Varí jedlo pre bezdomovcov, píše svojské vizuálne básničky a snaží sa prekonať samu seba

| Dobrovoľníctvo, Predstavujeme | 15. 6. 2018

Čerstvá maturantka Viktória Citráková sa pred dvomi rokmi zapojila do projektu DofE. Sama si stanovila výzvy, ktoré za istý čas musela splniť. Vydala vlastnú zbierku básní, napísala divadelnú hru, zveľadila školský skleník, zdokonalila sa v joge a s dobrovoľníkmi dodnes varí a rozdáva jedlo ľuďom bez domova.

Viktória Citráková (1999) je maturantkou na Obchodnej akadémii, Polárna 1 v Košiciach. Foto: súkromný archív

Na Obchodnej akadémii Polárna 1 v Košiciach študuje Viktória Citráková štvrtý rok. Škola patrí k tzv. miestnym centrám projektu DofE (Medzinárodná cena vojvodu z Edinburghu). Pred dvomi rokmi sa doň zapojila aj Viktória. „Je to rozvojový program pre mladých ľudí. Má tri úrovne – bronzovú, striebornú a zlatú. Jeho hlavnou myšlienkou je stanoviť a naplniť výzvy v štyroch kategóriách – rozvoj talentu, šport, dobrovoľníctvo a dobrodružná expedícia. Jeho zmysel vidím v prekonávaní samej seba. Vytýčim si ciele, ktoré ma učia disciplíne a samostatnosti. Aj vytrvalosti dotiahnuť veci do konca, pretože sa každý týždeň musím prihlásiť do svojho konta na oficiálnej stránke DofE a tam uviesť, čo sa mi za sedem dní podarilo. Takže nielen ja, ale aj koordinátori projektu vidia, ako postupujem, ako na sebe pracujem. Aj vďaka tomu som zodpovednejšia, poctivejšia a svedomitejšia. Ak by som to zhrnula, tak certifikát získaný na konci každej úrovne je potvrdením o tom, že ste aktívny a ochotný pracovať na svojom zlepšení. Vysoké školy, ale aj zamestnávatelia si cenia ľudí, ktorí nesedia doma a robia niečo pre svoj osobnostný rozvoj.“

Osem výziev
Viktória už má úspešne za sebou dve úrovne. „Počas bronzovej som si stanovila, že za šesť mesiacov zostavím zbierku svojich vizuálnych básní. Podarilo sa a na vlastné náklady som vydala moju prvotinu s názvom Pokoj a hluk. Jednoducho som si ju doma sama vytlačila a zviazala. Chcela som mať hmatateľnú spomienku na svoju mladosť a prvotiny, ktoré som napísala. Zároveň som sa spolužiakom a kamarátom snažila ukázať, že poézia nemusí byť nudná. Druhou výzvou bola joga, posunula som sa zo začiatočníckej úrovne na mierne pokročilú. Taktiež som sa pridala do dobrovoľníckej iniciatívy Food Not Bombs, kde som ako jedna z členov rozdávala jedlo bezdomovcom. Spolu s kamarátmi v tom pokračujeme dodnes. Keďže som absolvovala aj dvojdennú dobrodružnú expedíciu v prírode, minulý rok som získala certifikát z bronzovej úrovne. A pokračovala som v striebornej. K mojim cieľom patrilo napísanie divadelnej hry, pokročenie v joge na úroveň stredne pokročilý a zveľadenie školského skleníka, v ktorom sme vypestovali jedlo a z neho varili pre bezdomovcov. Poslednou výzvou bola expedícia v prírode.“ Viktória si svoj certifikát zo striebornej úrovne prevezme na slávnostnom odovzdávaní cien DofE v Prešove.

Expedícia DofE. Foto: súkromný archív

Básne ako obrazy
Aj po splnení výzvy v rámci DofE, zostavení vlastnej básnickej zbierky, pokračuje Viktória v písaní. „Najradšej tvorím vizuálne básne. Hrám sa v nich s formou. Dôraz kladiem na to, ako sú písmená rozložené na papieri, aby zaujali čitateľa. Takže vytváram akési obrazy vytvorené písmenkami. Báseň zvyknem napísať za niekoľko minút. Ide o momentálny impulz, kedy chcem dať zo seba von určitú emóciu či názor. Neskôr sa k slovám vrátim, prepisujem ich, hrám sa s ich veľkosťou, často používam tučné písmo či kurzívu, experimentujem s veľkými a malými písmenami, prehodnocujem význam slovíčok.“ Časť Viktóriinej poézie bola uverejnená v literárnom časopise Dotyky, prezentovala ju aj na autorskom čítaní vo Verejnej knižnici Jána Bocatia v Košicich a v niekoľkých súťažiach. Zopár básní odznelo i v rozhlasovej relácii RTVS. Svoju „obrazovú poéziu“ plánuje šikovná maturantka vystaviť v komunitnom centre KLUB, kde pôsobí ako dobrovoľníčka.

Z Viktóriinej prózy.

Vystresovaná, ale nadšená herečka
Ak ste navštívili divadelné predstavenia počas tohtoročného festivalu USE THE C!TY, určite ste stretli Viktóriu. Hrala tuláčku vo veselohre Never básnikom z dielne ochotníckeho Divadla nad vecou, ktoré je pod taktovkou režiséra Michala Maguru. „Išlo o moju hereckú premiéru. Mala som veľkú trému, ale viac som bola nadšená ako vystresovaná. Nakoniec všetko dobre dopadlo a už teraz sa teším na svoju ďalšiu postavu v repríze hry Učiteľka.“

Repríza hry Never básnikom počas pri festivalu USE THE C!TY. Foto: Michaela Grlická

Cestovná kancelária pre hendikepovaných
Ako osemnásťročná „šéfovala“ Viktória Citráková cestovnej kancelárii pre hendikepovaných. „V škole sme mali vytvoriť fiktívnu firmu. Vymysleli sme názov, slogan, propagačné materiály, webovú stránku… Keďže moji rodičia sú nepočujúci, rozhodla som sa pre cestovku zameranú na hendikepovaných. Z vlastných skúseností viem, aké problémy majú títo ľudia s vybavovaním dovolenky. Často upustia od plánov, pretože nemajú známeho, ktorý je ochotný ísť s nimi a stráviť trebárs hodinu v cestovnej kancelárii, aby im pomohol vybaviť hotel s bezbariérovým prístupom a podobne. S fiktívnou cestovkou sme sa so spolužiakmi pred rokom zúčastnili na medzinárodnom veľtrhu cvičných firiem vo Svidníku, kde som získala ocenenie ako najlepší reprezentant. Prekvapilo ma, že ani nie o pol roka začala na Slovensku skutočne existovať cestovná kancelária pre hendikepovaných, konkrétne pre vozičkárov.“

Viktória za svoje aktivity a prezentáciu školy získala Ďakovný list od predsedu Košického samosprávneho kraja za rok 2017.

Eva Barnišinová

Do projektu DofE sa môžete prihlásiť na tzv. Miestnych centrách DofE. V Košiciach ich je približne štrnásť a zväčša sú to stredné školy a centrá voľného času. Podmienkou je vek 14 až 24 rokov. Bližšie info nájdete na www.dofe.sk.


Tags: , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Varí jedlo pre bezdomovcov, píše svojské vizuálne básničky a snaží sa prekonať samu seba

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems