Umelecky stvárnili strach z prázdnoty aj násilie na štátnych hraniciach

| Umenie | 29. 1. 2018

Kým Blažo využíva počítačovú grafiku a „bojí sa prázdna“, Varga sa zameral na situáciu po príchode poplašnej hliadky na česko-slovenskej hranici v období socializmu. Pozývame na dvojicu výstav do Východoslovenskej galérie v Košiciach.

Horror Vacui
Výstavu Horror Vacui košického výtvarníka Marka Blaža tvorí výber jeho prác. Ide o malú retrospektívu, pozostávajúcu z kresieb, koláží, grafík, fotografií, malieb či inštalácií. „Vždy reflektuje na to, čo sa okolo neho nachádza a interpretuje to vo svojich dielach,“ poznamenáva kurátor Michal Štofa a vysvetľuje názov výstavného projektu: „Horror Vacui môžeme preložiť ako strach z prázdna a vznikol podľa autorovho triptychu s rovnomenným pomenovaním. Ide o súbor troch počítačových grafík dotvorených akrylovou maľbou, ktoré zachytávajú pohľad do fiktívneho prostredia gotického chrámu.“ Blažo pracoval aj s obrazmi slávnych umelcov. Napríklad nadväzuje na svetoznáme dielo Výkrik od Edvarda Muncha. V jednom z jeho podaní je centrálnou postavou jogín. Je obkolesený zvláštnou štruktúrou, ktorá niektorým pripomína mozog, iným kapustu.

Počas prehliadky sme si všimli dva maliarske rebríky. Zistili sme, že VSG neprerába interiér, ale že to sú Blažove priestorové objekty s názvom Kto chce kam. Zdanlivo vás lákajú vyjsť k nejakému cieľu hore na stene, avšak keď prídete bližšie, zistíte, že medzi jednotlivými schodíkmi je sklenená výplň, a teda nie je možné vystúpiť nahor. Štofa prezrádza jednu z možných interpretácií tohto diela: „Niekedy sa nám zdá, že k niečomu smerujeme, sme blízko k pravde, odhaleniu, dosiahnutiu vytýčeného cieľa. Ale v skutočnosti nám v tom bráni nejaká banálna vec. Musíme si uvedomiť, že Blažovo podanie skutočnosti je často detsky jednoduché, ale keď sa pozrieme bližšie, zistíme, že danú tému premyslel do najmenších detailov.“

Výstavu Marka Blaža tvoria aj priestorové objekty – rebríky s názvom Kto chce kam.

Situácia po príchode poplašnej hliadky
V súčasnosti je evidovaných 320 prípadov ľudí, ktorí prišli o život v blízkosti česko-slovenskej hranice v rokoch 1948 – 1989. Výstava je umeleckým podaním toho, čo sa odohrávalo v tých časoch a vyvoláva referencie na to, čo sa odohráva na hraniciach dnes. Jaro Varga sa pokúsil o vizualizáciu násilia v pohraničných oblastiach v období socializmu, a to prostredníctvom veľkoformátovej fotografie, štyroch akrylových obrazov a nájdených predmetov, fiktívnych archeologických nálezov z dnes už neexistujúceho českého mesta Milovice. Centrálnou časťou tohto výstavného projektu je drevená konštrukcia, obalená do čierno-bielych fotografií z knižnej publikácie o krásach Slovenska. Z väčšej vzdialenosti evokuje brezový háj. Sú popísané bielymi tlačenými písmenami. Tie sa našli na papieri u jedného zadržaného na česko-slovenskej hranici v roku 1974 a vraj boli súčasťou kódu, ktorý sa doteraz nepodarilo rozlúštiť. Podľa Štofu môže výstava vyvolať otázku – Prečo násilie? „Ak sa nám na ňu podarí získať odpoveď, teda dôvody násilia, tak potom by sme mali prísť aj na prostriedky, ako mu predísť. Výstava okrem iného môže poukazovať na rozdiely videnia reality medzi jednotlivcami v skupine, vnímania neduhov a problémov v spoločnosti a na rôzne možnosti ich riešenia.“

Centrálnou časťou výstavného projektu Jara Vargu je kovová konštrukcia, obalená do fotografií. Z väčšej vzdialenosti evokuje brezový háj.

Obe výstavy nájdete vo VSG na Hlavnej 27. Potrvajú do 4. marca.

Eva Barnišinová
Foto: www.vsg.sk


Tags: , , , , , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Umelecky stvárnili strach z prázdnoty aj násilie na štátnych hraniciach

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems