Keď mi Eckerdt nechcel požičať svoju hračku

| Deti | 13. 11. 2017

Čaute, kto ma nepoznáte, volám sa Luna, mám čosi vyše roka a raz za mesiac chodím na výtvarku do Východoslovenskej galérie. Tentokrát som do ateliéru vkráčala ako veľká žena po vlastných! Lektorka Peťka sa isto potešila, lebo som ju schmatla za ruku a musela so mnou lietať hore-dole. Potom si ma usadila na kolená a ja som na oplátku musela opečiatkovať papier medvedíkmi, baletkami a srnkami. Celkom sranda, ale tá pravá zábava ešte len prišla. Dostala som do ruky farebnú ľadovú kocku na paličke a mohla som ňou pomaľovať celý papier, ako som len chcela. Mne sa však páčilo kocku chytať do dlane, topiť v nej farbu a potom robiť odtlačky na výkres. Skutočná divočina sa však začala až vtedy, keď sme všetky deti spoločne natierali stenu. Boli tam zvieratká a kopec farieb. Ja som najlepšie natierala, lebo som pomaľovala aj zem! Potom sme dostali do ruky moje obľúbené plastové pipety. Lenže tentoraz boli naplnené tekutými farbami, a tak mi ich mama nedovolila cmúľať. Už nemám rada pipety. Na chvíľu ma výtvarka prestala baviť, tak som si dala soletku, pobehala po ateliéri, povýskala na kamošov, kým mama domaľovala môj dúhový obláčik. Potom sme sa šli pozrieť na uja Eckerdta, ktorý okrem celkom zaujímavých obrázkov vyrábal aj skvelé pestré hračky. Najradšej by som si nejakú zobrala domov, ale kurátor Mišo povedal, že ich nesmieme chytať. Škoda. Ale doma máme aj tak ten najkrajší obraz. Mama zavesila moje prvé rukami maľované dielo na stenu a každej návštevy sa pýta, čo na ňom vidí. Spomína akéhosi Rorschacha. No chápete?

L. Radzová
Foto: VSG


Tags: ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Keď mi Eckerdt nechcel požičať svoju hračku

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems