Vypaľovanie do dreva niekedy zachádza do gýča, a preto s ním treba narábať jemne a citlivo

| Predstavujeme, Zaujímavosti | 11. 12. 2017

Martin Jankura spojil techniku vypaľovania obrázkov do dreva so súčasným dizajnom a tetuje drevený nábytok. Jeho fantasy, street art či realistické motívy zdobia „telá“ nábytkov a úžitkových predmetov.

Záľubu v tetovaní nábytku objavil Martin počas strednej školy. „Za všetko vďačím ujovi, ktorý vyrábal misky či pažby na pušky a ukázal mi, ako správne vypaľovať do dreva. Spočiatku som pracoval s motívmi rôznych krajín či zvierat. Neskôr som šiel študovať produktový dizajn na Fakultu umení TUKE, kde som skúsil vyrábať vlastný nábytok, a tak začal tetovať i väčšie objekty (stoly, stoličky…). Aj keď som v rámci štúdia kreslil na plátno či výkres, stále ma ťahalo k drevu. Jeho vôňa je pre mňa zaujímavá,“ hovorí Martin, ktorý už päť rokov tetuje aj ľudí.

Martin Jankura tetuje nábytok aj ľudí. Foto: Radka Petríková

Ako sa tetuje drevo?
„Nábytok pri tetovaní nemôže byť nalakovaný a drevo práchnivé či napadnuté červotočom. Predlohu ilustrácie si zvyknem predkresliť na papier, prípadne si pomôžem ceruzou, keďže efekt vypálenia je konečný a zväčša nie je možná korektúra. Ak sa aj zmýlim, dá sa to zamaskovať, ale s veľkými ťažkosťami. Najmä pri portrétoch v tvárovej časti. Ale pri krajinách, zvieratách či komiksových štýloch sa chybičky dajú dotvoriť. Zvyknem tetovať dvomi prístrojmi, buď pomocou nahrievaného železného drôtu, alebo bežne dostupnej vypaľovačky do dreva. Používam techniku bodkovania, teda jednotlivé bodky vedľa seba vytvárajú odtieň – čím sú bližšie pri sebe, tým je plocha tmavšia. Ak tetujem na telo, farbu si vyberám. Pri nábytku sa to nedá. Drevo nefarbím. Jediná farba, s ktorou pracujem, je odtieň hnedej, ktorý je vytvorený vypálením. Keď dokončím tetovanie, drevo ošetrím lakom alebo olejom na prírodnej báze, aby som ho ochránil,“ vysvetľuje Martin postup práce. Techniku vypaľovania na drevo používa už pätnásť rokov.

Stolíky KUBA. Foto: Matúš Michlík

Jemná dravosť
Pracovný stôl, stoličky, truhlica či korytá. Martin potetuje takmer všetko drevené. K jeho prvým „klientom“ patrila dvojica nočných stolíkov. Pred siedmimi rokmi s nimi uspel v súťaži dizajnérov a remeselníkov Kruhy na vode 2010 v kategórii drevo. „Každý kus nábytku sa snažím priblížiť mladšej generácii, aby si uvedomili, že aj ľudová remeselná technika sa dá využiť v súčasnom dizajne. Osobne sa inšpirujem street artom, aktuálnou pop kultúrou, fantasy či surrealizmom. Mojim najobľúbenejším motívom sú taktiež realistické zobrazenia. Rád spájam dravosť s jemnosťou, napríklad zviera a ženský portrét. Najradšej tetujem na svetlé dreviny ako javor, breza, lipa či topoľ, pretože na nich vzniká najvýraznejší kontrast svetlého dreva a tmavej vypaľovanej vytetovanej stopy. Horšie sú dreviny, ktoré obsahujú veľa živice (smrek, borovica). Tá narúša stopu. To znamená, že keď chcem vytetovať rovnú linku s rovnakou hrúbkou, živica ju ,skostrbatie‘.“

Drevená krabička s motívom sovy. Foto: facebook.com/pyrodesign

200 hodín tetovania
Márne by ste hľadali dva rovnaké kusy potetovaného nábytku z Martinovho štúdia, pretože mladý umelec odmieta sériovosť. „Vypaľovanie niekedy zachádza do gýča, a preto s ním treba narábať jemne a citlivo. Chcem byť originálny a neísť cestou strojovej produkcie. Každý mnou potetovaný výtvor je poctivá ručná práca, je výnimočný. Nebránim sa ani recyklácii. Pred niekoľkými rokmi som v meste našiel staré vyhodené stoličky. Očistením a vypálením som im ,vniesol dušu‘, dal im nový význam a originalitu, ale čo je najdôležitejšie, stále sú použiteľné. Trvalo mi to približne 40 hodín. Mojou časovo najnáročnejšou prácou bol pracovný stôl. Tetoval som ho 200 hodín a použil ho ako diplomovú prácu.“

Tetované stolíky, s ktorými Martin zvíťazil v súťaži Kruhy na vode 2010 v kategórii drevo. Foto: facebook.com/pyrodesign

Najprv drevo, potom ľudia
Martin zo začiatku tetoval iba drevo. „Vypaľovanie je podľa môjho názoru jednoduchšie. Ale známi mi neustále hovorili, že je podobné tetovaniu, tak nech skúsim aj dekoráciu ľudského tela. Absolvoval som zopár kurzov a zo začiatku som skúšal tetovať známych. Zapáčilo sa mi to, tak som sa rozhodol, že budem zdobiť drevo aj ľudí. Ale medzi nimi je veľký rozdiel. Nábytok nemá citlivé miesta, nič ho nebolí, môžem ho tetovať aj niekoľko hodín v kuse. A to pri človeku nie je možné. Ale veľmi ma teší, keď vidím, že zákazník má radosť, ak mu menšie umelecké dielo vytváram priamo na jeho telo. Nábytok sa neteší, tak môžem iba dúfať, že je spokojný :)“.

Martin Jankura (1986) študoval propagačné výtvarníctvo na Združenej strednej umeleckej škole v Kežmarku a neskôr produktový dizajn na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach. Potetovaný drevený interiérový nábytok a doplnky vystavoval okrem Slovenska aj v Česku i Taliansku. Nábytok dekoruje pod značkou Pyrodesign.

Technika vypaľovania obrázkov do dreva sa vykonáva prostredníctvom elektrickej ihly. Vypaľovačky na drevo sa na Slovensko dovážali z bývalého ZSSR, niektorí remeselníci si ich vyrábali svojpomocne. Stopa na dreve (od svetlej hnedej až po čiernu) závisí od intenzity tepla, časového pôsobenia rozžeravenej elektrickej ihly aj druhov dreviny, teda či je drevo svetlé alebo tmavé. V minulosti sa vypaľovaním značili napríklad drevené sudy či úžitkový nábytok ako taniere, misy, džbány…

Eva Barnišinová


Tags: , , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Vypaľovanie do dreva niekedy zachádza do gýča, a preto s ním treba narábať jemne a citlivo

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems