Rusínska kultúra je svetová

Štefan Štec vydal album plný krásnych rusínskych piesní

| Hudba | 6. 4. 2018

Aktívny folklorista a hrdý Rusín Štefan Štec vydal prvý autorský album. Je na ňom 16 ľudových skladieb nielen zo slovenských regiónov, ale aj spoza hraníc. Krstiť ho bude Ľubica Čekovská.

Názov albumu je Poletiv by´m na kraj svita. Je to pieseň Rusínov z Poľska, ktorí emigrovali do Ameriky a tam ju napísali i spievali. Opisujú v nej domov, a to, ako im chýba. „Túto skladbu som prvýkrát počul pred desiatimi rokmi v Prahe v podaní výbornej speváčky Júlie Doszny. Odvtedy mi vŕtala v hlave. Je ako ušitá na súčasnú dobu. Na to, čo sa deje a ako sa história opakuje. S piesňou som sa prezentoval aj vo finále súťaže Zem spieva. Tam mi ju na klavíri a s autorskou úpravou zahrala skladateľka Ľubica Čekovská,“ spomína spevák Štefan Štec. Práve Ľubica Čekovská pokrstí jeho album na koncerte 4. mája v Gess Klube.

Čo najstaršie melódie
Na albume sa nachádza 16 ľudových piesní, posledná je bonusová skladba Poletiv by´m na kraj svita v úprave Ľubice Čekovskej. Na klavíri ju zahral košický muzikant a spevák Michal Kentoš. „Vybral som najobľúbenejšie skladby, s ktorými sa v posledných rokoch prezentujem. Môj pohľad na ľudovú pieseň je trochu osobitý. Rád hľadám a spievam menej známe a čo najstaršie melódie. Zaujímam sa o tradičné piesne medzi Rusínmi a Rusínkami na Zakarpatskej Ukrajine,“ vysvetľuje Štefan. Aby však tieto piesne mohol precítiť a pochopiť, musí za ich interpretmi cestovať: „Štýl, ktorý využívajú pri speve je naozaj jedinečný a bez osobného stretnutia s nimi v ich pôvodnom prostredí si to ani neviem predstaviť. Človek musí vidieť a cítiť miesta, kde tieto melódie vznikali a kde sú doma. Až vtedy ich vie naplno pochopiť. Jednu skladbu som spracoval na základe výskumu profesora Karola Plicku. V 20. rokoch minulého storočia nahral speváka Michala Marcinova v obci Udavské. Keď som tento starý záznam počul prvýkrát, vedel som, že to musím spracovať. Zopár piesní je aj z obce Habura – odtiaľ pochádzajú moji rodičia. Zväčša sú to teda rusínske piesne, ale nielen z nášho regiónu, ale aj spoza hraníc. Preto je album zvukovo naozaj pestrý.“

Rusíni sú všade
Štefan Štec sa síce narodil a vyrastal na Furči v Košiciach, no jeho rodičia pochádzajú z obce Habura pri Medzilaborciach a tam ako dieťa trávil každé prázdniny. Haburčania si podľa neho veľmi potrpia na svojom „rusínstve“. „Rodičia sa stále snažili, aby sme boli zdravo hrdí na to, že sme Rusíni, aj keď sme boli menšina. Doma sme stále hovorili po rusínsky, ale akonáhle sme vyšli z bytovky, tak sme začali rozprávať po slovensky. Tým, že som vyrastal v meste, no pestoval v sebe aj rusínsku identitu, mám ju akoby širšiu, v zmysle, že sa cítim doma medzi Rusínmi vo všetkých regiónoch, kde žijú,“ vysvetľuje Štefan a dodáva, že Rusíni sú všade: „Nemáme štát, čiže sme všade. Naša kultúra je svetová a ovplyvnená tým, v akom majoritnom štáte daní Rusíni žili. Spája nás však veľmi silná duchovná tradícia byzantského obradu, ktorá je akoby neoddeliteľnou súčasťou našej ľudovej tradície. Z toho možno skúmať a vyvodzovať rusínsku estetiku, umenie aj kultúru.“

Album Poletiv by´m na kraj svita sa nahrával v košickom štúdiu Slovenského rozhlasu. Spolupracovala na ňom ľudová hudba FS Hornád pod vedením Dominika Maniaka. Zvukovo sa pod dielo podpísal aj majster Gabriel Nikházi. Grafický dizajn pripravil Ondrej Jób a fotografie Martin Krestián.

Pradedo Štefana Šteca bol poľský Rusín, teda Lemko. V období 1. ČSR odišiel za prácou do Argentíny, odkiaľ sa už nikdy nevrátil.

Gabriela Krestián Kuchárová
Foto: Martin Krestián


Tags: , , , , , , , , , , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Rusínska kultúra je svetová

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems