„V prvý deň mojej učiteľskej kariéry som si na nástenku pripol papier s nápisom ŠKOLA HROU. To aby som nezabudol, akým spôsobom chcem učiť.“

| Téma čísla | 1. 6. 2018

V košickej Základnej škole Drábova 3 učí najobľúbenejší učiteľ na Slovensku. Volá sa Ján Gáll a aj napriek tomu, že na hodinách dejepisu a občianskej náuky občas kričí, žiaci ho majú radi. Najviac si na ňom cenia humor, raz dokonca prišiel na vyučovanie oblečený ako ovca, pretože prehral stávku. Najdôležitejšie je, že ho žiaci nepovažujú len za učiteľa, ale aj kamaráta, ktorý sa s nimi vie porozprávať o všetkom.

V máji v ankete Zlatý Amos 2018 rozhodla dvanásťčlenná porota o tom, že najobľúbenejším slovenským učiteľom je Ján Gáll z Košíc.

Najobľúbenejší učiteľ na Slovensku Ján Gáll so svojimi žiakmi. Foto: Martin Krestián

Stávka ovca vs. topánky
Do ankety ho prihlásili žiaci spoločne s pani učiteľkou Prokopovou. „Pretože je iný ako ostatní učitelia. Snaží sa nám porozumieť. Rozprávame sa nielen o veciach, ktoré sa týkajú školy, ale aj o tom, čo riešime doma. Keď máme problém, tak sa za ním nehanbíme prísť,“ vymenováva ôsmačka Anička dôvody, prečo učiteľa zapojili do Zlatého Amosa. Sára ju okamžite dopĺňa: „A je s ním veľká sranda. Povie nám hocijaký vtip. Nie každý učiteľ sa s nami podelí o humorné príbehy, ktoré zažil či už počas školy, doma, na dovolenke… Pred alkoholom nás vystríhal tak, že nám porozprával historku o tom, ako sa jeho opitý kamarát rozprával so skriňou. Pamätám si na našu stávku. Blížil sa futbalový turnaj žiakov a učiteľov. Hádala som sa s ním, kto vyhrá. Ja som tvrdila, že učiteľský tím nás určite neporazí. Učiteľ si myslel opak. No a stávka bola na svete. Aby to bolo zaujímavejšie, vymysleli sme si vzájomné tresty pre porazených. Ak prehrá učiteľský zbor, tak sa učiteľ Gáll na celý deň oblečie do kostýmu ovečky. Ak žiaci, tak si obujem topánky s vysokými opätkami (veľmi nerada nosím takú obuv!). Zápas nakoniec vyhrali žiaci, a tak nás na ďalší deň vítal učiteľ Gáll v kostýme ovce. Vyzeral neuveriteľne vtipne. K outfitu mu dokonca ladili aj jeho kučeravé vlasy. Všetci sa na tom bavili. V duchu solidarity som si obula topánky na vysokých opätkoch. Obaja sme vydržali len dve hodiny. Učiteľ bol celý spotený a moje nohy? Radšej ani nepoviem,“ spomína s úsmevom Sára na historku, ktorá jej navždy ostane v spomienkach na základnú školu. „Minule prišiel do triedy a povedal nám, že sme jeho poklady – len nás kopať a kopať. Začali sme sa všetci smiať a hneď bola uvoľnenejšia atmosféra,“ dodáva Mišo. A aké vtipy patria medzi učiteľove obľúbené? „Hádanka: Viete, kto vám nepovie suchý vtip? Vodník. – Dva kamene sa hrajú na štrk. – Idú dve stíhačky a jedna nestíha,“ hovorí Sára jedným dychom. „Týmito kameňákmi sme sa povzbudzovali aj počas finále ankety Zlatý Amos, keď sme boli nervózni, ako to celé dopadne.“

Nielen to, čo je v učebniciach
Maťo si na učiteľovi Gállovi najviac cení jeho prístup k výučbe. „Na hodinách nesedíme ako na ihlách, sme uvoľnenejší. Lepšie si zapamätáme výklad, a tak sa doma nemusíme už veľa učiť. Pán učiteľ nechce, aby sme sa to museli naučiť, ale aby nás bavilo učiť sa. Keď s nami preberá nejakú tému z dejepisu, povie nám k nej veľa zaujímavých historiek a informácií, ktoré nie sú v učebnici. A my si tak lepšie zapamätáme učivo, lebo si ho spojíme s danou zaujímavosťou. Niekoľkokrát sme na dejepise hrali Milionára. Pravidlá boli podobné ako v ozajstnej hre, mali sme troch žolíkov. Čím viac otázok sme uhádli, tým viac jednotiek sme získali.“

Žiaci si na učiteľovi najviac vážia jeho zmysel pre humor. Foto: súkromný archív

Kamarát aj autorita
„Je to nielen náš učiteľ, ale aj kamarát,“ hovorí Anička. „Venuje sa nám aj popoludní pri rôznych aktivitách. My mu s radosťou pomáhame. Vtedy je ešte viac priateľský. Predsa len, na hodine sa nemôžeme veľa smiať, musíme byť aj vážni a učiť sa. Žije pre školu od rána do večera, a potom ešte maľuje vo svojom ateliéri.“ Maťo vyzdvihuje najmä učiteľovu ochotu: „Keď sa niektorému spolužiakovi nechce učiť, prehovorí mu do duše tak, že na ďalšiu hodinu príde naučený. Vie povedať správne slová v správnej chvíli.“ Táto výpoveď dojme učiteľa Gálla, ktorý sa s nami podelí o krátky príbeh: „Keď som nastúpil do školy ako učiteľ, jeden žiak mi povedal: ,Máme Vás radi, lebo sa s nami bavíte ako so seberovnými.‘ To ma veľmi potešilo. Keď sa so žiakmi rozprávate, dôležité je prispôsobiť im jazyk. Inak sa budete baviť s prváčikmi a inak s deviatakmi. Priznávam, že niekedy je ťažké prejsť z prváckeho a, e, i na deviatackú druhú svetovú vojnu. K žiakom som otvorený. Niekedy to možno preženiem s vtipom, niekedy to preženú v správaní oni, ale vedia, kde je medzi nami povolená hranica. Bavím sa s nimi normálne, a tým pádom sa oni ku mne správajú rovnako. Takýmto štýlom učím rád, nechcem meniť ich povahu, alebo im niečo vyčítať. V prvý deň mojej učiteľskej kariéry som si na nástenku pripol papier s nápisom ŠKOLA HROU. To aby som nezabudol, akým spôsobom chcem učiť. Ako dieťa som školu neobľuboval. Dokonca mám staré video z druhého ročníka základky. S kamarátom skáčeme na schodoch a kričíme: ,Fuj, fuj, škola.‘ A vidíte, kde som teraz… za katedrou.“

Kričí a vie byť prísny
Ani najobľúbenejší slovenský učiteľ nie je bez chyby. „Vie veľmi dobre kričať, keď ho naštveme. V škole máme expertov, ktorým sa to úspešne darí. Najčastejšie sa zlostí, keď chalani vystrájajú alebo nadávajú na školu. Takéto veci sa riešia väčšinou cez pani riaditeľku. Tá učiteľa informuje a on nám dá následne prednášku o tom, ako sa máme správať. Ale netrestá nás, ani do kúta nás nepošle, ani nás nebije pravítkom či varechou. Keď je veľký hluk na hodine, tak je prísny a kričí. Ale to nie je potrebné. Väčšinou,“ prezrádza Sára. Učiteľ Gáll nezvykne dávať poznámky do žiackej knižky. „Keď si štvrtýkrát zabudneme priniesť projekt, tak až vtedy nám napíše poznámku. Je trpezlivý, tolerantný. Nie je typ, ktorý hneď píše odkazy rodičom, že si ich dieťa niečo zabudlo alebo sa nenaučilo na hodinu. Ak mu vysvetlím, že deň predtým ma bolelo brucho, tak to pochopí. A na ďalšiu hodinu prídem pripravený. Keď niekto vyrušuje, pekne ho upozorní a často sa stane, že žiak je až do konca hodiny poslušný,“ hovorí Mišo.

Nielen učiteľ, ale aj kamarát. Foto: súkromný archív

Motýlik, fúzy a drevo
Janík, Jonsy a Gállik. Takto familiárne volajú žiaci pána učiteľa bez jeho prítomnosti. V čom sa líši od iných vyučujúcich? „Má fúzy. No, v tom sa od učiteliek odlišuje určite,“ vybuchne smiechom Sára so spolužiakmi a vymenováva ďalej: „Má taký výstižný outfit. Na nohách má stále obuté tenisky, dokonca aj na svojej vlastnej svadbe ich mal. A veľmi často nosí motýlika. Taktiež má rád veci z dreva – prsteň, hodinky, okuliare, obal na mobil… A je veľmi pekný,“ dodáva Sára s úsmevom. Na otázku, ako by mal vyzerať ideálny učiteľ, žiaci ukážu na učiteľa Gálla a všetci zborovo odpovedajú: „Takto.“

Vie o našich životoch
„Ak porovnám súčasné deti so sebou v ich veku, tak sú technicky zdatnejšie. Žijú v rýchlejšej dobre ako kedysi ja. Pred niekoľkými dňami som učil tretiakov a jedna žiačka vyhlásila, že dostane na narodeniny iPhone. Keď som sa jej opýtal, či nechce trebárs bábiku, vykríkla: ,Preboha, bábiku?‘ Tieto deti sú určite komunikačne zručné. Sú otvorené, ak vás dobre spoznajú. Rozlišujem komunikáciu pred tabuľou a mimo triedy. Ak mám dozor na chodbe, tak si ma žiaci nájdu a vtedy sa najlepšie porozprávame o rôznych veciach. Častokrát prídu tí, ktorí sú na hodine tichší, nie veľmi zhovorčivejší. A práve tam sa so mnou porozprávajú tak ,od duše‘. Cez prestávky, v autobuse… – to sú také prirodzené ľudské rozhovory medzi nami ako medzi dvomi kamarátmi. Samozrejme, že si uvedomujú moje postavenie učiteľa a že mi nepovedia úplne všetko. Netvrdím, že všetci žiaci ma hneď začnú stískať a vypytovať sa, keď ma zbadajú na ulici. Sú aj takí, ktorí sklonia hlavu a prejdú na druhú stranu chodníka. Ale teším sa, keď stretnem bývalých žiakov, prejdeme kus cesty k zastávke, pokecáme, čo nové a opýtajú sa, kedy ma môžu prísť navštíviť do školy a zaspomínať. To sú príjemné stretnutia,“ priznáva Ján Gáll. Žiaci si svojho dejepisára vážia aj preto, že sa o nich zaujíma a podporuje ich. Sáre a jej spolužiakom pomohol na prijímacích skúškach najmä psychicky. „Povzbudzoval nás. Keď som išla na prijímačky, potešilo ma, keď som v mobile zbadala SMS-ku: ,Veľa šťastia, drž sa!‘ Neskôr som mu s radosťou medzi prvými oznámila, že som prijatá. A v tom je výnimočný – vie, čo sa deje v našich životoch. Doteraz sme iba my vedeli, že máme najlepšieho učiteľa. Teraz to vie celé Slovensko.“

Z natáčania videoklipu pre kapelu Deal. Foto: Pavol Jakab.

Vyučovať na stole? Prečo nie.
Keď sme sa Jána Gálla opýtali, ako sa pripravuje na vyučovanie, priznal sa, že nepoužíva žiadne špeciálne metódy. „Vychádzam z vlastných skúseností a spomienok na školu. Nemal som rád, keď na hodine bolo príliš ticho alebo taká atmosféra, že sme sa so spolužiakmi báli čo i len pohnúť. Preto sa snažím učiť tak, aby boli žiaci uvoľnení. Raz mi jeden z nich povedal, že sa dané učivo nikdy nenaučí. Tak som vyskočil hore na katedru a celú hodinu dejepisu som odučil takto. Postojačky na stole. Povedal som mu: ,Toto si určite zapamätáš na celý život.‘ Minule som ho po niekoľkých rokoch stretol v obchode. Opýtal som sa ho, či si na túto príhodu pamätá. Odpovedal, že si nielenže spomína na to, ako som vyučoval zo stola, ale že doteraz vie, čo sme preberali a s istotou na to nikdy nezabudne,“ spomína učiteľ.

Ján Gáll patrí medzi známych košických výtvarníkov. Na obrázku jeho dielo s názvom Anjelíčku, môj strážničku.

Rodič – žiak – učiteľ
Ján Gáll si pri učení zakladá hneď na niekoľkých veciach: „V prvom rade sa na žiakov usmievať a naučiť ich to, čo majú vedieť. To niekedy úplne stačí. Dôležité je aj to, že viem ich mená. Ide o drobnosť, ale aj nás niekedy mrzí, keď nás niekto osloví Hej, ty!, Poď sem! alebo nás zavolá nesprávnym menom. Taktiež uprednostňujem humor na hodine. Rád by som zo svojich žiakov vychoval dobrých ľudí. Teda nemusia vedieť desať minút rozprávať o francúzskej revolúcii. Ale je dôležité, aby vedeli, že sa majú pozdraviť, že v autobuse majú uvoľniť miesto starším. Takže to nie je len o učení. Ďalšou vecou, na ktorej si zakladám, je dobrý vzťah s rodičmi. Aby som sa s nimi vedel úprimne porozprávať. Nedávno som v rádiu počul štatistiku, že na Slovensku sa rodičia s deťmi rozprávajú v priemere sedem minút za celý deň! To je neuveriteľne málo. Viem, že pubertiaci nechcú vešať mame či otcovi na nos svoje problémy, ale komunikácia v rodine je nesmierne hodnotná. Dôležitý je trojuholník žiak – rodič – učiteľ. Ak funguje vzťah medzi rodičom a dieťaťom, potom funguje aj medzi žiakom a učiteľom aj medzi rodičom a učiteľom.“

Ateliér učiteľa a umelca. Foto: súkromný archív.

Úprimnosť nadovšetko
„S deckami nie je ľahké pracovať. Ale v máloktorom povolaní sa vám vráti tak veľa späť. Osobne dostávam najmä mnoho úprimnosti – či som dobre oblečený, kde mám sivý vlas, či sa mi tenisky hodia k opasku… Niekedy sú žiaci až príliš úprimní. Nás učiteľov majú prečítaných,“ zdôrazňuje Gáll a spomína na najvtipnejší zážitok zo školy: „Úsmevných situácií bolo neúrekom, ale pamätám si, keď som bol s prvákmi na vychádzke. Prišiel za mnou jeden chalan a hovorí: Pán učiteľ, Mišo ma kombranduje. – Myslíš komanduje? – A Mišo na to: Nekonfrantujem, šak ani neviem, čo to znamená. Alebo keď mi povedali, že padák vymyslel Padákovič a pracovník na poli je Poliak.“

Ďakujem za rozhovor.

Eva Barnišinová

Ján Jonsy Gáll (1987) učí dejepis, občiansku náuku a výtvarnú výchovu v Základnej škole Drábova 3. Taktiež patrí medzi úspešných košických výtvarníkov. Venuje sa najmä grafike, kresbe a maľbe, experimentuje aj s inými výtvarnými technikami. Charakteristickou črtou jeho tvorby je odvážne používanie farby. Zameriava sa na medziľudské vzťahy, ale aj zátišia či mestské uličky. Rád pracuje s drevom. Vystavoval na Slovensku i v zahraničí, napríklad v Maďarsku, Bosne a Hercegovine či Poľsku.


Tags: , , , , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: „V prvý deň mojej učiteľskej kariéry som si na nástenku pripol papier s nápisom ŠKOLA HROU. To aby som nezabudol, akým spôsobom chcem učiť.“

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems