Košický Junior Star navrhol nové železničné stanice v Štrbe a vo Svite

| Predstavujeme | 31. 8. 2018

Matúš Harčár uspel na česko-slovenskej súťaži zameranej na vyhľadávanie mladých talentov v odbore stavebníctva a získal ocenenie Junior Star aj Hlas verejnosti.

Vo februári 2018 sa v Prahe uskutočnil 7. ročník Memoriálu Antonína Fajkoše. Do súťaže mohli slovenskí a českí vysokoškoláci prihlásiť svoje akademické práce (doktorandská, diplomová, seminárna…), ktoré nejakým spôsobom súviseli so strechami. Matúš zvíťazil s projektom Železničnej stanice Štrba – brána do Vysokých Tatier, ktorý bol zároveň jeho bakalárskou prácou. „Ako tepelnú izoláciu, či už v strešnom systéme alebo vo fasádach, som použil ovčiu vlnu, ako akustickú a tepelnú izoláciu podláh drevovláknité dosky. Interiér tvorili dekoratívne hlinené omietky. Pracoval som s prírodnými materiálmi a hlavným cieľom bolo nenarušiť vysokohorské prostredie. Hlavný nosný prvok tvorili rámové konštrukcie z lepeného lamelového dreva, ktoré som umiestnil do tvaru pripomínajúceho vzhľad Tatier. Dominantou bola aj presklená fasáda na celej juhozápadnej strane budovy. Stanicu som rozdelil na tri časti – zázemie s čakárňou pre cestujúcich a zároveň príležitostná malá výstavná sieň, kaviareň a predajňa športových i horolezeckých potrieb. Celý objekt má slúžiť ako miesto, kde by ľudia radi trávili čas. Verím, že keď sa raz stanica bude skutočne rekonštruovať, tak sa použije aspoň časť mojich nápadov.“

Návrh železničnej stanice v Štrbe.

Simulované svetlo
Matúš sa v projekte venoval aj simulácii denného svetla a jeho dopadu a vplyvu na presklenú fasádu. „Pomocou počítačového softvéru 3Ds Max Design som vedel presne vizualizovať, kedy, kde a v akej miere budú dopadať slnečné lúče na budovu. Tak je možné navrhnúť potenciálnym investorom – nielen pri stanici, ale aj pri akejkoľvek inej stavbe – tie najvhodnejšie typy zasklenia. Najčastejšou podmienkou je, aby presklené fasády, resp. samotné zasklenie na jednej strane prepúšťalo čo najviac svetla do interiéru, no zároveň, aby malo čo najlepšie tepelnoizolačné vlastnosti. Osobne sa mi páči, keď je priestor presvetlený prirodzeným svetlom. Predsa len, to umelé slnko nenahradí. Dnes je trendom, že veľké, najmä biznis budovy sú tvorené presklenými fasádami. Je to výhodné – minimum murovania, takže časová i finančná úspora pracovnej sily pri samotnej realizácii konkrétnej stavby, vplyv tepla a svetla zo slnka je možné korigovať žalúziami, roletami či vhodne zvolenou priehľadnosťou zasklenia a taktiež aj samotnou riadenou vnútornou klímou budovy. Myslím si, že je lepšie mať veľa svetla a vedieť ho ,ovládať‘ ako nemať možnosti dostať ho do priestoru.“ Keď sme sa Matúša opýtali na presklené fasády a ich vplyv na akustiku, odpovedal: „Sú často tvorené z viacerých sklenených plôch a plnené plynom (najčastejšie argónom a kryptónom, lebo majú nízku tepelnú vodivosť a zvyšujú tepelnoizolačné vlastnosti). Tieto dva faktory do veľkej miery ovplyvňujú aj izoláciu hluku.“

Projekt železničnej stanice vo Svite.

Hlas verejnosti
V spomínanej súťaži Memoriála Antonína Fajkoše zvíťazil Matúš aj v kategórii Hlas verejnosti. „Bola to tohtoročná novinka – hlasovanie na sociálnej sieti, kde boli zverejnené súťažné práce a ľudia mohli dať like projektu, ktorý sa im najviac páčil.“

Zlepší Svit?
Dvadsaťštyriročný študent uspel i v súťaži organizovanej združením odborníkov Prevádzka a stavby koľajovej dopravy. Vyhlasovanie víťazov sa uskutočnilo na 14. ročníku konferencie Fórum Koľajovej dopravy v Bratislave v marci 2018. Matúšova práca Reštrukturalizácia železničnej stanice Svit – prepojenie modernej a Baťovskej architektúry skončila na druhom mieste. „Najprv sme s ostatnými súťažiacimi boli na obhliadke súčasnej budovy. A potom sme mali navrhnúť jej obnovu. Keďže stanica je zaradená medzi pamiatky UNESCO, zameral som sa najmä na exteriér – podchod pod koľajiskom či nástupištia sú v dezolátnom stave, chýba parkovisko, za budovou je nevyužitá cestná komunikácia. Všetky tieto nedostatky som zapracoval do svojho projektu a navrhol ich zlepšenie. Teda nové fasády, oprava cesty a zavedenie MHD priamo k staničnej budove. Zrejme najväčšiu zmenu som navrhol v priestoroch podchodu a na nástupištiach. Moderná oceľová konštrukcia v kombinácii s tvrdeným zasklením by dodala celej budove štipku modernej architektúry. Podľa mojich informácií má v najbližších rokoch prebehnúť reálna rekonštrukcia svitskej stanice. Možno sa investor inšpiruje aj z mojich návrhov.“

Matúš Harčár. Foto: súkromný archív M. Harčára

Zanedbanosť
Pri oboch projektoch Matúš riešil najväčší problém našich železničných staníc. „Sú zanedbané, v dezolátnom stave. Ľudia sa v nich cítia nepríjemné. Čo najrýchlejšie si kúpia lístok a odchádzajú von. Pri svojich návrhoch som sa snažil o isté skultúrnenie. Keď tam budú chodiť cestujúci a zdržia sa trebárs v nejakom obchodíku či kaviarni, tak vznikne potreba udržiavať daný priestor. Je to jednoduchá logika.“

Matúš Harčár (1993) študuje v piatom ročníku odbor pozemné stavby na Stavebnej fakulte TUKE.

Eva Barnišinová


Tags: , , , , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Košický Junior Star navrhol nové železničné stanice v Štrbe a vo Svite

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems