Z európskych písiem máme najviac diakritiky

Zozbieral viac ako 350 ukážok digitálnych fontov

| Predstavujeme | 17. 8. 2018

Pedagóg a typograf Samuel Čarnoký zmapoval vo svojej knihe Fonts SK históriu a súčasnosť digitálneho písma na Slovensku. Jej súčasťou je vyše 350 druhov fontov, ako aj mená, mejly či webové stránky ich autorov.

Príprava Samovej 416-stranovej publikácie trvala dvanásť mesiacov a pozostáva z troch kapitol – Dizajn písma na Slovensku, Písma a Rozhovory.

Pedagóg a typograf Samuel Čarnoký. Foto: Tibor Czitó

Tridsaťročná história
Úvodná časť mapuje takmer tridsať rokov fontov na Slovensku. Zameriava sa na tvorbu viac ako päťdesiatich slovenských písmotvorcov. „Vo všeobecnosti povedomie o slovenskej typografii nie je veľké. V porovnaní s okolitými krajinami nemá u nás hlboké korene. Našťastie, k jej popularizácii prispievajú najmä dva faktory – jej začlenenie do výučby na niektorých univerzitách a medzinárodné úspechy a ocenenia našich písmotvorcov. Za posledné tri desaťročia sa typografia prepracovala na solídnu úroveň a jej autori patria k špičkovým európskym dizajnérom,“ zdôrazňuje Samo.

Súčasťou knihy Fonts SK je viac ako 350 druhov písiem, ako aj mená, mejly či webové stránky ich autorov. Foto: Diana Dobrescu

350 písiem na jednom mieste
Kniha môže fungovať ako akýsi atlas, keďže Samo použil vyše 350 ukážok digitálnych písiem od slovenských dizajnérov. „Z kompletného materiálu som viac ako 250 fontov zoradil do chronologického prehľadu. Ku každému z nich je uvedený krátky text v danom písme aj informácie o autorovi – meno, webová či mejlová adresa. Čitateľ ho v prípade záujmu vie priamo osloviť.“ Samo prezradil, že kritériom pre výber 250 fontov bola ich použiteľnosť. „Okrem základnej sady latinskej abecedy, číslic a interpunkčných znamienok obsahujú aj znaky s diakritikou, ktoré sa používajú v našom jazyku.“ Ukážky nepochádzajú len od profesionálnych typografoch. „Sú tam aj študentské koncepty či ,šuplíkové‘ projekty. Vedľa seba sú písma profesionálov i začínajúcich tvorcov. Dúfam, že kniha bude zdrojom inšpirácie a informácií pre budúce generácie dizajnérov. A na druhej strane aj impulzom pre ďalšie rozvíjanie písmovej tradície na Slovensku.“

Príprava 416-stranovej publikácie trvala dvanásť mesiacov. Foto: Diana Dobrescu

Interview
Poslednou kapitolou publikácie je súbor devätnástich rozhovorov s profesionálnymi tvorcami i autormi, ktorých tvorba priniesla isté kvalitatívne výsledky v oblasti písmového dizajnu. Ich výpovede prinášajú viacero zaujímavých myšlienok a dokresľujú obraz typografie na Slovensku. Väčšina z nich vníma našu „fontovú scénu“ pozitívne. Podľa ich slov slovenská typografia ožila a začína o ňu byť záujem doma i za hranicami. Ako v knihe uviedol grafický dizajnér Ján Filípek: „…vytvárame základy tradície navrhovania písma.“

Individualizmus a návrat do minulosti
Začiatky slovenskej digitálnej typografie súvisia s príchodom počítačov a technicko-informačnej éry. „Úplne prvé písmo vytvoril koncom osemdesiatych rokov Andrej Krátky. Pomenoval ho Nara. Nebolo úplné, dokončil ho až o dvadsať rokov neskôr. Za zakladateľa písmotvorby u nás považujeme Martina Benku. Poznáme ho ako umelca a maliara, no mnohí nevedia, že veľká časť jeho tvorby pozostávala práve z navrhovania písiem, ktoré používal, napríklad, na obálky svojich kníh. Sú charakteristické dekorativizmom a inšpiráciou slovenským folklórom aj národnou kultúrou.“ Viaceré fonty navrhnuté v minulosti sú, podľa Sama, nadčasové a použiteľné aj v súčasnosti. Z jeho knihy vyberáme zopár ďalších názorov – Ondrej Jób považuje našich typografov za menej konformných a viac experimentálnych. Andrej Dieneš tvrdí, že sú zaťažení diakritikou (máme jej najviac z európskych krajín), tak citlivejšie pristupujú k akcentom. Slávka Pauliková sa v zahraničí stretla s názormi, že slovenské písma sú pomerne hranaté a majú veľa charakteru, t. j. individuálnych detailov, často až ilustratívnych. A Matej Vojtuš cíti silnú inšpiráciu písmami a nápismi z folklóru a obdobia socializmu.

Foto: Diana Dobrescu

Stále niečo nové
Na otázku, prečo stále vznikajú nové fonty, Samo odpovedá protiotázkou: „Prečo vytvárame čokoľvek nové a nepoužívame to, čo pred päťdesiatimi – šesťdesiatimi rokmi? Asi máme tendenciu stále niečo tvoriť, obklopovať sa novými vecami. Mení sa doba, technológie aj spôsob komunikácie. A tomu sa bude prispôsobovať aj typografia. Každý tvorca má potrebu vyjadrovať sa odlišným spôsobom. Patrí tu aj písmo. Každé je určené na konkrétny účel. Napĺňa ho tým, že sa používa.“

Trpezlivosť
Samo vytvoril viacero nových fontov – jedno z nich, Norma Grotesk, používame aj v Zajtrajších novinách. „Baví ma hľadať vzťahy medzi písmenami. Najťažšie je nájsť originálny rukopis a byť trpezlivý. Najpríjemnejšou prácou je vymyslieť charakter abecedy a nakresliť ju. Pri navrhovaní nového fontu postupujem tak, že najprv urobím náčrty takzvaných kľúčových znakov – malé písmeno ,n‘ a ,o‘. Z nich sa dajú ľahko odvodiť ďalšie. Napríklad, ak ,n‘ otočím a upravím, vznikne ,u‘, ak spojím dvakrát n a mierne zúžim jeho šírku, mám ,m‘, ak urobím doťah hore, vznikne ,h‘ atď… Menej záživnou časťou práce je riešiť priestor medzi písmenami (metrika) a úpravu rozostupov medzi niektorými znakmi (kerning). Keď sa znaky usporiadajú do slov a viet, majú byť harmonické a nerušiť čitateľa pri čítaní textu.“

Kniha Fonts SK/Dizajn digitalizovaného písma na Slovensku je dvojjazyčná, vyšla v máji tohto roka v slovenčine a angličtine. Jej krstným otcom bol Ľubomír Longauer, patrón slovenskej typografie. Vydavateľom je Slovenské centrum dizajnu.

Pod pojmom digitálne písmo rozumieme takzvané fonty – sady znakov. Ide o digitalizované zostavy písiem, číslic, interpunkcie a prípadne aj iných znakov (šípky a pod.), ktoré počítač spravuje v jednom spoločnom súbore.

Samuel Čarnoký (1981) absolvoval Ateliér vizuálnej komunikácie Fakulty umení na TUKE, kde v súčasnosti pedagogicky pôsobí. Zameriava sa na typografiu, knižný a editoriál dizajn. Svoje autorské písma tvorí a publikuje pod značkou CarnokyType.

Eva Barnišinová


Tags: , , , , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Z európskych písiem máme najviac diakritiky

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems