Kukaj, ale nechytaj!

| Deti, Stĺpček | 23. 2. 2018

Prečo majú cudzí ľudia bezdôvodnú, no silnú potrebu dotýkať sa môjho dieťaťa bez opýtania?

Pravdou je, že len čo vyjdeme z bytu, sladká L. na každého okoloidúceho máva, usmieva sa a hovorí pá (akože pani a pán, čo je dôsledok precíznej výchovy jej otca, ktorý neuznáva pomenovanie teta a ujo). Chápem, že kde-tu sa staršia pani pristaví a začne s dcérkou komunikovať. To sa však už L. nepozdáva, ohanbieva sa, oblapí mi nohu a skrýva sa za ňou. Prekvapivé pre mňa je, že po tomto jasnom detskom signále „stačilo“, sa starké nebanujú zohnúť a hladkať malú po líčkach. Dieťa už kričí mamaaa a ja mám dilemu, ako nevítanú milotu slušne zastaviť. „Hanbí sa,“ skúsim a beriem ratolesť za rúčku preč.

V obchode nás čaká obľúbený mobilný prostriedok – nákupný vozík. Kým vyberám potraviny, L. šoféruje. V pokladni ma precízne kontroluje, či všetko správne ukladám na pás a z bezpečnej vzdialenosti hádže úsmevy na pokladníka. Vie, že na ňu nedočiahne. To sa však nedá povedať o dvojmetrovom pánovi stojacom v rade za nami. Zohne sa zo svojej výšky tesne k dcérinej tvári a barytónom zahlaholí niečo na štýl ťuťuli-muťuli. Vydesená L. sa zamračí a urobí banánové ústa, čo pána nepochopiteľne posmelí a neváha malé dievčatko ďobkať obrými prstami do líčok. Sú to okamihy, moje oči im neveria a skôr ako malá od strachu „vyskočí“ z vozíka, na muža vypleštene zrúknem: „Nechytajte ju, bojí sa vás!“

Cestou domov zamračene dumem, či som nereagovala prehnane, keď sa tu z karčmy vyterigá starý podgurážený dedo. Nie, nie je to pre mňa pán, pretože to, čo nahlas vykrikuje o svojom prirodzení, sa nedá napísať nijako obrazne. Navyše s hrôzou zistím, že na rukách má čivavu, obrovské lákadlo pre moje bábo! A tak sa všemožne snažím zmeniť trajektóriu, nech sa nestretneme. Avšak pes, dieťa a pripitý človek majú také nekoordinované pohyby, že si predsa len vlezieme do cesty. Dcérka sa vytešuje zo psíčaťa a robí naň hav-hav. Povzbudený starec už-už s úsmevom naťahuje ručiská k mojej nevinnej slečne, no tento hetrik dovoliť nemôžem! Schmatnem L. do náručia a už len za chrbtom počujem: „Čo utekáte? Veď som ju chcel iba pohladkať!“

PS: Týmto hľadám šikovného dizajnéra, čo nám vyrobí sadu oblečenia s nápismi: Kukaj, ale nechytaj! ;)

Text a foto: Lucia Radzová


Tags: , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Kukaj, ale nechytaj!

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems