„Slováci sú nepopísaný parfumový list. Nie sú odvážni vo vôňach a často potrebujú názor iných. Akoby sa báli voňať.“

| Téma čísla | 9. 2. 2018

Štefana Kopeščanského by sme mohli titulovať parfumovým someliérom. Okrem toho, že sa venuje poradenstvu vo výbere originálnych niche parfumov, spoločne s Košičankou Evou Škovranovou sú jediní v strednej Európe, ktorí ich aj vyrábajú.

V redakcii sme o niche parfumoch počuli prvýkrát. Aké sú to parfumy?
Niche znamená výklenok. Teda niečo, čo vystupuje z radu, čo je neobvyklé. Takéto parfumy sa vyrábajú v obmedzenom množstve, často určujú trendy vo svete vôní a vyznačujú sa veľmi vysokou kvalitou. Mnohé z nich sa inšpirujú poctivou receptúrou starých majstrov parfumérov. Nie sú to prvoplánové vône, treba im dať čas. Za každým novým niche parfumom je príbeh, emócia.

Niche parfumy sa vyznačujú exkluzivitou a vysokou kvalitou, určujú trend vo svete vôní a vyrábajú sa v obmedzenom množstve. Foto: Martin Krestián

Ako sa líši od bežne dostupných parfumov v obchodoch?
V prvom rade je už na prvé ovoňanie omnoho zaujímavejší. V klasickej parfumérii ovoniate zopár papierikov a máte pocit, že sa vám to všetko mieša, že už nič necítite, nerozoznávate, v horšom prípade vás rozbolí hlava. Váš mozog totiž urobí toto: ovoniate prvý navoňaný papierik a on ho vyhodnotí ako bezpečný. Potom ovoniate druhý a mozog povie: „Je to ok.“ S každým ďalším cítite vôňu slabšie a pri nejakom šiestom mozog doslova vykríkne a povie: „To poznám, to je bezpečné, konvenčné, niečo podobné som cítil už pred chvíľou, takže sa tým ďalej nebudem zaťažovať,“ a vy prestávate rozoznávať. Skrátka sú na jedno kopyto. No ak ovoniate desiatky niche parfumov, budete ich cítiť a rozoznávať všetky, a to z dôvodu, že to nie sú parfumy typu „zo všetkého troška“, ale každý má svoj jasný charakter a jedinečnú myšlienku skvapalnenú vo flakóne – napríklad vôňa námornej bitky, babkinho rúžu na pery, narcisu s pivom, vôňa starého paláca v Benátkach… A váš nos a mozog sú ochotní „brať“ takéto vône, lebo nie sú postavené jednotvárne.

Miešanie a váženie parfumérskych ingrediencií. V dnešnej dobe pomáha aj špeciálny software na zapisovanie parfumových receptúr. Foto: Eva Škovranová

Ako jednotvárne?
Klasický parfum sa zvyčajne predáva v obrovských počtoch. Pri ňom je často zadané, že sa musí páčiť ako 25-ročnej, tak aj 50-ročnej žene. Takže vonia „bezpečne“, aby sa ho predalo čo najviac. Ale umelecké niche parfumy v plnej miere útočia na emócie či pocity a niektoré ingrediencie v nich môžu byť „prepísknuté“, v pozitívnom zmysle slova. Niche parfum je omnoho výraznejší v porovnaní s bežne dostupnými parfumami. Je určený pre ľudí, ktorí neriešia okolie, sú vyrovnaní so sebou i svetom, vedia, čo chcú. Môžu to byť extroverti, umelci alebo bežný človek, ktorý chce vystúpiť z davu a voňať inak. Tieto vône idú priamo k myšlienke, neboja sa. Niche parfumy nie sú stavané na masívny predaj, vyrába sa ich pár tisíc kusov ročne. Vôňa stráca exkluzivitu vtedy, keď ju má každý. Je dobré kráčať cestou parfumovej exkluzivity. Predstavte si situáciu, že prídem do baru a pri pulte stojí päť báb a z toho štyri voňajú podobne – používajú rovnakú komerčnú vôňu z dôvodu, že na ňu aktuálne beží reklama alebo im v parfumériách povedali, že je najpredávanejšia, tak si ju kúpili aj ony – to je taká typická uniformita. Je pochopiteľné a predvídateľné, že si zapamätám to piate dievča, lebo mi vonia inak, vôňou najvýraznejšie vytŕča z davu.

Povedali ste, že štyri baby voňajú podobne, lebo používajú ten istý parfum. Prečo ale nevoňajú rovnako? Prečo ten istý parfum vonia na každom inak?
Lebo každý z nás má špecifickú vôňu pokožky. Vôňa je spojením pokožky a parfumu. Nevieme vymazať svoju vlastnú vôňu. Napríklad na mne môže levanduľová parfumová zložka kysnúť, ale na vás bude voňať. Ak vám odporučím trebárs nejakú nesladkú vôňu, môže sa pokojne stať, že vaša koža predsa len „vytiahne“ jej sladké parfumové zložky a v konečnom dôsledku bude vôňa sladkastá. Veľkú úlohu v tom zohráva rýchlosť odparovania vône, typ vašej pokožky, rýchlosť krvného obehu, povrchová teplota tela, aj nálada a rozpoloženie. V strese váš pot vonia ináč, ako keď ste v pohode.

Na parfumových stretnutiach rozpráva Štefan o rôznych voňavých témach. Foto: Eva Škovranová

Čím to je, že rovnaká vôňa je niekomu príjemná a iného odpudzuje?
Často je to podmienené tým, že sme si v detstve fixovali vône a priraďovali k ním spomienky. A potom sú to osobné preferencie, ktoré sa nám s vôňou spájajú. Ak som ako dieťa neznášal rascovú polievku, tak rascu asi nebudem mať rád ani v parfume. Je to ovplyvnené aj kultúrnymi modelmi, teda čo, kde a komu vonia. Napríklad Francúzi milujú levanduľu, sú ňou neustále obklopení, ale pre nás sa zdá dezinfekčná alebo starosvetská. Akonáhle cítime čistú levanduľu, máme pocit, že sa v miestnosti práve dezinfikuje alebo sa vraciame do detstva na dedinu k babke a jej levanduli v skrini. V USA milujú škoricu a čisté sterilné vône. Arabské krajiny si zakladajú na plnokrvných výrazných drevitých vôňach.

Čo vonia Slovákom?
Tak, ako hovoríme, že k dobrému alkoholu sa treba prepiť, tak k dobrým vôňam sa potrebujeme prevoňať. Slováci sú nepopísaný parfumový list. Nie sú odvážni vo vôňach a často potrebujú názor iných. Akoby sme sa báli voňať. Zvyknem hovoriť, že ľudia sa boja voňať, ale neboja sa smrdieť. Slováci obľubujú väčšinou nevýrazné, ľahké svieže vône, ktoré neobťažujú. K ich obľúbeným parfumovým ingredienciám vo všeobecnosti patria ľahké citrusy či kvetiny s troškou ovocia.

Vôňa je spojením pokožky a parfumu. Foto: Martin Krestián

Ako si vybrať tú správnu vôňu?
V prvom rade nenakupujte impulzívne. Nestačí len ovoňať, ale parfum si aplikujte na pokožku. A nerozlišujte mužskú a ženskú vôňu! To je len marketing. Existujú viac dámske a viac pánske vône. Ale nie čisto ženské a len mužské. Noste na sebe to, v čom sa cítite dobre, s čím ste stotožnení. Zvyknem hovoriť jedno prirovnanie. Ak idete do obchodu, kupujete jablko osobitne pre muža a osobitne pre ženu? Nie. Je to vec pohľadu, komu čo sedí. Parfum je niečo veľmi intímne, máte ho na pokožke, je s vami celý deň. Je vašou druhou kožou. To, čo po vás ostane, keď zhasne svetlo alebo odídete z miestnosti.

Takže vône nemusia byť výlučne pre mužov a pre ženy?
Správnym kombinovaním parfumových ingrediencií je každá vôňa vhodná pre obe pohlavia. Dôležité je vedieť vôňu nosiť. Bez ohľadu na to, aký má čuchový profil. Zadefinovať, že toto jednoznačne nie je pre ženu, je hlúposť. Každému sa páči niečo iné. Extravagantný potetovaný hudobník v kožených nohaviciach či prominentná právnička. Obaja sú schopní dať na seba rovnakú vôňu. Je to ich podpisový parfum, ktorý hovorí – som extravagantný, možno egocentrický, mám rád pozornosť a nebojím sa konfrontácie. Verím, že keď prídu na nejakú schôdzku, dlho si ich budú pamätať. Možno sa všetci okolo zježia, ale garantujem vám, že si ich zapamätajú. Každý parfum potrebuje správneho nositeľa a správnu príležitosť. Lebo podstatné je aj to, či viete nosiť parfum, ktorý ste si vybrali. Aby sa nestalo, že parfum bude nosiť vás. Keď si nejaká „krehotinka“ vyberie údernú vôňu, ktorá nesúhlasí s jej životným štýlom, prejavom a celkovým vyžarovaním, tak potom jej to nezhltnete. Takže vôňu by sme mali nosiť sebavedome a hrdo. Keďže je našou druhou kožou, tak sa v nej máme cítiť príjemne. Najväčšiu chybu pri výbere parfumu robíme v tom, že nepozeráme na to, čo sa páči nám, ale čo sa páči okoliu. Mali by sme si uvedomiť, že v prvom rade musíme chcieť voňať sami sebe.

Správnym kombinovaním parfumových ingrediencií je každá vôňa vhodná pre obe pohlavia. Foto: Martin Krestián

Za parfumami častokrát cestujete po celom svete. Ktorú krajinu ste „ovoňali“ ako poslednú?
V minulom roku som bol v Ománe. Zaujalo ma jeho kadilo, je najkvalitnejšie na svete. Okrem bežných suvenírov som si domov priniesol aj štiepky oudového dreva, rôzne olejové parfumy či kadidlovú živicu. Osobne mi v tejto krajine voňal každý, je to odraz ich kultúry. Je pravda, že mestá voňajú. Prvýkrát som si to uvedomil, keď som bol v Dubline pred niekoľkými rokmi. Viedeň mi napríklad vonia za sladkosťami, ale Rakúšania vo všeobecnosti preferujú komerčné vône podľa módneho trendu. Čo je aktuálne IN, tak to majú na sebe a vy máte pocit, že všetci voňajú rovnako. Česi sa vôní „boja“ menej ako my, sú odvážnejší. Najväčší parfumoví šviháci sú jednoznačne Taliani a Francúzi, vedia sa správne navoňať. Snáď aj Slováci dospejú k odvážnejším vôňam. Ešte máme isté medzery v tom, ako nosiť vôňu. Valcuje nás reklama a komercia. Preferujeme ľúbivé a jemné vône a snažíme sa nevytŕčať z davu.

Štefan v rozhovore s Chandelorom Burrom, ktorý bol parfumovým kritikom pre New York Times, je autorom slávnych publikácií o vôňach a v súčasnosti pôsobí ako kurátor čuchového umenia v Museum of Arts and Design v New Yorku. Foto: Eva Škovranová

Ako voňajú Košice?
To by som vedel povedať, keby som tu prišiel ako turista. Ale Košice sú podľa mňa veľmi neutrálne. Keby v celom parku v historickom centre boli nasadené lipy, tak to by bola ich vôňa. Ale nemáme tu ničoho tak veľa, aby to bolo výrazne a typické pre mesto. Ale keď prechádzam po Hlavnej, tak cítim mix pizze, kebabu, deodorantov a malý záchvev trdelníkov.

Stáva sa vám, že idete po meste alebo vojdete do nejakej miestnosti a zrazu dostanete „voňavé déjà vu“?
Často. Pre mňa je vôňa najlepší konzervátor spomienok a emócií. Stále si všetko spájame s vôňou. A ani si to neuvedomujeme. Čuchová pamäť je jedna z najspoľahlivejších pamätí vôbec, je dokonca spoľahlivejšia ako vizuálna či sluchová. Zvyčajne sa mi stane, že sa cez vôňu vrátim do detstva alebo k pozitívnym zážitkom z mladosti, napríklad na desaťročné salónky na babkinom vianočnom stromčeku, alebo na to, ako mi varila lipový čaj. Osobne mám rád ružové korenie, ale aj korenie všeobecne, pretože dodáva parfumom iskru. Jednou z vecí, ktorú preferujem vo vôňach, je koža. Má trošku živočíšne tóny a mám pocit, že parfum nie je sterilný. Má v sebe takzvanú človečinu a nejakým spôsobom je sexy.

Eve Škovranovej sa podarilo dostať medzi približne 200 nichových značiek v Európe. Foto: Martin Krestián

 

Eva Škovranová vytvorila v roku 2014 prvú vlastnú kolekciu vôní, na druhej už pracujete spoločne, a to viac ako dva roky. Ako vlastne vzniká nový niche parfum?
Rozhodujúci je úvod. Na každom začiatku je myšlienka. S Evkou musíme mať predstavu, akú spomienku chceme uzatvoriť do flakónu – babičkine koláče, pobyt v hoteli, auto, obraz, žena na ulici, voňavá záhrada… Ale nejdeme systémom pokus-omyl. Máme pred sebou ideu, ku ktorej sa chceme dopracovať. Nepostupujeme tak, že pridáme kvapku toho a kvapku toho a uvidíme. Dobrý parfumér pozná, ako voňajú jednotlivé kombinácie parfumových zložiek, keď sa spoja. Vynikajúci šéfkuchár už pred prípravou jedla vie, že ak pridá isté koreniny a suroviny a povarí to stanovený počet minút, tak môže očakávať lahodný výsledok. Takisto parfumér vie, čo mu vyjde z kombinácie jednotlivých ingrediencií. Je ako hudobný skladateľ, ktorý si pozrie noty a dopredu pozná, ako bude znieť skladba. Čiže parfum vzniká najprv v hlave. Je to najdlhšia časť výroby – vytvoriť istý príbeh z tých správnych parfumových ingrediencií. Potom nasleduje proces namiešania a dozrievania. Keď sa robili parfumy v zlatom veku parfumérie (20. – 30. roky 20. storočia), tak minimálna doba zrenia bola pol roka. A vo väčšine prípadov je to tak doteraz. Lebo niektoré parfumové zložky ako vanilka alebo labdanum sa až po istom čase natoľko spoja, že vôňa začne byť komplexná. Keď ovoniate surový, práve vyrobený parfum, tak môže mať úplne inú vôňu ako po dozretí. Naučiť sa, ako voňajú jednotlivé zložky dokopy, v akom množstve ich kombinovať a podobne, je tvrdá drina. Nedá sa to obísť, skrátiť, prekabátiť, urýchliť, proste si musíte vyvoňať svoju vlastnú cestu. Stať sa majstrom parfumérom je celoživotná dlhoročná púť.

Panuje medzi parfumérmi rivalita?
Parfumér si stráži svoje know-how. Pohybuje sa vo svete kúzelníkov, kde každý má svoje triky, ktoré nepustí. Napríklad, ak chcete vedieť, ako sa spracováva kakao, tak to z nás nevydolujete. Kakao je zložitá ingrediencia a práca s ním vyžaduje veľa úsilia. Musíte mať nadštandardné vzťahy, aby vám iný parfumerista poradil či odporučil nejaký postup spracovania. Ale neexistuje medzi nami nevraživosť, vieme si aj pomôcť, usmerniť, získať dobré kontakty. Sme jednou veľkou rodinou, ale ako každá rodina si chráni svoje rodinné tajomstvá, aj my si chránime tie parfumérske.

Ďakujem za rozhovor.

Štefan Kopeščanský pôvodne vyštudoval andragogiku. Už tri roky pracuje vo firme 1907. Jej majiteľkou je Košičanka Eva Škovranová, ktorej sa podarilo dostať medzi približne 200 nichových značiek v Európe. Zameriava sa výlučne na výrobu niche parfumov. Priviedla ju k tomu jej stará mama, ktorá varila mydlo a vyrábala fialkové a ľaliové vody.

Eva Škovranová radí, aké parfumy nosiť v zime a aké v lete: „Letné vône majú byť ľahučké, nadýchané, priesvitné ako hodvábne šatky vo vetre. A to robí pižmo. Jeho zaujímavosťou je, že čím je viac rozriedené vo vzduchu, tým ho budete viac cítiť. Čím k nemu bližšie privoniate, tým ho menej cítite. V zime odporúčam teplejšie a výraznejšie vône – vanilka, ambra… Avšak je to veľmi subjektívne. Niekto v lete dokáže uniesť výrazné vône a iný na sebe neznesie žiadnu vôňu, maximálne telové mlieko.“

Najvzácnejšie a najdrahšie parfumové ingrediencie podľa Štefana Kopeščanského a Evy Škovranovej:
1. Irisové maslo: medzi koreňom a stonkou kvetu iris je podzemok. Ten sa suší minimálne 3 roky, naseká sa na malé kúsky a z nich sa špeciálnym spôsobom vytvorí irisové maslo a z neho olej. Je známy florentský či francúzsky iris. Jeden gram takého masla má cenu okolo 10 eur.
2. Divoký agar: druh stromu. Najhodnotnejší je, keď má aspoň 30 rokov a je napadnutý špeciálnou plesňou, drevo sa bráni a produkuje substanciu. Z plesnivého dreva sa destiluje špecifický olej nazývaný „oud“. Je ho málo, pretože je málo prirodzene (nie umelo!) plesňou napadnutých stromov. Cena je približne 1,5 násobne vyššia ako cena zlata a viac. Takže malá fľaštička vie stáť aj niekoľko tisíc eur.
3. Pravá vanilka: je extrémne drahá. Spôsobila to jedna nápojová značka, ktorá berie vanilku z rovnakého zdroja ako niektoré parfumové značky. A keďže v jednom roku bolo málo vanilky, tak vznikla obrovská „bitka“, kto skôr vezme úrodu, a táto situácia vystrelila ceny vanilky nahor.

Najtajnejšia parfumová prísada podľa Evy Škovranovej: „Parfum musí upútať. Veľakrát sa stane, že muž otočí hlavu nie kvôli výzoru ženy, ale jej parfumu. Ale v konečnom dôsledku to, čo rozhodne, je vôňa vašej pokožky. To je tá najtajnejšia a čarovná ingrediencia, ktorá dotvára parfum a pridávate ju len vy.“

Najvyšším ocenením vo svete niche parfumov je Zlatá hruška. Tú poslednú si prevzal v roku 2017 v kategórii Independent (Nezávislý) parfum Fathom V. – Beaufort.

Eva Barnišinová


Tags: , , , , , , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: „Slováci sú nepopísaný parfumový list. Nie sú odvážni vo vôňach a často potrebujú názor iných. Akoby sa báli voňať.“

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems