(Ne)vypovedaný cigánsky príbeh na stenách galérie

| Pozvánky, Umenie | 13. 11. 2017

Východoslovenská galéria Košice zostavila jedinečnú výstavu Vypovedaní – Cigáni v slovenskom výtvarnom umení 19. a 20. storočia. Zobrazuje podstatu a prirodzenosť rómskej povahy – hudobné veselice, muzikantov, kočovné tábory, rodinné spoločenstvá, rituály a obrady. Tiež má vzdelávať, objasňovať historické kontexty, učiť tolerancii a utváraniu vlastného svetonázoru.

Zmeny v politike i spoločnosti, ale aj diskriminácia vyjadrovali odstup voči Cigánom, a tak prispievali k ich izolácii od ostatného obyvateľstva. Aj preto sa cigánska kultúra dlhé roky nerušene vyvíjala a špecificky formovala.

Jozef Bendík: Cigánska idyla, 1938, plátno, olej, zo zbierky VSG.

R na chrbte
VSG vytvorila výstavný projekt zameraný na našu najpočetnejšiu menšinu. Jeho názov Vypovedaní je prepožičaný z čias panovania Márie Terézie. V 18. storočí vydala nariadenie, ktoré Cigánom zakazovalo kočovať. Kočovníkov chcela „pripútať“ k pôde a „prerobiť“ na poddaných, ktorí sa usadia a budú platiť dane. Usilovala sa o splynutie uhorského a cigánskeho obyvateľstva – nesmeli používať rómčinu, prijali kresťanské mená a priezviská, sobáše medzi Rómami boli zakázané, museli bývať v očíslovaných domoch, cigánske deti sa posielali na výchovu do pestúnskych rodín… Fyzickým trestom za porušenie nariadení bolo palicovanie či vypálenie R na chrbát (začiatočné písmeno latinského výrazu Relegatus, čo v preklade znamená vypovedaný). „Pomenovanie symbolicky odkazuje na spoločenský status sociálne slabšej vrstvy. Názov vnímame aj ako (ne)vypovedaný príbeh. Rozprávajú ho samotné diela a ilustrujú spôsob života Cigánov,“ vysvetľuje Miroslav Kleban, kurátor výstavy.

Maketa rekonštruovanej zaniknutej cigánskej osady v Kendiciach.

Veselice, portréty i obrady
V štyroch výstavných miestnostiach sa nachádza takmer 90 diel. Kleban prezradil, že príprava trvala päť mesiacov: „Výstava je členená do viacerých blokov, avšak nie chronologicky, ale námetovo. Napríklad portréty zobrazujú psychológiu portrétovaných a dynamické figurálne kompozície zachytávajú podstatu a prirodzenosť cigánskej povahy – hudobné veselice, muzikantov, matky s deťmi, kočovné tábory, rituály a obrady ako pochovávanie, čarovanie či veštenie (bol to jeden zo spôsobov obživy a venovali sa mu najmä ženy). Svojskou technikou určite zaujme Rudolf Dzurko, jediný vystavujúci autor rómskeho pôvodu. Namiesto farieb požíval jemný prach z drveného skla. V dielach stvárnil spomienky na detstvo prežité v cigánskej komunite na východnom Slovensku. A Pál Szinyei-Merse zachytil cigánsku spiritualitu.“ Výstavu tvoria olejomaľby, kresby ceruzou, uhlíkom či suchým pastelom. Jej súčasťou sú aj fotografie, komorná drevorezba huslistu či maketa rekonštruovanej zaniknutej cigánskej osady v Kendiciach.

Výstava zobrazuje podstatu a prirodzenosť cigánskej povahy.

Vzdeláva, objasňuje i učí tolerancii
Výstava nemá hodnotiť doterajšie cigánske stereotypy. „Tlmočí rozmanitosť, provizórnosť, improvizáciu a voľnosť cigánskeho života očami umelcov. Poukazuje na spôsob života Cigánov – tradičné remeslá, hudobníkov, rodinné zväzky… Má vzdelávať, objasňovať historické kontexty, učiť tolerancii či utváraniu vlastného svetonázoru,“ zdôrazňuje Kleban.

V štyroch výstavných miestnostiach sa nachádza takmer 90 diel, väčšina pochádza zo zbierok VSG.

Vypovedaní – Cigáni v slovenskom výtvarnom umení 19. a 20. storočia potrvá vo VSG na Alžbetinej 22 do 28. januára 2018.

Eva Barnišinová
Foto: RYON


Tags: , , , , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: (Ne)vypovedaný cigánsky príbeh na stenách galérie

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems