Slovenská priekopníčka v adaptológii

| Predstavujeme | 16. 10. 2017

Košická doktorandka Ester Demjanová ako jediná Slovenska skúma adaptácie, teda prispôsobenie sa niečoho na niečo. Analyzuje, ako a prečo Američania, Briti, Nemci, Česi a Slováci síce spracujú rovnaké témy, ale úplne odlišným spôsobom. Popritom prekladá knihy a reklamné texty.

„Prekladateľ je neviditeľný a musí byť odborník na všetko. V pondelok prekladá reklamu na auto, v utorok príbalový leták k lieku, v stredu knihu, vo štvrtok večer tlmočí kongres o zdravej výžive a v piatok titulkuje seriál. Za zaujímavú považujem práve túto rôznorodosť. A to, že si každý deň na seba ušijem iné ‚šaty‘, naplno sa ponorím do nejakej oblasti, stanem sa na chvíľu odborníkom, ochutnám chute daného odboru a potom môžem opäť ‚odplávať‘ do iných vôd,“ vysvetľuje Ester Demjanová dôvody, prečo sa rozhodla pre štúdium tlmočníctva a prekladateľstva na UPJŠ v Košiciach.

Adaptológia
Ester ako jediná Slovenka skúma adaptácie. „Pohybujem sa v oblasti ‚adaptológie‘ – je to môj vlastný pojem (v angličtine ide o adaptation studies), keďže tomuto odboru sa u nás nevenuje nikto, a teda nemá oficiálny názov. Aj preto si vymieňam poznatky s niekoľkými vedcami v Poľsku či Anglicku. Adaptácia je stará ako ľudstvo samo, je to každé prerozprávanie. Už od nepamäti si ľudia hovorili príbehy a keďže nemali možnosti písania, tak ich šírili ústne. Každé takéto prerozprávanie bola vlastne adaptácia. Vo všeobecnosti sa adaptológia zaoberá adaptáciami niečoho na niečo – pri adaptácii sa môže meniť médium, čas či kultúra. Asi najznámejšia je adaptácia knihy na film. Osobne ma zaujíma transkulturálna adaptácia, teda ako sa produkty jednej kultúry adaptujú v inej kultúre. Momentálne skúmam adaptácie televízneho programu naprieč piatimi kultúrami (britskej, americkej, nemeckej, českej a slovenskej), a to dávam do kontrastu s prekladom. Analyzujem, ako rovnakú tému odlišne spracovávajú rôzne kultúry. Často ide hlavne o humor, napríklad v jednotlivých televíznych adaptáciách prezýva Brit niekoho zo žartu Camilia Parker-Bowles, Američan ju radšej nazve Hilary Clinton, Čech zahrá na istotu a povie, že ju volá Dáša Havlová a Nemec to totálne zaklincuje, keď ju označí prezývkou Eva Braunová. Ide o jednu narážku, ktorá je spracovaná v štyroch verziách. Je to pre mňa fascinujúce a zábavné, jazyk a kultúra sa miešajú a ja sa v tom snažím urobiť poriadok, nájsť zmysel a ponaučenie. Treba si uvedomiť, že pri kultúrnych adaptáciách musí mať prekladateľ citlivú ruku. Nemôže iba prekladať vety. Musí aj citlivo vybrať kultúrne aspekty, sem-tam aj pozmeniť text, aby členovia danej kultúry prijali výsledný preklad.“

Slovensky či česky dabing?
Všetko sa dá, len treba chcieť – povedala Ester a sama si vybavila (ako jediná Slovenka) trojmesačnú stáž v českom dabingovom štúdiu v Prahe. „Sledovala som proces vzniku dabingu a dovolili mi aj prekladať zopár textov. Popritom som skúmala slovenský a český dabing pre komerčné subjekty a porovnávala ich aktuálny stav. Pripravila som k tomu i dotazník, vyplnilo ho viac než tisíc respondentov. Z neho vyplynulo, že veľké množstvo Slovákov preferuje český dabing a v tom slovenskom často nachádza chyby či nezrozumiteľné pasáže. Tiež som sa inkognito vydala na skusy do slovenských dabingových štúdií, aby som zistila tamojšie pomery. Bola som sklamaná, že obrovské umenie dabingu sme potlačili do maximálne možnej miery. Mám na mysli najmä ‚garážové‘ dabingové štúdia. Tie nízkymi odmenami prekladateľov a úpravcov dosahujú, že dabing je nekvalitný. Našťastie, niektoré slovenské aj české ‚veľké‘ štúdiá držia vysoký štandard dabingu.“ K najčastejším chybám, ktoré Ester pri výskume zaznamenala, bol zlý preklad z originálu, gramatické či významové chyby. „To by sa nemalo v žiadnom prípade stávať, keďže takéto nadabované programy pozerajú aj deti. Zlý dabing ovplyvňuje jazykovú kultúru všetkých. Zvyknem tvrdiť, že ak chce prekladateľ dobre preložiť klasický 20-minútový americký seriál, strávi nad ním aj osem hodín. Tí najlepší urobia lepší dabing ako originálne znenie.“

Študentská živnostníčka
Počas magisterského štúdia si Ester založila živnosť na prekladanie, tlmočenie a copywriting SlovoSvet. Pre ašpirujúcich tlmočníkov a prekladateľov má aj zopár tipov: „Ako študent nemáte mnoho výhod oproti bežným podnikateľom, ale aspoň máte prvý rok v podstate nulové náklady. Ak začnete už počas školy, uvidíte, či sa tým dokážete neskôr uživiť, a nemáte čo stratiť. Ďalšou radou je, aby ste mali čo najviac praxe a prezentovali sa ňou. Tiež publikujte svoje preklady, vytvorte si portfólio svojej práce. K obrovským výhodám patrí aj kvalitná webová stránka či vhodne vedený profil na sociálnych sieťach.“ Ester má najradšej preklady marketingových a reklamných textov. „Sú dobré platené a dokážem sa s nimi vyhrať, keďže pri nich často mám voľnejšiu ruku – nejde teda iba o preklad, ale aj o tvorenie.“ Rada však prekladá i beletriu, momentálne napríklad román o Márii Terézii.

Ester Demjanová (1992) študovala tlmočníctvo a prekladateľstvo na UPJŠ v Košiciach. Aktuálne je v 3. ročníku doktorandského štúdia na Katedre anglistiky a amerikanistiky, neslovanské jazyky a literatúry.

Eva Barnišinová
Foto: Lukáš Hlubovič


Tags: , , , , , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Slovenská priekopníčka v adaptológii

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems