Na Slovensku je nedostatok zvonolejárov

| Predstavujeme | 4. 5. 2018

Remeselníkov, ktorí sa špecializujú na výrobu zvonov, je dnes ako šafranu. Ich práca vyžaduje niekoľkoročnú prípravu, vybavenú dielňu a dobré teoretické i technické vedomosti zlievania kovov. Aj preto sa zvonolejár Róbert Slíž rozhodol študovať hutníctvo na Technickej univerzite v Košiciach.

Keď mal Róbert tri roky, starý otec ho vzal na miestnu zvonicu v Plešivci. Tam prvýkrát uvidel zvony. Neskôr, ako žiak základnej školy, navštívil vyhliadkovú vežu Dómu sv. Alžbety. Vtedy sa rozhodol, že raz bude vyrábať zvony. „Keďže na Slovensku máme v súčasnosti veľmi málo zvonolejárov, osobne viem o dvoch, informácie som získaval veľmi ťažko. Na začiatku som sa zaoberal najmä históriou zvonov, navštevoval kostolné a hradné veže i radnice. Zvony som vyrábal systémom pokus – omyl. Preto som sa rozhodol študovať hutníctvo na TUKE. Mojím cieľom je rozšíriť si znalosti v oblasti zlievarenstva a spracovania kovov.“

Róbert Slíž.

Vlastná dielňa
Zvonolejárstvu sa Róbert aktívne venuje už viac ako päť rokov. „Používam starú tradičnú stredovekú techniku. Zvony lejem do foriem vyrobených zo zmesi ílovitej hliny, konského trusu, slamy, piesku a mnohých ďalších prísad. Podľa vopred pripraveného návrhu vyrežem dve šablóny – pre formovanie vnútorného aj vonkajšieho zvonového profilu. Zvony odlievam pri teplote približne 1100°C z tzv. zvonoviny. Je to bronz, ktorý pozostáva z 22% cínu a 78% medi. Po odliatí musí kov vo forme pomaly chladnúť v liacej jame, kde ho zakopem a precízne udusím hlinou. Tá má zabrániť nadvihnutiu formy, prípadne jej roztrhnutiu. Neskôr formu vyberiem z jamy, rozbijem a odliatok vyčistím a cizelujem (umelecko-remeselne upravím, ,vyretušujem‘).“ Róbert má vlastnú dielňu na výrobu zvonov. Nachádza sa v jeho rodnej dedine Krásnohorská Dlhá Lúka v rožňavskom okrese. Najväčší zvon, ktorý doteraz vyrobil, vážil 41 kg a mal priemer 39 cm.

Rozbíjanie formy po odliatí zvona.

10 najväčších slovenských zvonov
Pred tromi rokmi oslovil Róberta český kampanológ Radek Lunga. „Navrhol, či by som spolu so zvonárskym nadšencom Michalom Dirgom nepripravil štúdiu o najväčších zvonoch na Slovensku pre istý pamiatkarsky časopis. A tak sme po prvýkrát spracovali kompletnú dokumentáciu desiatich najväčších zvonov u nás. Merali sme spodný priemer zvona, hrúbku venca a robili kompletnú fotodokumentáciu. Prvé miesto patrí Veľkému zvonu, prezývanému aj Generál. Má 6 ton a priemer 201 cm. Je zavesený v Petermanovej veži v areáli banskobystrického mestského hradu. Zaujímavosťou je, že bol v roku 1763 preliaty so zvyškami svojho predchodcu, ktorý bol zničený pri požiari a dokonca bol ešte väčší a ťažší – vážil až 10 ton. Druhým najväčším zvonom je Svätý Urban v kostole Nanebovzatia Panny Márie v Spišskej Novej Vsi s váhou 5320 kg a priemerom 206 cm. Tretia priečka patrí taktiež zvonu s menom Svätý Urban. No tento je zavesený v Urbanovej veži v Košiciach, jeho hmotnosť je úctyhodných 5200 kg a priemer 192 cm.“

Učiteľ z Holandska
Aktuálne sa Róbert Slíž zaoberá výrobou presne ladených, tzv. carillonových zvonov, určených pre zvonohry. „V krajinách Beneluxu sú zvonohry tradíciou. K veľkému súboru zvonov (niekedy až 50) v rozpätí niekoľkých oktáv je pripojená klaviatúra. A carilloner sa o daný nástroj stará a hrá naň. Je zamestnancom mesta. Mojím cieľom je vyrobiť prenosnú zvonohru. Spolupracujem s holandským odborníkom, špecialistom na ladenie a akustiku zvonov Gideonom Boddenom. Je carillonerom mesta Amsterdam. Učím sa od neho akustiku a teóriu ladenia zvonov, keďže u nás nemáme takého odborníka. Momentálne pripravujem formy pre carillonové zvony a chystám sa na ich výrobu.
Róbert často navštevuje rôzne remeselné akcie či jarmoky, na ktorých odlieva zvony priamo pred okolostojacimi. „Chcem, aby ľudia vedeli, že aj také remeslo bolo niekedy na Slovensku a aby sa naň nezabudlo. Aby jeho tradícia bola zachovaná.“

Róbert Slíž (1997) pochádza z Rožňavy. Aktuálne študuje prvý ročník hutníctva na Fakulte materiálov, metalurgie a recyklácie na Technickej univerzite v Košiciach.

Kampanológia (lat. campana – zvon) je veda o zvonoch. Zaoberá sa vznikom, výrobou, vývojom, funkciou, výzdobou a akustikou zvonov.

Navštívte Plačúci zvon vo Vrbove:
Podľa starej povesti lúpežníci kradli na Spiši zvony pre delostrelectvo. Preto ich obce začali ukrývať. V dedine Vrbov bol vzácny zvon s krásnym zvukom. Keď sa o ňom dozvedeli Levočania, chceli ho ukryť vo svojom meste. Naložili ho na voz, no nemohli sa pohnúť ďalej. Zvon sa začal potiť a ľudia tvrdili, že plače. Nakoniec ho nechali na pôvodnom mieste. Zvon až doteraz vydáva plačlivý zvuk.

Eva Barnišinová
Foto: súkromný archív


Tags: , , , , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Na Slovensku je nedostatok zvonolejárov

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems