím si, že tá sa bude zhoršovať, ak sa k nej najvyšší predstavitelia štátu i jednotlivých miest nepostavia zodpovedne. Inak neviem, či má vôbec význam viesť deti k profesionálnemu športu. V minulosti si športovec vedel na seba zarobiť. Teraz je to ťažké. V mnohých krajinách sú kluby dotované štátom, vznikajú rôzne športové akadémie. My sme akosi „zaspali“. Naša malá basketbalová krajina už prestáva byť basketbalová. Po návrate z nedávnych majstrovstiev Európy musím konštatovať, že sme sa priblížili k štátom, ktoré nikdy neboli basketbalové. S našou ženskou reprezentáciou do 16 rokov sme skončili na trinástom mieste z dvadsiatich tímov. Strácame sa z basketbalovej mapy. A pritom sme v nedávnej minulosti patrili k top európskym štátom v tomto športe. Ušiel nám vlak, na ktorý nevieme naskočiť – najmä po mentálnej stránke. Psychická príprava hráča je dôležitá. Určite vidím chybu v nedostatočnom sebavedomí. Ale ako ho zdvihnúť a dostať sa späť do pomyselného basketbalového vlaku? To je otázka, na ktorú neviem odpovedať. Verím, že na to prídem a spoločne s dievčatami dostaneme slovenský basketbal tam, kam patrí – medzi najlepší v Európe. Z vlastných skúseností viem, že fungovanie v tíme nie je jednoduché. Dobrý kolektív je oveľa viac ako jedna – dve silné individuality. Ako trénerka musím zvážiť, kedy je potrebné pridať a ubrať. Doslova vo všetkom – zápas, tréning, mentálna príprava, výhry, prehry…

V mnohých kluboch už začali pôsobiť tzv. mentálni kouči. Môžu oni zlepšiť situáciu?
Ja som ich ako hráčka nezažila ani nepotrebovala. Ale dnes sú žiadaní. Súčasná mládež je nevyrovnaná. Nikdy nepotrebovala zažiť úspech, lebo nikdy oň nemusela bojovať. A aj keď sa u nás nájdu úspešní jedinci, tak utekajú z krajiny.

Zuzana Žirková. Foto: Martin Krestián

Ako možno zmeniť ich rozhodnutie?
Nie som kompetentná dávať konkrétne návrhy. Ale aj také riešenie ako sociálne benefity po skončení aktívnej kariéry či finančná podpora klubov od mesta či štátu by určite pomohli napraviť situáciu.

Ako rečník vystúpite 27. septembra na veľtrhu príležitostí Profesia days. O čom budete rozprávať?
O téme, že aj keď sa ti tisíckrát chce so všetkým seknúť, treba zatnúť zuby a ísť si za svojím cieľom. Myslím si, že je to jedno z hesiel, ktoré sa u mladých ľudí pomaly vytráca. A nielen v športe. Mnohí si neuvedomujú, že jedine takýmto spôsobom môžu dosiahnuť to, čo skutočne chcú. Momentálne je taká situácia, že ich všade niekto „potlačí“. A to je chyba. Lebo mládež nevie zaťať zuby. Akoby všetko dostala na tácke. Je to istý druh pohodlnosti, nastavenia spoločnosti i chyby rodičov. Podľa môjho názoru to tak v minulosti nefungovalo.

Aký je váš „recept“ proti pohodlnosti?
Je potrebné začať už v útlom veku a nedať deťom všetko, čo chcú. A postupne v nich pestovať bojovnosť a odhodlanie. Musia mať chuť pracovať na sebe. Problém je, že sa predčasne vzdávajú. Pretože majú mnoho iných možností. V podstate sú akoby v skúšobnej dobe – nevyjde im jedno, skúsia druhé, tretie, štvrté… V minulosti to tak nebolo. Ja som sa chytila športu hneď na začiatku. Bola som mladá! Mala som 11 rokov, motivoval ma. A preto som pri basketbale ostala. Musím povedať, že som nikdy nebola v situácii či stave, kedy by som chcela skončiť so športom. Vždy som našla nejaký spôsob. Najjednoduchšia cesta je vzdať sa. Ale keď chcete byť silným človekom, musíte bojovať. Nemala som vždy na ružiach ustlané – v kariére boli obdobia zranení, dala som prednosť športu pred štúdiom… Neustále som si pripomínala, že musím ísť ďalej, že to nemôžem vzdať, lebo by som začínala od začiatku.

Ďakujem za rozhovor.

Zuzana Žirková (1980) je bývala basketbalová reprezentantka Slovenska, účastníčka Letných olympijských hier 2000 v Sydney a piatich majstrovstiev Európy. Počas kariéry pôsobila okrem slovenských klubov aj v Šoprone, Brne či v zámorskej WNBA. Získala sedemnásť majstrovských trofejí zo štyroch európskych ligových súťaží a tri euroligové tituly. Aktuálne je hlavnou trénerkou extraligového družstva Young Angels Košice.

Veľtrh príležitostí Profesia days ponúka stretnutie zamestnávateľov a uchádzačov o prácu tvárou v tvár. Návštevníkov čaká vyše 90 vystavovateľov, prednášky inšpiratívnych spíkrov z rôznych oblastí, kariérne poradenstvo, vzdelávanie i zábava. Druhý ročník sa v Košiciach uskutoční 27. septembra 2018 v Spoločenskom pavilóne od 9:00 do 19:30. Vstup je voľný, stačí sa zaregistrovať na www.profesiadays.sk.

Eva Barnišinová


Tags: , , , , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: „Naša malá basketbalová krajina už prestáva byť basketbalová.“

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems