Slovenský paleontológ objavil sedem druhov dinosaurov a skúmal embryo „čínskeho draka“ staré 90 miliónov rokov

| Predstavujeme | 29. 6. 2018

Martin Kundrát patrí k celosvetovo uznávaným odborníkom. Podieľal sa na objavení dvoch nových druhov lietajúcich jašterov a siedmich druhov dinosaurov. Skúmal „dieťa čínskeho draka“, zapísal Slovensko medzi objaviteľov najstarších dôkazov o existencii tzv. prehistorického pekinského človeka a nedávno vystopoval dravých dinosaurov v Tatrách.

Rodák z Humenného sa špecializuje sa na pôvod vtáčích dinosaurov. Objasňuje procesy, ktoré premenili „opancierované štvornohé chladnokrvné plazy na lietavé teplokrvné operené tvory“.

Nálezisko ranných dinosaurov Ischigualasto v Argentíne.

Zúčastnili ste sa na expedíciách v Číne, Mongolsku, USA, Iráne, Argentíne, Novom Zélande či Rusku. Avšak vašou prvou bola slovenská výprava neďaleko Rimavskej Soboty.
Túto expedíciu som pripravoval takmer štyri roky. Mojím zámerom bol systematický prieskum Kostnej doliny. Ide o jednu z najvýznamnejších paleontologických lokalít na Slovensku, ktorá sa nachádza pri obci Hajnáčka. Vybral som sa tam s tímom v auguste 1996. Objavili sme mnoho skamenelín živočíchov starých 3 a pol milióna rokov. Avšak nikdy viac som už moje nálezy nevidel a kariéru si na nich budovali iní. Ja som skončil na úrade práce.

Prečo?
Na túto bolestivú kapitolu nerád spomínam, poviem len, že aj taká vie byť slovenská realita. Našťastie, po niekoľkých týždňoch prišla ponuka z Karlovej univerzity v Prahe, kde som získal vedeckú hodnosť. A neskôr aj ponuky na postdoktorandské štúdium v Austrálii, Kanade a USA. Potom som sa vrátil domov, reagujúc na apel vtedajšieho predsedu SAV-ky, ktorý vyzval mladých slovenských vedcov na návrat a modernizáciu našej vedy. Boli to ťažké dva roky plné sklamania, pretože zo strany kompetentných som nevidel žiadny záujem o kvalitatívnu zmenu. Aj preto som odišiel do Švédska a takmer šesť rokov pôsobil na najstaršej škandinávskej univerzite v Uppsale. Práve tam som vykonal jeden z mojich najcennejších objavov. Prekvapivo v podzemí univerzitného múzea. V jeho útrobách boli uložené na prvý pohľad obyčajné staré debny. Poprosil som kurátora paleontologických zbierok, aby som do nich nahliadol. Išlo o takmer storočné nálezy Švédov v Číne. Medzi množstvom odložených skamenelín som identifikoval zub, ktorý patril medzi úplne prvé dôkazy o existencii vyhynutého pekinského človeka. Patril ľudskému rodu obývajúcemu územie súčasnej Číny pred 500 000 rokmi. Jeho súčasné vedecké pomenovanie je Homo erectus pekinensis. Slovensko sa tak zapísalo do zoznamu vedeckých objaviteľov, skúmajúcich históriu nášho vlastného rodu.

Jeden z najväčších dravých dinosaurov Giganotosaurus v Plaza Huincul, Argentína.

 

Prečo ste sa aj napriek tomuto obrovskému úspechu v zahraničí a sklamaniach na Slovensku rozhodli opäť vrátiť?
Myslím si, že to bolo podmienené dvomi dôvodmi. Prvým bola výchova k hodnotám a domovu, ktorú som dostal od rodičov. Vyrastal som v prostredí prekrásneho humenského kraja a ten som si zamiloval. Aj keď som precestoval pomerne dosť krajín, so všetkou skromnosťou tvrdím, že východné Slovensko je nádherné a aj napriek tomu stále nedocenené. Druhým dôvodom je vypestovaná potreba tvoriť, rozvíjať potenciál, motivovať iných, odovzdať skúsenosti…a kde inde, ak nie doma. Východ Slovenska si konečne zaslúži pozornosť a keď k tomu budem môcť prispieť aspoň trochu aj ja, tak môj návrat bude mať zmysel. Pochopil som, že moje miesto je tu.

Podieľali ste sa na popísaní niekoľkých nových druhov dinosaurov. Ako prebieha ich identifikácia?
Za každým nálezom je malý príbeh. Za prehistóriou musíte opustiť pohodlné kreslo v pracovni a vyraziť do terénu. Hovorí sa, že pripraveným šťastie praje. Veľké objavy sa často rodia z malého kúsku kosti, ktorú postrehne trénované oko. Takýto nález začneme najprv obkopávať po obvode, aby sme zistili jeho rozsah. Vo výnimočných prípadoch tento proces vedie k odhaleniu takmer celej kostry prehistorického tvora. Zakreslíme pozíciu odhalených kostí, potom ich jednotlivo zabalíme do sadrových obalov a v tomto stave odovzdáme do laboratória preparátorom. Tí nález odborne ošetria a zachované kosti vyslobodia z horniny. A vtedy prichádza na rad opäť odborník, ktorý skamenené kosti študuje.

Bohaté nálezy vajec dinosaurov v provincii Hangzhou v Číne, 2016.

Čo všetko takéto štúdium obnáša?
V prvom rade sa zameriame na tvar kosti, rôzne anomálie… a tieto detaily porovnávame s tým, čo je už známe. Dostávame sa do úlohy detektíva objasňujúceho prehistorický incident. Nasleduje spísanie spozorovaných faktov. Súčasné technológie dovoľujú viac. Môžeme nazrieť do vnútra kostí a pomocou röntgenového žiarenia či iných neinvazívnych metód získavame informácie, ktoré pomáhajú prehistorického tvora oživiť. Tkanivo jeho kostí je ako DVD s nahranými životnými epizódami. Vieme zistiť vek, traumatické udalosti, rýchlosť rastu, posúdiť zdravotný stav a niekedy aj pohlavie. Primárnym cieľom je však určiť identitu skameneliny. K tomu potrebujete, aby nález obsahoval aspoň niektoré kosti s diagnostickými znakmi (rôzne výbežky, tvar lebečných kosti, zubov…). U cicavcov často postačí dobre zachovaná stolička. Skúsenému odborníkovi prakticky umožní určiť „majiteľa“ až na úroveň druhu. V prípade plazov a vtákov potrebujeme viac, najlepšie ak sa zachovajú časti lebky.

A čo ak zistíte, že nález sa nepodobá ničomu, čo dnes poznáme?
V tom prípade ideme oslavovať. Osobne som tento pocit zažil už niekoľkokrát. V Južnej Amerike sme s kolegami objavili jedného z najväčších lietajúcich tvorov, pomenovali sme ho Aerotitan. V Patagónii sme našli pozostatky malého krátkorukého dinosaura vrátane dvoch kmenných vajec, ktoré nestihol zniesť. Poctili sme ho menom nestora argentínskej paleontológie Josého Bonaparta. Neskôr nasledovali objavy nových prehistorických tvorov z Číny a Austrálie. Doteraz som sa podieľal na popísaní dvoch nových druhov lietajúcich jašterov (pterosaurov), siedmich nových druhov dinosaurov a jedného nového druhu druhohorného cicavca. Jedným z nových dinosaurov je i „dieťa čínskeho draka“ Beibeilong. Ide o 90 miliónov rokov starý zárodok dinosaura, ktorý sa zachoval v takmer 50 cm dlhom vajci. Doteraz poznáme viac ako tisíc rôznych druhov dinosaurov a v priemere každý týždeň je popísaný jeden ďalší. Naše 21. storočie považujem za zlatý vek v objavovaní dinosaurov a ďalších pravekých tvorov. Nepochybujem o tom, že existuje ešte veľa nálezísk, ktoré čakajú na ďalšie generácie paleontológov.

Kosti obrovitých dinosaurov v čínskom Zucheng Museum.

Takže môžeme očakávať, že v najbližšej dobe opäť zviditeľníte Slovensko?
Myslím si, že môžem prezradiť objav, ktorý bude publikovaný v septembri tohto roku. Ide o nový druh. V spolupráci s austrálskym tímom sme popísali prekrásny nález jedného z najmenších cicavcov v histórii. To je zatiaľ všetko.

Takže dinosaury nie sú len obrovské tridsať – štyridsať metrové „monštrá“?
Nie, niektoré mali veľkosť dnešnej vrany či holuba. Osobne dávam prednosť práve tejto menšej veľkostnej kategórii. Najviac sa totiž podobá dnešným dinosaurom.

Dnešným? To znamená, že sú stále medzi nami?
Presne tak. Poletujú nám v kŕdľoch priamo nad hlavami. Vtáky sú jediné dinosaury, ktoré prežili kataklizmu na konci druhohôr, keď sa naša planéta zrazila s pomerne veľkým asteroidom.

Vrátim sa k vaším objavom – v máji ste pozitívne „šokovali“ Slovensko tým, že ste s kolegom v Tatrách našli stopy dinosaurov v podobne skamenených šľapají.
Paleontológovia často nadviažu na prácu svojich predchodcov. A ja som mal tú česť, že ním bol objaviteľ prvých stôp dinosaurov na Slovensku. V roku 1975 docent geológie Milan Sýkora z Univerzity Komenského robil prieskum v Západných Tatrách. Vysoko na strmom svahu zbadal na vyčnievajúcej pieskovcovej skale obrovské stopy dinosaurov. Dnes ich môžete vidieť v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. S docentom Sýkorom sme sa po mnohých rokoch vydali na „miesto činu“. Podarilo sa nám nájsť kompletné i úlomkovité skameneliny stôp. Napriek ich zlomkovitosti sú pre nás mimoriadne cenné – sú naše, slovenské.

Dá sa z týchto odliatkov určiť presný druh dinosaura?
Na základe tatranských stop môžeme hovoriť minimálne o dvoch odlišných druhoch dinosaurov. Zdôrazňujem, že je veľmi zložité určiť na základe stôp presné typy dinosaurov. K tomu by sme potrebovali nájsť kostrové pozostatky – tie sa pred nami úspešne schovávajú naďalej. Som presvedčený, že ich raz niekto predsa len objaví a je veľká pravdepodobnosť, že môže ísť o neznámu formu dinosaura, ktorý žil pred 200 miliónmi rokov.

Pri štúdiu najväčšej lebky Tyrannosaura vo Field Museum of Natural History v Chicagu.

Ako je možné, že aj po miliónoch rokov paleontológovia nachádzajú jemné zachované časti ako vaječné škrupiny či dinosaurie embryá?
Je to zhoda výnimočných okolností, ktoré nastali od momentu uhynutia prehistorického tvora až do momentu jeho objavu. Ide o rôzne fyzikálne, chemické a biologické procesy a nemenej podstatnú úlohu hrá i náhoda. Z nášho pohľadu by sme povedali, že prehistorický tvor skonal na správnom mieste vo vhodnom okamihu a jeho pohrebisko nebolo počas miliónov rokov nijako mimoriadne narušené geologickými procesmi a znehodnocujúcimi prírodnými živlami.

Kde sú takéto miesta?
Musíme ich hľadať tam, kde vládol počas posledných 200 miliónov rokov relatívny horotvorný pokoj. Medzi takéto patrí i provincia Liaoning, ktorú som nedávno navštívil v Číne. V takmer neporušenom stave tam nájdete kompletné kostry operených dinosaurov. Tie boli zakonzervované sopečným popolom na dne pravekých jazier. Máte pocit, ako by tieto podivuhodné tvory uhynuli len pred pár rokmi.

Existujú na svete miesta, kde sa dinosaury vôbec nevyskytovali?
V súčasnosti už máme dôkazy, že dinosaury žili na všetkých svetadieloch. Pomerne neprebádaná zostávala Antarktída, čo je pochopiteľné pre jej zložitejšiu dostupnosť. Nebolo však pochýb, že dinosaury žili aj tu, pretože niektoré formy austrálskych a patagónskych dinosaurov vykazovali blízku príbuznosť. Musíme uvažovať nadčasovo – kontinenty sa neustále pohybujú a v druhohorách boli všetky po dlhu dobu spojené. Takže dnešná „zem ľadu a snehu“ bola v minulosti významným biokoridorom pre migráciu dinosaurov z Južnej Ameriky do Zélandie a Austrálie.

Máte obľúbeného dinosaura?
Je ním ten ďalší, ktorého objavím.

Možno budem filozofovať. Na začiatku pracovného dňa sa vraciate milióny rokov do minulosti, na jeho konci sa ocitnete späť v 21. storočí. Nemení to váš pohľad na život, hodnoty?
Určite. Budujem si obrovský rešpekt k životu na tejto planéte. A súčasne i kritický pohľad na činnosť ľudí – ako ničia kontinuitu žijúcich organizmov, ktoré tu boli milióny rokov pred nimi. Človek sa prejavil ako mimoriadne invazívna forma života a pomerne nežiaducim spôsobom narúša prirodzenú biodiverzitu. Berieme si z planéty viac, než si zaslúžime. Je smutné, že za posledné dve storočia vyhynulo aj ľudským pričinením niekoľko stoviek živočíchov. Život bol v praveku vystavený mnohým katastrofám. Tie mali vždy nebiologickú podstatu. Dnes je to prvýkrát, keď je príčinou ďalšieho veľkého vymierania živý tvor, človek.

Doc. RNDr. Martin Kundrát, PhD. (1969) pochádza z Humenného. Aktuálne je vedúcim pracoviska synchrotronovej paleobiológie PaleoBioImagin a team leader výskumnej skupiny evolučnej biodiverzity v Centre interdisciplinárnych biovied Technologického a inovačného parku v Košiciach UPJŠ v Košiciach, ktoré je možné považovať za rodisko slovenskej integratívnej paleobiológie.

Ďakujem za rozhovor.

Eva Barnišinová
Foto: súkromný archív


Tags: , , , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Slovenský paleontológ objavil sedem druhov dinosaurov a skúmal embryo „čínskeho draka“ staré 90 miliónov rokov

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems