Prekrásna výšivka Matyó vznikla pred vyše 200 rokmi, ale stále inšpiruje remeselníkov i návrhárov

| Kultúra, Umenie | 29. 6. 2018

Už takmer tristo rokov sa maďarský pojem Matyó spája s farebnými výšivkami zdobiacimi kroje, obrusy, vankúše, závesy aj plachty. Neskôr gazdinky začali experimentovať s farbami aj materiálom a ich pestré ornamenty skrášľovali drevené truhlice, zrkadlá, taniere či stoličky. Za výšivkami a pomaľovaným nábytkom nemusíte cestovať do Maďarska. Do 9. septembra ich nájdete na výstave Hungarikum – ľudové umenie Matyó vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach.

Najstaršie výšivky Matyó (čítaj „Maťó“) pochádzajú z 18. storočia a zdobia biele plachty z konopného plátna. Neskôr sa objavili na ženských a mužských zásterách i košeliach so širokými rukávmi. Boli navrhnuté tak, aby zodpovedali dedinským tradíciám aj vtedajšej móde, keďže si ich obľúbili mestskí vzdelanci a mešťania. Gazdinky najskôr vyšívali červenou a modrou bavlnenou priadzou. Postupne pridali žltú aj ostatné farby a začali používať hodvábne nite a vlnu. „K typickým motívom patrili kvety usporiadané do radu vo viacerých vzoroch (najčastejšie srdcová ruža, tulipán, ruža vychádzajúca zo vzoru granátového jablka), vtáčiky, topánky a listy. Vyšívalo sa najmä hladkým stehom,“ vysvetlila Ľudmila Mitrová z Východoslovenského múzea v Košiciach.

Nevesty v čiernom
Na expozícii nachádzajúcej sa na druhom poschodí VSM nás očarili pestrofarebné a bohato vyšívané kroje z Matyó regiónu, do ktorého patria tri dediny – Mezőkӧvesd, Tard a Szentistván. Typický ženský kroj pozostával z dlhej a jemne plisovanej sukne zvonovitého tvaru. Siahala po členky a bola doplnená dvomi alebo tromi spodničkami. Začiatkom 20. storočia nosili nevesty krojové tmavé šaty. Cez sukňu so špeciálnou stuhou vpredu mali oviazanú širokú zásteru. Vlasy zapletené do vrkoča si zdobili stuhami či partami. Súčasťou výstavy sú aj archívne fotografie, ktoré dokumentujú život ľudí z regiónu Matyó v minulosti. Expozíciu dopĺňajú práce súčasných remeselníkov reprezentujúce kultúru z obce Mezőkövesd i okolitých dedín. Ich bohato zdobené stoličky, keramika, zrkadlá, truhlice či obrusy svedčia o zachovávaní tradícií a ľudového bohatstva dodnes.

V decembri 2012 bolo dedičstvo s názvom Ľudové umenie Matyó – výšivka tradičnej komunity, zaradené do reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO.

Výstava Hungarikum – ľudové umenie Matyó vznikla v spolupráci s Múzeom Otta Hermana v Miškovci, Etnografického múzea a Múzea Matyó. Vo VSM (budova na Námestí Maratónu mieru 2) potrvá do 9. septembra.

Spaľovanie výšiviek
Históriu Matyó do istej miery ovplyvnila aj vtedajšia cirkev. Postavila sa proti nadmernému používaniu prehnane vyzdobených a drahých vyšívaných dekorácií ako čipky s kovovým vláknom, flitrové pásy či výšivky so zlatými a striebornými niťami. Na Popolcovú stredu v roku 1925 sa uskutočnilo tzv. trblietavé spaľovanie, pri ktorom zhorelo značné množstvo bohato vyšívaného oblečenia a doplnkov.

Eva Barnišinová
Foto: autorka


Tags: , , , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Prekrásna výšivka Matyó vznikla pred vyše 200 rokmi, ale stále inšpiruje remeselníkov i návrhárov

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems