Tajomstvo Evy Tkáčikovej a Sama Čarnokého

| Umenie | 25. 12. 2017

Eva Tkáčiková je nápaditá umelkyňa, Samo Čarnoký zasa oceňovaný typograf a tvoria veľmi zaujímavý súkromný i umelecký pár. Obaja milujú sci-fi, filozofiu Eckharta Tolleho, sarkazmus a obaja riešia problémy súčasného človeka. Niekedy sa veľa smejú, inokedy veľa myslia a stále veľa tvoria. Ich najnovšia spoločná výstava okupuje galériu v Tabačke Kulturfabrik. Ak k dielam potrebujete slovný doprovod, nasledujúci rozhovor sa vám isto zíde.

Rozhovor so Samom Čarnokým a Evou Tkáčikovou v jej ateliéri na Strojárenskej ulici. Foto: Martin Krestián

Do 16. januára si návštevníci galérie v Tabačke môžu pozrieť vašu nezvyčajnú výstavu The Secret plnú vesmírnych objektov, čínskych rybiek, tajného písma a náboženskej symboliky. Čo chcete povedať týmto nevšedným umeleckým mišungom?
E: Výstavou pokračujem v mojej niekoľkoročnej tvorbe. Pred rokmi som začala spracovávať ženský vesmír, keďže som sa zapodievala tematikou vesmíru, vášnivo sledovala online zábery z International space station, komunikácie s astronautmi, online výhľady na východ a západ slnka zo spomínanej vesmírnej stanice. Preniesla som to do svojej tvorby a vytvorila tzv. babský vesmír. Z každodenných používaných vecí ako aviváže, saponáty, pracie prášky, misky, pekáče, kuchynské potreby som začala vytvárať objekty a inštalácie. Spolupracovala som aj s hvezdárňou a planetáriom v Prešove, na ich kupolu sme premietali video, ktoré pripomínalo mesačný povrch, ale v skutočnosti to bol detailný záber na pohyb sójovej omáčky v olivovom oleji. Moje objekty sa tak infiltrovali do prostredia stálej expozície hvezdárne a divák často nevedel, čo je reálny model sputnika a čo je moje dielo. Časom sa v kuchynskom vesmíre začali objavovať rôzne lode a telesá a všetky som tvorila z bežných, doma nájdených vecí, až som prešla k mimozemšťanovi E.T.

Plagát k výstave The Secret.

Počula som, že ho máš veľmi rada.
E: Áno, E. T. je kultová postavička, na ktorej sme vyrastali a zároveň sú to iniciály môjho mena. Aj preto sa často objavuje v mojej tvorbe a tiež na výstave v Tabačke.
S: Ja len doplním, že film E.T. – Mimozemšťan mal byť pôvodne horor. E.T. mal byť drsný predátor, až neskôr sa pretransformoval v milú postavičku pre deti. A čo sa týka babského vesmíru, tak ja v tom vidím ešte jedno zaujímavé prepojenie. Evka vo svojej práci otvára vnímanie reality, ktorú žijeme a hľadá v nej pripomenutie, že aj v bežnom živote môžeme myslieť na to, čoho sme súčasťou, na vesmír ako taký. Často sa na svet pozeráme obmedzene. Vidíme náš život, ktorý sa „hráme“ na našom pieskovisku, ale jej sci-fi témami si vieme pripomínať, že sme len súčasťou niečoho veľkého.
E: Výstava však nie je len o babskom vesmíre. Zároveň v nej priznávame náš silný vzťah k viere. My obaja máme kresťanské korene, ale často aj premýšľame a našu vieru vnímame vlastným spôsobom. Výstavu tak môžeme považovať za našu reakciu na cirkevné schémy.
S: Skôr by som povedal, že výstava je spojením viacerých prvkov. Spája kresťanské pozadie, vlastný pohľad na náboženstvo a filozofiu Eckharta Tolleho. Tohto duchovného učiteľa obaja radi čítame a počúvame, jeho učenie je nám veľmi blízke. A Eckhart Tolle je ďalší E. T. Na výstave tak môžete vidieť jeho portrét a v zvukovej časti inštalácie fragmenty z jeho prednášok.
E: Eckhart Tolle sa často chichoce, keď rozpráva o vážnych témach, a to mi je sympatické. Mám rada jemnú iróniu, sarkazmus a hravosť, a preto nechcem, aby sa výstava tvárila príliš vážne. Život je dosť ťažký, každý máme všeličo za sebou, ale myslím si, že by sme mohli pristupovať k vnímaniu sveta s nadhľadom a tolerantnosťou.

Kedysi mali babky vo fotorámiku Mečiara, Eva má Eckharta Tolleho. Foto: Martin Krestián

Čím vás Tolle inšpiruje najviac?
E: Systematicky vedie ľudí, aby sa naučili nemyslieť. Čo je prekvapivé. Ja som doteraz dbala na to, aby všetko v umení malo nielen formu, ale i myšlienku či odkaz. Pri ňom prichádzam na to, že myslieť a dávať názor tvorbe možno nie je až také dôležité, ako intuícia či EQ.
S: Myseľ je zdrojom ega, práve to ego je dobré odbúrať a pozrieť sa, čo je za ním. Myseľ je dobrý nástroj, ale častokrát sme ňou pohltení a ubližuje nám. Nežijeme pre prítomný okamih, ale myšlienkami blúdime v budúcnosti či v minulosti.
E: Myslenie sa nám vnucuje, často riešime tisíc nepodstatných vecí a nevnímame to podstatné – prítomnosť. Trápime sa nad blbosťami, ktoré by sme mohli hodiť za hlavu a ísť ďalej. Z toho môžu vznikať rôzne choroby. Tolle nás vedie k tomu, aby sme toľko nemysleli, lebo najúžasnejšie veci umelci vyprodukujú vtedy, keď nie sú napojení na myslenie, ale na vlastnú prirodzenosť a prítomnosť. Práca má mať názor a myšlienku, ale tie nemusia vychádzať z premýšľania, ale z prirodzeného zdroja v nás.

Súčasťou výstavy sú rozetové okná typické pre gotický sloh a stredoveké myslenie. Foto: Martin Krestián

Hovoríte o Tollem, vesmíre a náboženstve. Ako s tým súvisí živá ryba, ktorá je súčasťou výstavy?
E: Výstava má prvky sakrálnej symboliky. Napríklad rozetové okná sú typické pre gotický sloh a stredoveké myslenie. Holubica predstavuje Ducha Svätého a ryba Ichthys symbolizuje Ježiša Krista. Namiesto obrazu sme sa rozhodli pre živú rybu Bojovnicu. Je typická tým, že sa neznesie s inými rybami, a tým pádom vzbudzuje negatívne asociácie. Takto sme vytvorili symboliku dobra a zla v nás aj v spoločnosti.

Svoj zmysel na výstave majú aj umelé rybky made in China. Foto: Martin Krestián

Samo, ty si pre výstavu vymyslel vlastné písmo. Ako si ho vytvoril?
S: Je to moja reakcia na tajné písmo Evky, ktoré používala vo svojej tvorbe v 90-tych rokoch na skryté odkazy. Do svojich grafík komponovala myšlienky či vety napísané vymysleným písmom.
E: Ja som si tajnú abecedu vytvorila už v detstve a s kamarátkou sme si v nej písali listy. Bola to taká tvorivá detská hra.
S: A mne poslúžila ako základ. Neprekreslil som len jej písmená, ale vytvoril funkčný font, s ktorým sa dajú písať napríklad tajné listy. Z pohľadu dizajnéra som sa na to pozrel ako na problém, ktorý chcem vyriešiť – ako urobiť písmo s úplne odlišnou formou? Každé písmo je kód a každé písmeno abecedy je vlastne veľmi abstraktný symbol, no keď poznáme jeho význam, vieme mu priradiť zvuk a vieme ho čítať. Ale existujú typy, ktoré sú pre nás nečitateľnou abstraktnou záležitosťou. Takéto je aj moje vymyslené písmo. Ak niekto nepozná význam znakov, je to pre neho úplne nečitateľné. Vytvoril som nielen abecedu, ale všetky ďalšie znaky, číslice, interpunkciu, aby to bolo funkčné. Pozrel som sa na to z fonetického hľadiska. Pracoval som so samohláskami, spoluhláskami a asociáciou. Samohláska je tak napríklad tvorená jedným uzavretým tvarom, spoluhlásky z viacerých prvkov, keď sú mäkké, objavuje sa v nich mäkký prvok, napríklad kruh. Takto som jednotlivým znakom priraďoval podobu a zredukoval ich na kombinácie základných geometrických prvkov – kruh, štvorec trojuholník, priamky, línie. Výsledok je abstraktná písmová podoba, na prvý pohľad pripomínajúca sci-fi komunikáciu. Zároveň je to naše intímne dorozumievanie, náš osobný vesmír uzavretý pred ostatnými. V tomto písme sú vytvorené úryvky Tolleho na stenách galérie a heslá v Evkiných inštaláciách.

Tajné písmo Sama Čarnokého.

Toto nie je vaša prvá spoločná výstava, čiže pracujete spolu častejšie. Dopĺňate sa pri tom, alebo skôr hľadáte kompromisy?
S: Aj sa dopĺňame, aj hľadáme kompromisy.
E: Ja nemám pocit, že robíme kompromisy. Robím to, čo chcem a Samo to doplní. Možno sa mu to v danom okamihu nechce, ale urobí to kvôli mne, a to je ten jeho kompromis. Má rád svoj pokoj a je prúser, keď mu ho naruším a niečo od neho chcem.
S: Lebo mi to pripomína prácu v reklamnej agentúre, keď príde klient a hovorí: „Toto mi posuň tak a toto tak a počuj, neurobíme toto tak?“ Akoby som bol len nástrojom k cieľu. Evka si nevie niečo vyklikať, ale má jasnú predstavu, tak na to potrebuje mňa. Ale inak sa výborne dopĺňame, vieme sa porozprávať o tvorbe a dať si vzájomnú kritiku, ktorá nás posúva vpred.

Ste veľmi kreatívna dvojica, odráža sa to aj na vianočných sviatkoch? Máte špeciálny stromček alebo netradičné zvyklosti?
S: Používame tradičné prvky a symboly, máme stromček a rybu na večeru. Stromček nie je živý, ale Evka vymyslela kartónový s pripnutými ozdobami. A namiesto tradičného kapra večeriame lososa.
E: Predtým som mala malý živý stromček, ale keď opadal, bolo mi ľúto ho vyhodiť, tak som ho držala vo vode a na Vianoce som zaň dala zrkadlo, nech sa cíti košatejší. Po Vianociach ho kamoš zasadil v záhrade, ale neviem ako sa mu teraz darí. Aj preto sme vymysleli stromček z kartónu.

Babský vesmír Evy Tkáčikovej. Foto: Martin Krestián

Darčeky si vyrábate sami?
S: Nie, kupujeme a skôr sú to nejaké drobnosti. Evka má tendenciu dopredu prezradiť, čo dostanem, prípadne mi to tri týždne pred Vianocami aj dá.
E: Ja totiž nikdy nevydržím do Štedrého dňa a hneď chcem zdieľať radosť z darčeka.

Ako dlho ste spolu?
S: Takmer sedem rokov.

Ste šťastní?
S: Určite áno.
E: Ako sa spieva v tej pesničke? Že, neverím, že si nebola, vyrobená pre mňa? Tak Samko bol vyrobený pre mňa!

Ďakujem za rozhovor.

Eva Tkáčiková učí na Škole úžitkového výtvarníctva v Košiciach grafiku a dejiny umenia, Samuel Čarnoký zasa písmo a typografiu na Fakulte umení TUKE, zároveň je asistentom v Ateliéri vizuálnej komunikácie. Vytvoril niekoľko typov písma a publikácií. Evu v súkromí nazýva Inka a podľa tejto prezývky pomenoval aj jeden autorský font. A na ďalší s názvom Normatica sa práve dívate, pretože ho používame na stránkach Zajtrajších novín. Eva je slobodný umelec, baví ju práca v rámci neprofesionálnej výtvarnej tvorby, aktivity s neškolenými ľuďmi, ktorí radi tvoria.

Kurátorkou výstavy je Zuzana Pacáková, zvukovú stopu vytvoril muzikológ a hudobník Michal Hottmar.

Gabriela Krestián Kuchárová


Tags: , , , , , , , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Tajomstvo Evy Tkáčikovej a Sama Čarnokého

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems