Do obrazov zakomponoval oči aj medený plech

| Umenie | 3. 8. 2018

Umelca Júliusa Szabóa som vnímala najmä ako významného slovenského grafika. Návšteva Múzea Vojtecha Löfflera (MVL) moju mienku poopravila. Výstava venovaná k 111. výročiu jeho narodenia totiž pozostáva zo šesťdesiatich originálnych malieb a hýri farbami, geometriou aj skrytými autoportrétmi.

Pri prezeraní malieb Júliusa Szabóa nadobudnete pocit, že nielen vy sa pozeráte na obrazy, ale aj ony na vás. Do väčšiny z nich totiž zakomponoval oči. „Vychádzal z príslovia ,Oko je zrkadlo duše‘. Zároveň nadviazal na symboliku piatich zmyslov, pričom zrak kládol najvyššie. Pretože oko všetko vidí a dokáže najlepšie uchopiť a pochopiť svet,“ vysvetlila Milena Gašajová, riaditeľka MVL.

Vlastná podobizeň Júliusa Szabóa, 1942. Foto: Gabriel Bodnár

Margarétky ako symbol lásky
Najstaršie vystavené obrazy pochádzajú z roku 1938, najmladšie z 1971. Zachytávajú rôzne témy z Biblie či mytológie, ale aj zátišia, Bratislavu, ženy, spomienky na vojnu i samotného autora. Prezeraním jednotlivých diel tak spoznáte životný príbeh Júliusa Szabóa. Zachytávajú nielen inšpiráciu svetovými umelcami (van Gogh, Cézanne), ale i štúdium na známej Académii Julian v Paríži, vojnové bombardovanie, socializmus, priateľstvo s maliarom Milošom Alexandrom Bazovským a v neposlednom rade aj Szabóovu veľkú lásku, s ktorou sa ako 62-ročný oženil. Očarenie s vtedajšou mladou kunsthistoričkou Kingou môžete vidieť na troch vystavených obrazoch. Spája ich motív margarétok. Gašajová prezradila, že sú najobľúbenejšími kvetmi Szabóovej manželky. „Na jednom spoločnom výlete si z nich uvila veniec. Umelcovi sa to zapáčilo a namaľoval sériu štrnástich obrazov, inšpirovaných práve týmto zážitkom. Margarétky sa pre neho stali akýmsi symbolom lásky.“

Slovenský „szabóizmus“
Július Szabó sa cez surrealistické okuliare pozeral na svet, aj na seba samého. Často svoj portrét vkladal do obrazov. V niektorých ho návštevníci nájdu ihneď, v iných sa s nimi hrá na „schovávačku“. Od svojej generácie umelcov sa odlíšil tým, že ako prvý začal do svojich diel pridávať objekty – časti opracovaného medeného plechu. „Počas života prešiel niekoľkými umeleckými fázami. Bol ovplyvnený postimpresionizmom, Dalího surrealizmom, modernou, socialistickým realizmom. Tvorbu posledného obdobia môžeme charakterizovať ako kombináciu surrealizmu s kubistickým tvaroslovím,“ vymenováva Radovan Kurilko, správca depozitu MVL. Szabóov umelecký prejav je teda tvorený zmesou svetových štýlov, z ktorých vytvoril svoj vlastný – v redakcii sme ho pomenovali akýmsi „slovenským szabóizmom“.

Výstavu 111. Július Szabó 1907 – 1972 pripravilo MVL v spolupráci s Clubom milovníkov umenia Košíc (CMUK). Potrvá do 9. septembra v priestoroch múzea na Alžbetinej 20.

Eva Barnišinová


Tags: , , , , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Do obrazov zakomponoval oči aj medený plech

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems