Najvernejšia čitateľka

| Deti, Stĺpček | 28. 9. 2018

Bolo to v roku 1961, keď som sa ako jedno z milióna vajíčok zrodila v lone mojej mamy, ktorá si pokojne rástla v lone tej svojej. Tak sa začal náš príbeh, ktorý majú medzi sebou len deti, matky a ich staré mamy. Tvoria deväť mesiacov trojjedinú bytosť a TO puto je magické.

Keď som mala 13, utiekla som k nej spať na víkend, pretože som sa nechcela stretnúť so svojím neodbytným nápadníkom, ktorý pravidelne stál pri domofóne a volal ma von. Svoju vyplašenú dušu som si šla vyvetrať pred jej blok na skejtborde, kde som si zoškrela celú nohu od kolena po členok. Veľkú ranu mi vydezinfikovala dedovou domácou slivovicou. Pamätám si, že to sekundu strašne štípalo, ale potom to už vôbec nebolelo ani nepulzovalo, na rozdiel od septonexu. Vnímala som to ako objav leta a obdivovala ju za vynaliezavosť.

Potom sa číslice vymenili, mala som 31, ležala v rozhorúčenej izbe v pôrodnici a ona prišla priamo z poslednej rozlúčky so svojím manželom, aby do náručia mohla zobrať svoju prvorodenú pravnučku. Bála som sa, ako to celé vezme. No v jej pohľade bola len stotinu zlomená žena, ktorá sa v okamihu premenila na hrdú prastarú mamu. V najväčšej bolesti sa zrodila intenzívna láska. Vnímala som to ako drsný životný paradox a obdivovala ju za bezhraničnosť.

Tento stĺpček venujem mojej najvernejšej čitateľke. Každé zápisky si prechádzala mnohokrát, kým nevyšli ďalšie noviny. Každý Lunin krok naživo sledovala s úžasom, akoby jej ani cez ruky neprešli toľké deti – najprv vlastné, a potom pätoro vnúčat. Akoby to naše dieťa bolo jedinečný diamant, hodný večného uznania. A čo môže byť pre rodiča lahodnejšie ako pocit, že je jeho mláďa prijímané a oslavované? Ako pocit, že stačí dvihnúť telefón, porozprávať o bežných dobrodružstvách malej lapajky, aby mal poslucháč na druhej strane úžasne krajší deň? Ako vedomie, že načmáraná kresbička a obkreslená rúčka sú vážené viac než majstrovské dielo?

Ďakujem Ti, babi, že si tu s nami bola, pripravená kedykoľvek pomôcť, nastavená denne jasať zo všedných pokrokov našej Luny, ochotná si štrngnúť na život do posledných chvíľ. Neľahko sa píše, keď človek stratí najvernejšiu čitateľku. Lebo také sú milujúce babičky, keď ich vnúčatá píšu o pravnúčatách.

Text a foto: Lucia Radzová


Tags: , , , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Najvernejšia čitateľka

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems