Nesmie to ostať MEDZI NAMI

Zápisky prvomatky XXII.

| Stĺpček | 11. 12. 2017

Zvažujem, silno zvažujem, či chcem vidieť film Zuzany Límovej. Snímka Medzi nami rozprúdila divoké emócie ešte skôr, ako sa dostala do kín. Odomkla skrinku neveselú a začali z nej vyliezať potláčané pravdy. Ženy dostali silu povedať veci nahlas. Hashtag #dostboloticha spája viac a viac smutných príbehov. Príbehov o dni, ktorý má byť ten najkrajší v živote ženy. Ale pričasto nie je. A je nevhodné to povedať nahlas. Lebo keď sa narodí zdravé dieťatko, musíme sa radovať a nesmieme cítiť žiadne „škaredé“ pocity. Nieto o nich ešte aj verejne hovoriť.

Zopár riadkov som si prečítala, ale musela som s tým rýchlo prestať, lebo som sa zadúšala vlastnými slzami a sopľami a bola som taká červená a opuchnutá, že sa ma moje dieťa zľaklo. Ozvali sa vlastné potláčané pôrodné traumy, preto dumem, či mi zhliadnutie dokumentu urobí dobre. Veď som si to už zažila a viem, že rozprávania žien o správaní sa pôrodného personálu sú, žiaľ, pravdivé. Bez nadsádzky. Každopádne, filmu fandím, je veľkým krokom vpred. Prečo? Lebo ticha už bolo dosť!

Kebyže sa môj zubár ku mne správal tak, ako to urobil starý pôrodník, okamžite ho vymením. Tolerujeme netolerovateľné. Veď priviesť deti na svet sa dá aj inak, ako je zaužívané na skostnatenom Slovensku. V krajine, kde si žena nemôže ani len slobodne voliť polohu pri rodení, čo je základ pre prirodzený pôrod bez rutinných zásahov. Preto je veľmi fajn, že vnikol vox papuli rodu ženského. Nie každá rodička vie totiž o svojich zážitkoch hovoriť. Aj ja mám niekoľko dôvodov, prečo mlčím. Lebo nechcem vystrašiť bezdetné či tehotné ženy, keďže žiadnej z nich nepomôže počúvať hrôzostrašné storky z nemocničných katakomb. Lebo je to veľmi intímna záležitosť. Netúžim zverejňovať detaily z takej osobnej udalosti. Lebo by som musela podať žalobu, keby som napísala zopár vecí z môjho pôrodného kresla, o ktorých nevie ani najbližšia rodina. A nakoniec, lebo verím v to, že čo myslíme a hovoríme sa posilňuje a ja už ozaj nechcem pridávať grády tomu, na čo chcem zabudnúť.

Preto som vďačná filmu Medzi nami, že rozohnil divokú diskusiu. Hoci to režisérka možno ani nemala v pláne. Reakcie Hejtslovače však ukazujú, že téma je viac ako dôležitá. Verme, že sa pohneme do budúcnosti, kde nebude špeciálne, ak pôrodník zaradí medzi svoje lekárske umenie aj fenomény ako empatia, komunikácia – ideálne dialóg, rešpekt a viera, že rodí žena a nie on. Do budúcnosti, kde sa ženy viac chopia iniciatívy, lebo, ako vidno, zmena musí prísť z našej strany. No dokument sa týka úplne všetkých, pretože ako sa rodíme, tak žijeme.

Lucia Radzová
Foto: autorka, dokument Medzi nami

Sledujte viac zo života L+L: Zápisky prvomatky na Facebooku


Tags: , , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Nesmie to ostať MEDZI NAMI

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems