Košický umelec a učiteľ patrí medzi najlepších európskych ilustrátorov

| Rozhovory | 23. 3. 2018

Radoslav Repický najradšej kreslí komiksy a ilustrácie s usmievavými príšerkami, ale v jeho umeleckom portfóliu nájdete aj maľby, karikatúry, 3D objekty či street art. Pred niekoľkými týždňami sa po roku opäť dostal do semifinále medzinárodnej súťaže Raw Art Wrestling (RAW), čím sa zaradil medzi 24 najlepších európskych ilustrátorov.

Blahoželáme k úspechu v ilustrátorskej súťaži RAW. Už druhýkrát si sa dostal do semifinále.
Ďakujem, je to povzbudzujúce. Keďže som súťažil v kategórii Comics – Digital, nekreslil som na plátno či papier, ale elektrickou ceruzkou do tabletu. Sadla mi téma mimozemšťania. Na predpísaný formát jednej A4 som vizuálne vyrozprával príbeh dvoch mimozemšťanov, ktorí si z úst do úst vymenili tretieho mimozemšťana. Išlo o akýsi intergalaktický obchod.

Košický ilustrátor Rado Repický. Foto: Alena Rennerová

Aké boli pravidlá súťaže?
Odborná porota každých 21 dní zadávala novú tému, na ktorú mali súťažiaci presne stanovený čas, väčšinou jeden týždeň. Do súťaže sa cez tri kvalifikačné online kolá prihlásilo 90 výtvarníkov, z nich medzinárodná porota vybrala 24, ktorí postúpili do semifinále v Prahe. Vo finále porotcovia postupne redukujú počet umelcov – najprv na 16 (ja som medzi nich nepostúpil), potom 8 a z nich v živom finále na prelome marca a apríla zabojujú 2 ilustrátori, jeden z každej hlavnej kategórie Analog – techniky ako plátno, hlina či papier a Digital – tablet, počítač…

V súťaži si uspel s komiksami, ale venuješ sa aj street artu, maľbe, karikatúram či 3D objektom. Tvoj umelecký záber je teda celkom široký.
Áno, je to taký mix pop artu, dadaizmu a surrealizmu. Cez umenie neriešim politické či vážne spoločenské témy, skôr sa uberám cestou zábavy a humoru. Ale snažím sa byť verný komiksom. Zlákali ma ešte v detstve. Pamätám si, ako mi otec kúpil prvé „obrázkové zošity“. Zapáčila sa mi ich estetika a výtvarný aspekt. Začal som napodobňovať ich štýl a remeselne sa zdokonaľovať. Na univerzite som sa málo prispôsoboval predstavám vyučujúcich, čo sa týka techník a podobne, stále som šiel vlastnou komiksovou cestou. Doteraz čerpám z mojich detských spomienok, z prvých prečítaných komiksov a kreslených rozprávok. Sú filmom v 2D formáte. Najviac sa mi páči ich silná výtvarná zložka a dej čitateľný v niekoľkých obrázkoch. Komiks cez jeden obraz podá a vygraduje príbeh, je akousi rozfázovanou rozprávkou. Najradšej mám akčné a dobrodružné komiksy. Rád ich tvorím pre deti. Zväčša obsahujú vysmiate príšerky so zubami. Sú strašidelné, ale zároveň pokojné a usmievavé. Nie hororové či zákerné. A deťom sa páčia, keďže s „bubákmi“ sa spájajú ich spomienky z prvých rokov života. Tiež som ilustroval štyri detské knihy. Prečítal som daný príbeh a stvárnil situáciu, pri ktorej mi napadol istý vizuálny obraz. Priznávam, že som nemal ani tak problém s ilustráciami, ako s čítaním. Mne sa totiž strašne nechce čítať. Radšej pozerám obrázky.

Zľava Blanka Berkyová a Rado Repický pri krste komiksu USE THE C!TY. Foto: K13 – Košické kultúrne centrá

Kreslíš aj komiksy pre dospelých. Čím sú špecifické?
Dospelácke robím poetickejšie, surreálnejšie, najčastejšie s fantasy motívmi. Obsahujú minimum textu, vizuálne sú úspornejšie a príbeh je veľmi symbolicky načrtnutý. Dospelý čitateľ či divák je vyberavejší, neočakáva veľa postáv. Ide skôr o akúsi vizuálnu hru. Deti zasa potrebujú pompéznosť, pohyb, aby postavičky skákali, hrali a hýbali sa, aby ilustrácie boli viacfarebné, pestré.

Ako sa darí komiksu na Slovensku?
Po výtvarnej stránke je situácia veľmi dobrá, máme veľa šikovných komiksových umelcov, napríklad Mikuláš Podrocký, Viliam Slaminka, Pavol Bratský, Martin Luciak či Eva Ondová. Nie som odborník na komiks, ale to, že vôbec nejaký slovenský komiks existuje, je veľký zázrak. Pretože skoro všetci tvorcovia sú samoukmi a nadšencami. A komiks je pre nich viac záľubou ako povolaním.

S komiksom Obchod sa Rado prebojoval do semifinále ilustrátorskej súťaže RAW 2018.

V máji 2017 si svoje komiksy vystavoval v Nórsku a zároveň si tam viedol workshop pre deti. Ako sa ti to podarilo?
Oslovil ma Peter Rázus, ktorý je veľkým fanúšikom kresleného humoru a podporovateľ umenia. Cez neho som sa dostal do úzkeho výberu výtvarníkov, ktorí prezentovali našu krajinu v zahraničí. Šlo o výstavu kresleného slovenského humoru v priestoroch nášho veľvyslanectva v Osle. Moja komiksová tvorba má k tejto téme blízko. Vystavovali slovenskí i nórski umelci, ale ja som ako jediný zastupoval výtvarnú obec karikaturistov a cartoonistov. Okrem ambasády som vystavoval aj v prímorskom mestečku Drøbak a viedol tvorivý detský workshop. Nóri oceňujú, ak sa umelci venujú mládeži. Mal som na starosti asi sto detí. Vynikajúco spolupracovali, bavilo ich to. Pripravil som sériu ilustrácií s prázdnymi bublinami, do ktorých domaľovávali svoje kresbičky. Potom naše spoločné umelecké dielo vystavili v škole, aby sa tak pochválili učiteľom, spolužiakom aj rodičom.

Rado ilustroval detskú knihu Príšeráci.

Sú nórske deti „iné“ v umeleckej tvorbe ako slovenské?
Deti sú v každej krajine rovnaké, chcú tvoriť, zabávať sa. Len im treba dať priestor, aby boli kreatívne. Nech ukážu, ako sa na svet pozerajú ony.

Učíš aj na ŠUV-ke. V čom vidíš význam spolupráce detí a umelcov?
Deti prídu do styku s profesionálmi. Sú súčasťou výtvarného diania. Ich výtvory nie sú samoúčelne, nevisia na nástenke v triede či chladničke, ale na výstave, kde ich vidia rodičia, známi, kamaráti, ale aj cudzí ľudia. Majú zážitky a spomienky, ktoré ich môžu posunúť ďalej v umeleckom smerovaní, možno ich naštartujú aj k umeniu ako poslaniu a povolaniu. Vo všeobecnosti majú deti pozitívny vzťah k maľovaniu. Je pre nich živšie, zábavnejšie ako trebárs kreslenie ceruzou. A to, že sa zašpinia farbami, je prospešné. Ide o akési dobrodružstvo, akciu. Keď si potom umývajú ruky, majú pocit dobre odvedenej práce. Podobne je to aj s dospelými. Napríklad, keď je murár špinavý, tak vieme, že má za sebou kus práce.

Rado Repický (1984) pochádza z Michaloviec. Absolvoval Fakultu umení na Technickej univerzite v Košiciach. Zúčastnil sa viacerých skupinových výstav na Slovensku, ale jeho tvorbu obdivovali aj v USA, Nórsku, Francúzsku, Poľsku, Česku, Nemecku či Rakúsku. Podieľal sa na komiksovej knihe Comics & Manga Book 3, 4 a 5 (2009 – 2012). Jeho obraz sa objavil vo videoklipe slovenskej speváčky Katky Knechtovej k piesni Krajina zázrakov. Od roku 2012 je hosťom tolkšou Mariána Čekovského, kde naživo maľuje tému rozhovoru. Ilustroval brožúrku EHMK 2012 – pred a po Konci sveta aj štyri detské knihy (naposledy v decembri 2017 knižku Príšeráci). Pomaľoval exteriér Výmenníka Brigádnická. Má ateliér v Michalovciach. V súčasnosti je pedagógom na Škole úžitkového výtvarníctva v Košiciach, kde učí grafický dizajn a kresbu.

Eva Barnišinová


Tags: , , , , , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Košický umelec a učiteľ patrí medzi najlepších európskych ilustrátorov

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems