Virtuálnou realitou vráti do baní „život“

| Predstavujeme | 23. 3. 2018

Doktorandka Martina Vasilková Kmecová sa snaží o popularizáciu baníctva na Slovensku. Patrí do tímu Regionálneho HUB centra v Košiciach – jediného slovenského inovačného centra zameraného na nerastné suroviny. Zároveň je členkou startupu Mineworld, cez ktorý chcú s kolegami priblížiť históriu a súčasný stav nášho baníctva. A to pomocou virtuálnej a rozšírenej reality.

Na Slovensku sa v súčasnosti najviac ťažia rudy, stavebné materiály ako štrkopiesky, piesky, vápence či tehliarske suroviny. „V roku 2016 bolo evidovaných 942 ložísk úžitkového nerastu a vyťažilo sa necelých 40 miliónov ton nerastov,“ hovorí doktorandka Martina Vasilková Kmecová, členka tímu Regionálneho HUB centra Košice. „Ide o vysunuté pracovisko EIT RawMaterials (Európskeho inovačného a technologického inštitútu), najväčšej inovačnej komunity na svete v oblasti nerastných surovín. Bolo zriadené v januári tohto roka na Fakulte baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií na TUKE a je jediné na Slovensku. Okrem popularizácie baníctva je jeho cieľom aj mobilizácia a prepájanie ťažobných spoločností s firmami, ktoré nerastné suroviny spracovávajú. Usilujeme o to, aby sa takéto subjekty stretávali, vymieňali si poznatky či informácie a navzájom sa podnecovali k aktivitám, ktoré vedú k zavedeniu inovácií. Realizujeme to prostredníctvom rôznych diskusií, prednášok či konferencií. Tá najbližšia bude 10. – 11. mája vo Vysokých Tatrách.“

Exkurzia – Lom Včeláre, spoločnosť Carmeuse s. r. o. Foto: Marcela Taušová

Reálny banský zážitok
V súčasnosti Martina s tímom čakajú na patentovanie produktu startupu Mineworld: „Zatiaľ môžem prezradiť len to, že chceme poskytnúť maximálne využitie podzemných, ideálne banských priestorov. A to na ukážku histórie a súčasného stavu baníctva. Virtuálnou a rozšírenou realitou sprostredkujeme zážitok prítomného okamihu v bani či štôlni – s vôňami, chuťami, vnímaním. Návštevník bude mať možnosť vyskúšať si niektoré technológie a postupy, ktoré súvisia s ťažbou v baniach. V tomto projekte sa usilujeme o spojenie histórie, zábavy a nových technológií. Ide o akési banské múzeum, ktoré okrem prehliadky zahŕňa aj interakciu. Cieľom je poskytnúť zážitkový turizmus a zároveň cez exkurzie vzdelávať a popularizovať baníctvo v očiach žiakov, študentov, ale aj turistov a širokej verejnosti. Chceme využiť čo najviac banských priestorov, ktoré sa na Slovensku nachádzajú a v súčasnosti sú nevyužívané. Podľa Registra starých banských diel je ich viac ako 16 tisíc.“

Martina Vasilková Kmecová. Foto: Michal Kaľavský

Perlit či polystyrén?
V minulom roku Martina získala ocenenie za najlepšiu diplomovú prácu. Riešila marketingové postavenie istej slovenskej spoločnosti v oblasti predaja expandovaného perlitu. „Je to biela až šedobiela, ľahká, zrnitá, pórovitá hmota, ktorá vzniká tepelným spracovaním. Najčastejšie sa využíva pre tepelnú izoláciu bytových domov. K výhodám perlitu patrí, že je chemicky neaktívny, nehorľavý, odolný proti mrazu, vlhkosti, rôznym škodcom. Má výborné tepelno-izolačné a zvukovo-izolačné vlastnosti. Vďaka ním sa môže používať v stavebníctve, metalurgii, chémii, poľnohospodárstve i tepelno-izolačnej technike. A po ďalšej úprave slúži aj na filtračné účely. Aj napriek týmto vlastnostiam siahame v prípade zateplenia našich domovov najmä po polystyréne alebo minerálnej vlne. Najväčšie negatívum polystyrénu je, že nie je príliš ekologickým materiálom – vzniká polymerizáciou pentánu a styrénu, ktorý sa na priemyselné účely vo väčšine prípadov získava z ropy. Nevýhodou polystyrénu je, že vyššiu teplotu dokáže znášať len čiastočne a je horľavý. Hlavným dôvodom, prečo aj napriek týmto skutočnostiam ľudia zatepľujú polystyrénom, je neinformovanosť o perlite, nevedia o jeho využití. Polystyrén je síce lacnejší, ale nie je to veľký cenový rozdiel.“

Spoznajte kúsok podzemia: Slovenské opálové bane
Bane sú časťou pohoria Slanské vrchy. Ide o medzinárodne významnú lokalitu pri Prešove, kde sa ťažil a ťaží Slovenský opál – prírodný amorfný oxid kremičitý s premenlivým obsahom vody, charakteristický svojou farebnosťou a vysokou estetickou hodnotou. Je to jediné nálezisko v rámci Európy aj Ázie. Podzemie je sprístupnené verejnosti od roku 2015 cez štôlňu Jozef, prehliadky sú otvorené pre verejnosť celoročne. Časť podzemných priestorov sa tiež využíva pri liečbe ochorení dýchacích ciest. Súčasťou Slovenských opálových baní je Chránený areál Dubnícke bane, ktorý bol vyhlásený v roku 1964 na ochranu netopierov. V súčasnom období sú opálové bane domovom približne 4000 jedincov netopierov. Viac info nájdete na www.opalovebane.com.

Martina Vasilková Kmecová (1992) je v prvom ročníku doktorandského štúdia ekonomiky zemských zdrojov na Fakulte baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií na TUKE.

Eva Barnišinová


Tags: , , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Virtuálnou realitou vráti do baní „život“

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems