Sladký život (takmer) dvojročáka

| Deti, Stĺpček | 1. 6. 2018

Čaute, volám sa Luna, som už veľká, skoro dvojročná, žena a prezradím vám, čo ma v živote najviac baví! Napríklad také skákanie v mláke. Juj, to je radosti. Mama mi obuje modré gumáky a dovolí mi behať z kaluže do kaluže, skákať v nich, špliechať vodu a pritom hlasno jačať. Rozčapávať nohami kalnú vodu je neuveriteľne fascinujúce. Ale keď si čupnem, nech si už-už namočím obe ruky po lakte, pribehne mama, pre zmenu jačí ona, a snaží sa moju vodnú hru prerušiť. Trochu sa naštvem a hodím do mláky aspoň čiapku, nech zo seba uvoľním napätie.

Napätie majú v sebe moji rodičia, keď vykonávam ďalšiu obľúbenú činnosť – večerné trepanie po radiátore. Mám to prísne zakázané, ktovie prečo ma to tak priťahuje? Prikradnem sa v nepozorovanej chvíli k plechovej skrinke a začnem rýchlo vyklepkávať susedom na pozdrav. Ideálne, ak mám v ruke nejaký kamienok, čo si nosím každý deň z prechádzky, vtedy to znie ozaj intenzívne. Rodičom sa ježia vlasy a skúšajú na mňa rôzne finty, aby som prestala. Tak začneme hrať hru, že akože prestanem a idem sa hrať, oni ma zabudnú sledovať, a vtedy rýchlo pribehnem ku kamošovi radiátorovi a fajne ho vytrieskam. Idem sa ušúľať od smiechu. Len nechápem, prečo sa oci s mamou vôôôôbec nebavia.

Naopak, mňa baví aj ničnerobenie. Pozerám sa do prázdna a na nič nemyslím. Skvelý oddych takto si ulietavať. Deje sa mi to samovoľne, väčšinou v kuchynskej sedačke, keď sa ládujem sama a nikto do mňa nehučí: „Oootvor pusinku, haaaaaaaaaaam!“ Aj v hojdačke viem celkom slušne vypnúť a takisto na budáriku. Nakloním hlavu na bok s pootvorenou pusou a… väčšinou sa preberiem až na mamin úsmev v očiach.

A potom mám ešte veľmi rada bezprizorné behanie z izby do izby a vyťahovanie všetkých hračiek ihneď potom, ako sú poupratované. Alebo vonku striedať po piatich sekundách jednu preliezku za druhou, nech si starí rodičia dajú so mnou neplánované kardio-fitko. Ľúbim rozťahovať ruky ako lietadlo, cítiť vetrík vo vlasoch a slobodu v nôžkach. Milujem, keď ma nikto neobmedzuje príkazmi, zbytočnými otázkami či dobrými radami a môžem si spontánne robiť, čo si zachcem. No páči sa mi aj mojkanie sa s mamkou a ocim zakaždým, ako na to dostanem chuť. Vtedy ma musia objímať a hladkať a pusinkovať a nosiť na rukách. Lebo ešte stále som malé bábo, veď nemám ani dva roky!

L. Radzová
Foto: Martin Krestián


Tags: , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Sladký život (takmer) dvojročáka

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems