Permakultúra nás nabáda zamyslieť sa nad každým úkonom v záhrade a nerobiť veci automaticky

| Téma čísla | 4. 5. 2018

V niektorých rozvojových krajinách je permakultúra poslednou možnosťou, ako prežiť. Tento spôsob udržateľného poľnohospodárstva umožňuje vytvárať funkčný systém na pestovanie plodín a farmárčenie. Využíva zdravý sedliacky rozum našich predkov a novodobé vymoženosti. Permakultúre sa na Slovensku už dlhé roky venujú aj Patricia Černáková a Martin Pavlovský z Hrušova.

Permakultúra je spôsob trvalo udržateľného poľnohospodárstva a mnohé články na internete sľubujú úrodu bez použitia postrekov, viac plodov vďaka mulčovaniu či záhradu, o ktorú sa netreba starať. No nie je to úplne tak. Permakultúra nie je hotový produkt. Je to dlhá cesta a istý spôsob života, ktorý nás núti používať zdravý sedliacky rozum. O hlavných princípoch permakultúry hovorí Patricia Černáková: „Základným princípom je premýšľať ešte predtým, ako v záhrade niečo urobíme. Musíme sa sami seba opýtať – prečo to tak chceme urobiť a čo tým spôsobíme? Ľudia niekedy povedia, že v permakultúre sa nerýľuje, nehnojí, neorezávajú sa stromy, ale tu neexistujú len opozitné riešenia, nič nie je čierne alebo iba biele. Ide skôr o to, čo je najlepšie nielen v danej situácii, ale aj z dlhodobého hľadiska.“

Sprava Patricia Černáková, malý Teo a Martin Pavlovský. Foto: Martin Krestián

„Napríklad, ľudia sú presvedčení, že burinu odstránia totálnym herbicídom. On síce zabije existujúce rastliny, ale nezničí semená v pôde. Čiže o chvíľu zasa sklíčia. Prostriedok je jedovatý pre vodné živočíchy aj včely, je to zbraň proti nim. A stojí nám za to ju použiť? Naozaj chceme aplikovať chémiu, ktorá ničí živiny okolo seba a buriny nás zbaví len na istý čas? Namiesto toho môžeme začať premýšľať a hľadať efektívnejšie spôsoby. Buriny sa vieme zbaviť mulčovaním, čiže pôdu niečím prikryjeme, burina nedostane svetlo, a tak z priestoru ‚odíde‘. Alebo ju začneme chápať ako užitočnú rastlinu. Mnohé druhy sú jedlé či dokonca liečivé (harmanček, pýr, žihľava). Na istej úrovni sa na ne pozeráme ako na škodcov, ale z iného uhla pohľadu nám môžu pomôcť. Burina sa objavuje často v degradovanej pôde, tak môžeme zlepšiť kvalitu pôdy, aby sama ustúpila. Pri novostavbe sa môže objaviť preto, že nám doviezli nekvalitnú ornicu z poľa. Ak pri dome vysypeme pôdu, ona sa snaží čo najskôr zarásť, aby bola v bezpečí a chráni sa práve rýchlo rastúcou burinou. Preto do nej môžeme hneď nasadiť prospešné ‚buriny‘ ako nechtík, zelené hnojenie, živé rastliny, ktoré pôdu skvalitnia a pripravia pre budúcnosť,“ vysvetľuje Patricia. Martin dopĺňa, že permakultúra je dizajnérsky spôsob, ktorý nasleduje isté princípy: „Krásne to vidieť pri stavbách. Pri výbere materiálu a celého konceptu sa najprv snažíme do priestoru priniesť energie, ktoré sú dané samé sebou. Dom postavíme na slnečnom mieste, aby ho zohrievalo slnko a my sme mali menej starostí s kúrením. V prvom rade teda vyberáme prvky, ktoré energiu dodávajú bez našej aktivity. V druhom rade sú to prvky, ktoré energiu uchovávajú – dom zaizolujeme. Až na konci zvolíme prvky, ktoré potrebujú, aby sme ich energiou dotovali. A to isté platí v poľnohospodárstve. Ak si vyberáme rastlinu, najprv sa zamyslíme nad podmienkami v záhrade. Či jej bude vyhovovať naša pôda, lokalita, ako sa o ňu vieme postarať. Ak na to nemáme veľa času a chcenia, tak nekúpime exotickú rastlinu, ktorá rozkvitne raz za tri roky, ale denno-denne sa s ňou musíme piplať. Princípy permakultúry sú okopírované z prírody. Ľudia chodili s otvorenými očami, prišli na to, čo v prírode funguje a osvojili si to.“

Permakultúrna záhrada Patricie a Martina v Hrušove, 2016.

Vychádzajme so susedmi
Podľa Patricie a Martina permakultúra nie je len záhrada. Je to spolužitie s rodinou, susedmi, spolupracovníkmi a so všetkými živými organizmami okolo nás. „Permakultúra svoje princípy aplikuje na medziľudské vzťahy, na to, ako sa správame v celom živote. Neposadíme veľký strom na svoju severnú stranu a susedovi tak zatienime veľkú časť pozemku. Alebo nemusíme pestovať všetky plodiny. Niektoré si môžeme vymeniť so susedom a vytvoríme si s ním dobrý vzťah,“ hovorí Martin o jednom z benefitov. Na danom pozemku nám totiž nemôže rásť všetko, čo chceme. „Ak marhuľu posadíme na severný svah do premokrenej pôdy niekde na Kysuciach, tak sa jej nebude dariť, ani keď ju budeme sadiť podľa lunárneho kalendára,“ vysvetľuje Martin. Súhlasí s ním aj Patricia a dopĺňa, že: „Klasická klíma neumožňuje, aby sa všetko pestovalo všade, ale môžeme vedome upraviť priestor – vytvoriť mikroklímy. Ak veľmi chceme marhuľu na Kysuciach, dokážeme pre ňu vytvoriť špeciálny priestor pri dome v závetrí, obložený kameňmi. Chyby sú zrejme na každom pozemku, ale vieme sa naučiť s nimi pracovať a urobiť z nich devízu. Ak máte vysokú spodnú vodu, asi vám nebudú dobre rásť hrušky či orechy, ale môžete vytvoriť jazierka a chovať pstruhy.“ Rovnako sú na tom aj zemiaky. Na juhu ich kvôli pásavke zemiakovej veľmi nepestujú. „Pásavky sa začínajú množiť približne pri 24 °C. Preto sa ich na severe Slovenska nevyskytuje toľko ako na juhu, lebo nemajú tak skoro vysoké teploty. My na juhu si zemiaky radšej necháme priniesť zo severu. A keď ich veľmi chcete pestovať, tak priesady môžete kúpiť tiež v oblasti, kde sa pásavky až tak nevyskytujú,“ radí Patricia. Ďalšou možnosťou, ako bojovať s týmito „škodcami“ je striedať plodiny a nesadiť zemiaky každý rok na to isté miesto, mandelinky totiž zimujú v pôde. Ideálne pre nich sú slabé listy, a preto keď skvalitníte pôdu, rastlinke dodáte imunitu, bude mať silnejšie a tvrdšie listy a mandelinka bude mať väčší problém sa do nich zahryznúť.

Záhrada v okolí domu môže byť zmesou kvetín, byliniek a zeleniny. Kvety skrášlia priestor a často chránia zeleninu pred škodcami.

Trpezlivosť, pokora a láska
Pracovať s prírodou je ako vychovávať malé deti. Nemôžeme čakať, že keď sme dnes niečo urobili, zajtra to bude perfektne fungovať. Skvalitňovanie pôdy môže trvať aj 20 rokov. Sledovanie javov a vytvorenie systému si tiež vyžaduje trpezlivosť a pozorovanie. Martin má skúsenosť, že ľudia si často po rokoch kúpia vysnívanú záhradu a hneď majú nachystané stromy a presne vedia, čo idú sadiť: „Ale vôbec neodsledovali pozemok, ako sa bude správať v zime, na jar, keď je veľa vody, v suchom lete… Najlepšie je sledovať ho celý rok a až potom sa rozhodnúť čo a kde sadiť.“ Ak sa teda zamýšľame nad permakultúrnou záhradou, najprv sa musíme zamyslieť nad svojimi potrebami. Čo naozaj chceme pestovať, koľko máme času a energie, čo tým túžime dosiahnuť, ako sa po záhrade budeme pohybovať, kde má byť priestor na voľný čas, na hraciu plochu pre deti, altánok a v neposlednom rade, kde mám akú pôdu, kde mi svieti slnko a čo ktorá rastlina potrebuje. Až potom začínam sadiť a premýšľam, aká rastlinka si rozumie s inou, či je pre mňa lepší vyvýšený záhon, či má význam mulčovať. „Pri permakultúre platí, že daný priestor sa má využívať čo najefektívnejšie. Preto sa vyberajú najmä trvácne rastliny, aby sa nemuseli každý rok dosádzať. Uprednostňujeme rastliny, ktoré vytvárajú energiu bez toho, aby sme sa o nich denne starali. Ale záleží od človeka. Ak sa niekto potrebuje denno-denne hrabať v zemi, môže si kúpiť náročné rastliny a piplať sa s nimi,“ tvrdí Martin. Patricia s úsmevom dodáva, že permakultúra je vlastne pre lenivých ľudí. Hľadá riešenia, ako mať veľa muziky za málo peňazí: „Vytvoriť úplne bezúdržbovú záhradu sa nedá. Vždy do nej musíme vkladať energiu, ale môžeme si to zjednodušiť. Na dobrej ceste sme, keď záhradu vieme zmenežovať – môžeme ‚zamestnať‘ dážďovky, kamene, slnko, rastliny, zvieratá, ktoré nám ju budú hnojiť a kypriť. Musíme ale rozumieť práci týchto našich zamestnancov. Napríklad, keď vieme, že betónový plot spôsobuje turbulencie vetra pri náraze, tak ním neobženieme záhradu, pretože si v nej narobíme prachové víry a nebude sa prevetrávať. Na druhej strane takýto plot môže slúžiť na kreslenie a pestovanie veľmi teplomilných rastlín, čiže má aj svoje pozitíva. Ďaleko prínosnejší je živý plot, ktorý nakŕmi vtáky, poskytne nám drevo, zabraňuje prašnosti, zvlhčuje vzduch, tlmí vietor, môže voňať a dáva nám súkromie. Keď si porovnám klady týchto dvoch plotov, určite si vyberiem ten živý,“ hovorí Patricia a pokračuje ďalším príkladom: „V článkoch o permakultúre sa veľmi často píše, že pôdu treba mulčovať – nastieľať slamou. Je to veľmi zjednodušene povedané a ľudia to často urobia bez akéhokoľvek zamyslenia sa. Výsledkom je, že majú ešte horšiu úrodu, alebo im ju napadnú slizniaky. Mulčovanie sa totiž robí najmä preto, aby pôda nepresychala v sparnom lete. Aby sme ju nemuseli často polievať a mala prirodzenú vlhkosť. Čiže slama chráni pôdu pred vysychaním a upečením hornej vrstvy, ale aj pred deštrukciou od silného dažďa. Ale ak máme premočený pozemok a pôda nepresychá dostatočne dobre a slizniaky majú radi vlhkosť, tak na pôdu nenasteliem slamu, ktorá ju ešte zvlhčí.“

Dizajnový návrh komunitnej záhrady.

Škola permakultúry
Každý pozemok či situácia si vyžaduje individuálne konanie a myslenie, a práve to hlása permakultúra. Hľadá win-win riešenia, ktoré sú výhrou pre všetky strany. Patricia s Martinom hovoria, že každá situácia má riešenie. A to učia aj vo svojej škole či na kurzoch. „Permakultúra nie je finálny stav. Je to neustály postoj k tomu, že niečo pozorujem, skúšam, upravujem, vylepšujem. Aby sme to naučili aj ľudí, založili sme Školu permakultúry, ktorá sa nachádza na našom pozemku v Hrušove. Máme farmu, pestujeme plodiny, chováme zvieratá a priamo na mieste záujemcov učíme princípy permakultúry. Je to náš hlavný projekt a neustále ho rozvíjame. Okrem toho organizujeme certifikované kurzy. Jeden je o základoch permakultúry a druhý sa venuje dizajnu. Jeho cieľom je, aby sa ľudia naučili, ako si pozemok navrhnúť, zakresliť projekt, vytvoriť rozpočet, odhadnúť čas, naučili sa prakticky pestovať ovocie a zeleninu, chovať včely, starať sa o lesy, postaviť si stavbu, pochopiť komunitný život… Po skončení kurzu by mali vedieť navrhnúť vlastnú záhradu alebo pokračovať v štúdiu na diplomovaného permakultúrneho dizajnéra či učiteľa.“ Obaja zanietenci založili pred ôsmimi rokmi aj festival permakultúry: „Jeho cieľom je, aby sa ľudia, ktorých táto oblasť zaujíma, mali možnosť stretnúť, porozprávať, obohatiť a inšpirovať navzájom. Každý rok je venovaný nejakej téme, v novembri to budú stavby. Farmárovi sa pri tomto slove možno v hlave zjaví maštaľ, záhradníkovi vyvýšený záhon, rodine s deťmi dom, a o týchto asociáciách bude aj ôsmy ročník,“ avizuje Patricia.

Bylinková špirála.

Chceme veľa
Za spomenutie stojí ešte jeden princíp permakultúry, a to je limit spotreby. Každý z nás by si mohol určiť, čo a koľko toho naozaj potrebuje. „Miera pocitu, že niečo chcem vlastniť, je stále problém. V minulosti ľudia trpeli nedostatkom a teraz si to akoby nahrádzajú a majú pocit, že chcú mať veľa vecí. Aj tie, ktoré vôbec nepotrebujú. Často chcú niečo mať, ale neuvedomujú si, že by za to mali mať aj zodpovednosť,“ dodáva Patricia na záver.

Patricia Černáková sa permakultúre venuje od 16 rokov. Jej otec Karol Konček je považovaný za priekopníka permakultúry v Česko-Slovensku, preložil mnoho publikácií a tlmočil prvé konferencie o permakultúre. Patricia mu pomáhala a s týmito princípmi bola neustále v kontakte. A tak nečudo, že vyštudovala odbor Záhradná a krajinná architektúra, je absolventka kurzu permakultúrneho dizajnu, diplomovaná permakltúrna dizajnérka a lektorka kurzov permakultúrneho dizajnu, záhradníctva a architektúry. Martin Pavlovský je permakultúrny dizajnér a lektor permakultúry, absolvent odboru Umelá inteligencia na TUKE v Košiciach a absolvent kurzu permakultúrneho dizajnu. Viac informácií o ich aktivitách nájdete na permakultura.sk, skola.permakultura.sk a zdravezahrady.sk.

Patricia Černáková ponúka aj individuálny dizajn záhrad. Netvorí ho však sama. Svojich klientov nabáda, aby sami navrhli záhradu pod jej vedením a poznámkami, ktoré ich nútia premýšľať, čo chcú, ako sa to dá realizovať a či sú vôbec schopní svoj plán zrealizovať. Pracuje s celou rodinou priamo na pozemku. Snaží sa, aby záhradu chceli nakoniec všetci členovia a darí sa jej to.

Gabriela Krestián Kuchárová
Foto:súkromný archív Patricie a Martina


Tags: , , , , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Permakultúra nás nabáda zamyslieť sa nad každým úkonom v záhrade a nerobiť veci automaticky

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems