Batoľatá komunikujú pomocou znakov

| Téma čísla | 29. 1. 2018

Hoci batoľatá ešte nevedia rozprávať, môžu vám ukázať, s čím sa chcú hrať, kde je lopta a že polievka je horúca. Musíte ich to však najprv naučiť. Jedným zo spôsobov je certifikovaná metóda Baby Signs®. Pomocou nej sa deti učia znakovú reč, skôr rozprávajú, sú emočne a intelektuálne vyrovnanejšie. Dobrou správou je, že znakovanie môžete praktizovať sami a v prostredí domova.

Znakovú reč pre deti priniesla do Čiech aj na Slovensko Michaela Tiltonová, ktorá žila niekoľko rokov v Amerike. Znakovanie tam s nadšením praktizuje množstvo rodín a vychádza z dvoch metód. Prvá učí deti americký znakový jazyk pre nepočujúcich a druhá tento jazyk prispôsobila motorickým zručnostiam batoliat. Volá sa Baby Signs a dnes sa učí v rôznych krajinách, našťastie aj na Slovensku.

Ilustračná, pixabay.com.

Lektorov nemáme hojne, ale dajú sa nájsť. Znakovanie tri roky učila aj Košičanka Andrea Kovaličová. „Ešte pred niekoľkými rokmi som v Dámskom klube na RTVS videla rozhovor o znakovej reči a veľmi ma zaujala možnosť komunikovať s bábätkom, hoci nevie rozprávať. Keď sa mi narodila dcérka, začala som hľadať viac informácií a zdrojov. Na Slovensku ich bolo v tom čase veľmi málo a všetky viedli do Čiech k Michaele Tiltonovej. Práve ona má licenciu na výučbu, ale aj na to, aby mohla certifikát prideliť iným lektorom, u nej som ho získala aj ja,“ vysvetľuje Andrea a zdôrazňuje, že sa učila ako samouk: „V mojich začiatkoch som našla lektorku s certifikátom v Bratislave, kontaktovala som ju a ona mi poslala publikáciu, ktorá obsahuje základné informácie a návod. Podľa tejto brožúry som začala znakovať, keď mala dcérka šesť mesiacov. Ona začala znaky opakovať v desiatich mesiacoch.“ Ideálny vek, kedy začať, je podľa Andrey práve v šiestich mesiacoch. Treba si ale uvedomiť, že bábätko bude znaky vnímať, ale ešte nemá motoriku vyvinutú tak, aby ich vedelo ukazovať. To dokáže približne od desiatich či dvanástich mesiacov, ale je to individuálne rovnako ako lezenie alebo chodenie. „Dôležité je, aby mamky zotrvali a nevzdali sa len preto, že bábätko im znaky ešte neopätuje. Niektorí preto začínajú až okolo prvého roka, keď je dieťa motoricky zdatnejšie a výsledky sa dostavujú takmer okamžite. No ak začnú skôr, dieťa ich skôr vníma a so znakovaním začne hneď, ako je nato pripravené, čo je často skôr ako prvé narodeniny,“ vysvetľuje Andrea.

Andrea lektorovala znakovanie 3 roky. Foto: súkromný archív

Ako znakovanie funguje?
„V prvej fáze rodič ukazuje bábätku znaky a hovorí význam daného predmetu či javu. Je dôležité, aby dieťa počulo aj fonetickú stránku veci, nakoľko je vo veku, keď sa učí poznávať a pomenúvať predmety okolo seba. A je dobré ukázať na daný predmet, čiže ukážeme znak lopty, povieme slovo lopta a môžeme na reálnu loptu ukázať. Ak to budeme opakovať, dieťatko si spojí znak so slovom a predmetom. Druhá fáza je znak na požiadanie – opýtame sa dieťaťa – kde je mačička, ukáž mačičku a dieťatko ukáže znak mačičky. Tretia fáza je tá, ku ktorej sa chceme dostať, a teda, dieťa znaky ukazuje samo podľa svojej potreby. Napríklad, ak chce loptu, ukáže znak lopty a rodič vie, že sa chce hrať s loptou. Ak chce ešte polievku, ukáže znak ešte,“ opisuje Andrea princíp znakovania. Dôležité podľa nej je práve dostačujúce opakovanie: „Nestačí na predmet ukázať raz či dvakrát. Možno to bude potrebné 100-krát, možno i viac.“

Ukážka z malej brožúrky znakov Baby Signs.

100 základných znakov
Nemusíte sa obávať, že výučba znakovania bude príliš zdĺhavá a zasiahne váš denný rytmus: „Znaky používame vtedy, keď sa dostaneme do danej situácie. Napríklad, keď ideme papať. Bábätku ten znak ukážem, až keď sedíme za stolom a reálne ideme jesť. Vtedy si ho spojí s danou aktivitou a postupne sa ho naučí. Keď sme vonku a vidíme loptu, ukážeme znak lopty a povieme slovo lopta. To nám toľko času nezaberie. Odporúča sa začať s piatimi znakmi, postupne ich pridávame podľa situácie a potreby. Rodič najlepšie vycíti, koľko môže pridať. V príručke Baby Signs sa nachádza sto základných znakov, no môžete si ich prispôsobovať alebo vymyslieť. Deti si niekedy dokonca samy vytvárajú vlastné znaky,“ hovorí Andrea a na otázku, či by sa pomocou tejto metódy mohlo dieťa pýtať cikať, odpovedá: „V rámci znakovania existuje projekt zameraný práve na nočník, ale keďže som ho nepraktizovala, neviem o tom povedať bližšie informácie. Šikovné mamky si ich iste vyhľadajú. Môžu sa pozrieť na stránku www.babysigns.sk, alebo sa nakontaktovať na lektora či iných znakujúcich rodičov.

Prečo znakovať?
Znaková reč pre batoľatá je ideálnym nástrojom na komunikáciu, ale podľa slov Andrey Kovaličovej má aj iné pozitívne účinky: „Metódu vymysleli dve Američanky, doktorky Linda Acredolová a Susan Goodwynová. Ešte predtým, ako ju zverejnili, chceli si byť isté, že na deti nemá negatívny vplyv. Získali peniaze a zrealizovali vedecký výskum, ktorý ukázal, že znakujúce batoľatá začnú skôr rozprávať. Napríklad moja dcéra vedela v 18 mesiacoch 150 slov aj s významom. Znakujúce deti majú neskôr aj vyššie IQ. Znakovanie celkovo podporuje jazykový vývin, intelektuálnu a emočnú stránku, znižuje frustráciu a vytvára pocit dôvery. Deti sú menej plačlivé a vedia zdieľať emócie.“

Zo života
Dorozumieť sa pomocou znakov môžu deti aj navzájom medzi sebou. Andrea túto informáciu manifestuje na konkrétnom príklade: „V Amerike sa dve znakujúce rodiny stretli na čerpacej stanici a kým sa mamky rozprávali, deti stáli proti sebe a jedno malo loptu. Druhé si ju znakom poprosilo a to prvé mu loptu hodilo. Potom to druhé znakom poďakovalo a ukázalo, že ho má veľmi rád. Druhý príklad o pozitívnom vplyve znakovania je z prostredia ZOO. „Znakujúca a neznakujúca rodinka bola v ZOO a neznakujúca mamka ukazovala na slona. Dieťatko sa o neho nezaujímalo, začalo plakať a museli odísť. Znakujúca mamka dieťatku ukazovala slona pomocou znakov – pozri sa, aký veľký slon, ale dieťa ukázalo znak vtáčika. Vtedy si mamka všimla, že na ramene slona sedí vták a ten sa stal ich hlavnou komunikáciou. Čiže dieťa jediným gestom zmenilo celú komunikáciu v ZOO. Deti chcú častokrát zdieľať svoje myšlienky s okolím, môže sa stať, že na druhý deň by v ZOO na tom istom mieste ukazovalo znak vtáka, hoci vták by na ramene slona už nebol. Dáva tak najavo svoju spomienku. Znakujúci rodičia častokrát viac komunikujú s deťmi, pretože si to vyžiadajú. Dieťa si tak vytvára základy komunikácie, ktoré mu ostávajú na celý život.“ Znakovanie vraj pomáha aj deťom s rôznymi diagnózami, napríklad s Downovým syndrómom. Tieto deti majú často problém vyjadriť sa slovami, ale vedia s okolím komunikovať pomocou znakov. Andrey sa rodičia často pýtali, či sa môže stať, že dieťa nezačne vôbec rozprávať, keďže má znaky, ktorými komunikuje, ale to sa podľa nej ešte neudialo. Dieťa má potrebu hovoriť a každý znak je doprevádzaný zvukovou formou, ktorú sa učí spolu s ukazovaním. „Znakovaním nemáte čo stratiť, viete ním len získať. Naša dcéra sa naučila rýchlo rozprávať a v škôlke výrazne prosperovala. Keď pani učiteľka zistila, že sme praktizovali znakovú reč, s nadšením sa prišla pozrieť na jeden kurz,“ hovorí na záver Andrea a dodáva, že „znakujú sa veci, ktoré dieťa ešte nevie vysloviť, keď sa naučí rozprávať, už to nemá zmysel a znaky postupne opúšťa. No moja dcéra má teraz osem rokov a keď je pre ňu niečo dôležité a chce to zdôrazniť, použije znak. Alebo ak si pýta piť a ja ju napríklad nevnímam, lebo sa rozprávam s manželom, tak príde a ukáže znak ešte.“

Andrea Kovaličová sa znakovanie naučila ako samouk, keď sa jej narodila dcéra Gabika. Lektorovala ho tri roky popri práci, ale teraz sa už naplno venuje inému povolaniu a rodine. Ak sa chcete naučiť znakovú reč pre batoľatá, navštívte stránku babysigns.sk, kde nájdete rôzne príručky alebo si nájdite lektora. Znakovanie sa viete naučiť aj sami v pohodlí domova, na workshope nájdete inšpirácie, odpovede na otázky a iné rodiny, ktoré s nadšením znakujú.

Znakovať môžu rodičia a deti bez toho, aby si uvedomovali, že vykonávajú certifikovanú metódu. Príkladom je Lusi, ktorá pre ZN píše rubriku Zápisky prvomatky:
„K znakovaniu celú rodinu priviedla naša prvorodená Luna. Keďže je veľmi komunikatívna, rýchlo chcela s nami nadväzovať reč, hoci bez slov. Vytvorila si vlastnú sadu znakov, ktorú sme dešifrovali a automaticky ju používame v spoločnej komunikácii. Je to prirodzený proces, niečo si vymyslela ona, niečo automaticky my, dospelí. Lunkine znaky šikovne odsledovali aj staré mamy. Vtedy mi došlo, že niečo z nich je akoby univerzálne a dedí sa z pokolenia na pokolenie. Napríklad znak pre jedlo, osobitný znak pre mliečko alebo avízo na cikanie robí Luna presne tak, ako som ich ukazovala ja i manžel, keď sme boli malí. A nikto nás to neučil. K znakom spoločne pripájame slová a zvuky, takže malá lapajka nielen rozpovie, ako robí kravička či koník, ale aj predvedie slimáka, mravca, koalu, veveričku. Znakujeme aj pri čítaní kníh alebo pri speve, skrátka je to súčasť našich spoločných rozhovorov.“

Gabriela Krestián Kuchárová


Tags: , , , , , , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Batoľatá komunikujú pomocou znakov

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems