23 vydaní, 376 strán, 2 novinárske ceny

| Téma čísla | 25. 12. 2017

Plných šesť rokov. Toľko majú Zajtrajšie noviny. Ak by šli do prvej triedy, boli by celkom bystrým, usilovným a rozhľadeným žiakom. Lebo za šesť rokov sa veľa dozvedeli, priučili a stále chcú napredovať a objavovať svet. Zvedavo hľadajú nové inšpirácie a výzvy a obdivujú novoty v Košiciach, Košickom kraji, ale aj po celom Slovensku. Ak neveríte, pozrite sa, aký bohatý a inšpiratívny mali rok 2017.

Šiesty ročník sme začali rozhovorom s ochranárom, aktivistom a filmárom Erikom Balážom. To je ten šikovník, ktorého dokument sa vysiela na National Geographic a najnovšie vymyslel účinnú virálnu kampaň My sme les. V rozhovore sme sa rozprávali o potrebe ochrany životného prostredia a o tom, že za posledných 100 rokov kamzíky takmer dvakrát vyhubil človek.

Druhé číslo bolo na ľudovú nôtu. Choreograf a tanečník Vlado Michalko nás učil autentické tance, kde najdôležitejšie je to, aby muž dával impulz žene a žena ho prijímala. Tento vzťah v mnohých folklórnych súboroch zanikol a ich vystúpenie sa preto podobá viac na spartakiádu ako na tanec.

Sprava Gabriela K. Kuchárová a Lucia Radzová získali v roku 2017 novinárske ceny. Foto: Martin Krestián

Tretie číslo síce vyšlo koncom februára, ale my sme ho venovali exotickým Filipínam. Lebo top sezóna trvá na týchto krásnych ostrovoch od januára do apríla a letieť tam môžete z Košíc iba s jediným prestupom.

V roku 2017 si Ukrajina pripomínala 30. výročie katastrofy v atómovej elektrárni Černobyľ, a tak nečudo, že sa táto nešťastná udalosť dostala aj na hlavné stránky štvrtého čísla Zajtrajších novín. Chopila sa jej prekladateľka ruského jazyka Silvia Šalatová, ktorá 26. apríl 1986 trávila v Minsku. „Bola vtedy krásna slnečná jar. Čas ako stvorený na lásku. Na randenie po minských parkoch. Na májové veselice, pikniky. Ale ako pokojne randiť, keď ktosi pustil fámu, že niekde blízko vybuchla elektráreň a treba sa skrývať? Pred čím? Veď nič nevidno, nepočuť, necítiť. A je tak pekne… Radia nevychádzať a ak už, tak sa zahaliť, vlasy skryť, často umývať. Jahody nejesť! Mlieko nepiť!“ Silvia napísala úprimnú trpko-vtipnú spoveď a prečítať si ju môžete vo štvrtom vydaní. My ideme ďalej…

V piatom čísle sme cítili jar a venovali sa prírodným školským dvorom a externým hrám pre deti. Štefan Szabó zo SOSNY nám vysvetlil, „že pokiaľ deti v rannom veku nie sú v priamom kontakte s prírodou, môžu byt hyperaktívne a psychicky labilné“. Podľa neho je prastarou pravdou, že príroda upokojuje.

Veľkou pravdou je i to, že správanie detí formujú rodičia, ako v pozitívnom, tak aj v negatívnom zmysle. Film Piata loď reflektuje ten druhý príklad. Snímka o desaťročnej Jarke, ktorá ukradne dvojičky a stará sa o ne v záhradnej chatke s malým Kristiánom, zaujala verejnosť i odborníkov a vyslúžila si niekoľko kinematografických cien. Ľahkomyseľnú mamu Jarku stvárnila Košičanka Katka Kamencová a my sme v šiestom čísle zisťovali, ako sa popasovala so svojím filmovým debutom.

Titulku siedmeho čísla obsadil pán s nevšedným koníčkom. Bunkrológ Jaroslav Ružinský. To je človek, ktorý vo svojom voľnom čase objavuje bunkre pod budovami či v lesoch, a potom sa o ne stará.

Aby sme ostali pri nevšedných záľubách, do ôsmeho vydania sme oslovili Michala Zamboja. Mladý Košičan sa venuje matematike žonglovania, vystupuje na akciách, festivaloch a má za sebou zopár predstavení s Kyselími Krastafcami alebo s cirkusom V.O.S.A. Theatre z Česka.

V deviatom čísle sme oslavovali. Kapela Nocadeň sa dožila parádnej 20-tky, a tak sa patrilo, aby sme si s Rasťom Kopinom dali koláčik a porozprávali o rozprávkových začiatkoch, o nepríjemných nátlakoch od hudobných vydavateľstiev, ale najmä o autorskej a poetickej muzike.

Desiate číslo vyšlo 17. júna, v čase, keď sme si užívali slniečko a tešili sa rozkvitnutej prírode. Aj preto sme zašli do terénu a tému čísla venovali včelám a skúsenému včelárovi Imrichovi Ileninovi. Postarší múdry pán nás zasvätil do remesla starého ako svet a lákal na včelarinu. No najmä vysvetlil, že včely nezabíja len klieštik a pesticídy. Zabíjajú ich aj neskúsení včelári.

Foto: Martin Krestián

A hajde do Indie. Tam pracovala Košičanka Veronika Miškech Fričová. V organizácii Azad Foundation pomáhala zrovnoprávniť ženy, ktoré síce majú svoje zákonné práva, ale tradícia zakorenená v náboženstve a kultúre ich často potláča. Jedenáste číslo bolo teda o tom, ako sa z chudobných a ustráchaných žien stávajú profesionálne šoférky.

V dvanástke sme tému odľahčili a čitateľom priniesli tipy, ako v prípade núdze prespať na veľkom letisku. Veď bolo leto a mnohým dobrodruhom by sa rozhovor s Veronikou Zuskáčovou mohol zísť. Mladá Košičanka bývala 31 dní na londýnskom letisku Heathrow a nebola to teda žiadna sranda – jej telo sa na začiatku vzbúrilo a Veronika skončila v nemocnici. Po mesiaci sa vrátila opäť, ale už s premysleným systémom. Za požičané peniaze si kúpila letenku do biznis triedy a tvárila sa ako VIP pasažier. Letenku však nikdy nepoužila.

Rok 2017 prial domácim filmom a veľké ovácie dosiahla slovensko-ukrajinská snímka Čiara. Vedľajšiu úlohu si v nej zahral herec Peter Havasi. Poznať ho môžete z Divadla Thália, je to taký výzorovo exotickejší chlapík a veľký sympaťák. A tak nečudo, že po stretnutí s ním vznikla aj sympatická téma trinásteho čísla.

Štrnástke sa potešili najmä ženy. Veď bola o móde. Ale nemyslite si, že sme riešili len trendy, farby a povrchnosti. Domáca módna návrhárka Jana Polak sa vyznala o svojom umeleckom vyjadrení, neprvoplánovej tvorbe aj o práci s malými deťmi. Vyrába s nimi šialené kolekcie a učí ich novému prístupu voči móde a kreativite.

A zrazu bolo po lete. Pätnáste číslo vyšlo 4. septembra a na titulku prinieslo atmosférickú fotografiu Paľa Gereca. Tento mladý dobrodruh raz dostal šteňa, začal kvôli nemu chodiť do prírody, kvôli nemu si kúpil aj malý foťák, a potom zrazu zrkadlovku, v prírode už aj prespával a narobil kopec nádherných fotografií. Niektoré sa dostali na prestížny medzinárodný portál, a tak sme ich chceli mať aj v Zajtrajších novinách. Podarilo sa!

Gréte Nagyovej sa zasa podarilo dostať do profesionálneho tanečného súboru po šiestich rokoch tanečnej pauzy. A to je v balete celkom raritná záležitosť. Mladá Bratislavčanka dostala angažmán v Štátnom divadle Košice a vidieť ju môžete napríklad v Hamletovi. A prečítať jej príbeh zasa v šestnástom čísle Zajtrajších novín.

Fotenie titulky do sedemnásteho čísla bolo najzábavnejšie nielen z celého roka, ale z celej histórie novín. Na arteterapeutku Lindu van Dalen sme striekali farby zelené, modré, ružové aj žlté a svoje si odniesli aj tenisky šéfredaktorky. No čo mala povedať Linda, ktorá farbu vymývala zo zubov aj vlasov?! No nemyslite si, že rovnako veselý bol aj rozhovor s ňou. Hovoriť o deťoch na onkológii a ich trápeniach nie je príjemná vrava, ale človek sa cez to prenesie, ak chce pomôcť. A pomôcť sa dá napríklad takou arteterapiou.

Pri ratolestiach ostaneme. V osemnástom čísle sme písali o projekte Schopné deti. Jeho cieľom je búrať stereotypy v súvislosti s rómskou otázkou, a to tak, že mládež z osád mentorujú úspešní alebo šikovní ľudia prostredníctvom Skype rozhovorov, ale aj živých stretnutí. A to by sa hodilo viacerým deťom na Slovensku.

V októbri sme si vraveli, že by sa patrilo porozprávať aj s riaditeľom nejakého divadla a karta padla na Pavla Hrehorčáka. Lebo Bábkové divadlo má zaujímavé inscenácie, ale čo je dôležitejšie, otvorila sa scéna Jorik. Košická umelecká scéna sa tak rozrástla o činoherné divadlo v netradičnom šate a naše devätnáste číslo o pekný rozhovor s otvoreným a inovatívnym riaditeľom.

Inak, poznáte terapiu dobrodružstvom? My sme o tom počuli prvýkrát od Kamily Kovaľovej a hneď sme vedeli, že z toho bude téma čísla. Vlastne nie, najprv sme si mysleli, že jej venujeme len jednu stranu, ale keď sa rozhovorila o tandemovom projekte na najvyššiu motorizovanú cestu sveta a o tom, aké terapeutické účinky majú aktivity v prírode, bolo rozhodnuté. Dvadsiate číslo sme venovali dobrodružnej terapii.

V novembri sa Zajtrajšie noviny zúčastnili projektu organizácie ETP Slovensko a mladým z Rankoviec sme hovorili o dôležitosti sledovania diania okolo seba, ale aj o tom, prečo je podstatné si informácie overovať. Workshopu sa zúčastnila aj vyštudovaná právnička Anežka Karľa. Jej úlohou bolo ukázať pätnástim zvedavcom, ako reagovať, písať kultivovane a zmierňovať situáciu na internete. Anežka so svojou kamarátkou založila iniciatívu #somtu, ktorej cieľom je vyvažovať nenávistné diskusie na sociálnych sieťach. Bola by škoda o tejto iniciatíve čo-to nenapísať, a preto sme aj napísali – dvojstranový rozhovor v dvadsiatomprvom čísle.

Téma dvadsiateho druhého čísla bola v pláne oveľa skôr. Vlastne hneď po Bielej noci. Ale Zuzka Pacáková riešila ešte Čepana, kadejaké ďalšie projekty a všetko s malým Teom v nosiči. Ale nakoniec sa nám podarilo stretnúť koncom novembra a výsledkom bolo interview o umení v Košiciach, o novom titule UNESCO Creative City of Media Arts, o tom, prečo sa Biela noc robí aj v Bratislave a ako sa organizuje najväčší festival súčasného umenia s bábätkom na hrudi.

Dvadsaťtri. Toľko čísel vyšlo v roku 2017 a vy práve listujete v tom poslednom. Čítate o najlepších témach a rozhovoroch a možno tiež hútate, čo bude ďalej. Nie? My teda áno. Už teraz premýšľame, kam sa posunieme, koho stretneme a o kom napíšeme. Či sa nám podarí inšpirovať čitateľov, nafotiť pekné titulky, vyhrať novinárske ceny. Lebo doteraz sme vždy nejaké dostali, ale to vlastne nie je dôležité. Podstatné je, že fungujeme ďalej. Že podporujeme košickú kultúrnu scénu, prospešné nápady, šikovných ľudí. Že vás informujeme o udalostiach a podujatiach v meste a že v tom budeme pokračovať aj v roku 2018. A veríme, že vy nám v tom pomôžete.

Gabriela Krestián Kuchárová


Tags: , , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: 23 vydaní, 376 strán, 2 novinárske ceny

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems