Osobní asistenti sú ich rukami a nohami

| Dobrovoľníctvo, Film | 30. 10. 2017

V týchto dňoch finalizuje príprava dokumentárneho filmu Sme tu aj pre vás. Hlavnými hrdinami sú ľudia s ťažkým telesným postihnutím, ktorí žijú v našej blízkosti, ale nie vždy majú vytvorené podmienky pre dôstojný život. Cieľom dokumentu je predstaviť ich svet s osobnými asistentmi. Práve tí im častokrát nahrádzajú zdravé ruky či nohy.

Dokument Sme tu aj pre vás sa chce zamerať na realitu, priame reakcie i postoje mladých ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP), teda „na to, ako vnímajú proces adaptácie (prechod zo ,simulovaného‘ až ideálneho prostredia do reálneho života), ich očakávania, obavy, radosti i starosti,“ vysvetľuje producentka Eva Kratochvílová a dodáva, že film prináša pohľad do sveta „iných“, aj keď žijú v našej blízkosti. „Nemáme predstavu, čo museli prežiť, s čím bojovali, aby zvládli pre nás samozrejmé činnosti.“ Zdôrazňuje, že dokument má byť akýmsi mementom, že aj takýto ľudia majú svoje miesto v spoločnosti a dokážu vytvárať kultúrne hodnoty: „Aj oni, rovnako ako zdraví ľudia, majú emócie, a preto nie je nutné ich degradovať či inak odsudzovať. Právo na plnohodnotný život má každý, pričom ten s ťažšou štartovacou pozíciu vďaka úsiliu a húževnatosti obstojí mnohokrát lepšie, ako ten, ktorý sa rodí do ideálnych podmienok. Chceme pozitívne ovplyvniť a formovať spoločnosť, aby eliminovala nárast predsudkov voči ľuďom so zdravotným postihnutím, sama ich nevytvárala a bola v čo najväčšej možnej miere nápomocná pri ich adaptácii do sociálneho a kultúrneho života i ekonomického cyklu.“

Sú nohami i rukami
V redakcii sme si pozreli pracovnú verziu dokumentu a oceňujeme citlivé, ale zároveň neprikrášlené zobrazenie témy osobnej asistencie. Tvorcovia zachytili členov Detského klubu zdravotne postihnutých detí a mládeže v Košiciach, ich pohľad na svet, prípravu na život v praxi, ale najmä to, že sa aj napriek ŤZP chcú vzdelávať, pracovať, viesť život ako ich zdraví rovesníci. Vo filme sa o svoj príbeh podelí Marián Kozák. Pohybuje sa na vozíku a osobne si nevie predstaviť lepšiu formu kompenzácie ŤZP, akou je osobná asistencia. „Vďaka nej sa môžem rozvíjať, pracovať a žiť nezávislý život.“ Marián ukončil štúdium na Fakulte sociálnych vied UKF a dnes pôsobí ako sociálny pracovník v Detskom klube ZPDaM v Košiciach. Jeho asistentom je Ján Podhájecký: „Presvedčil som sa o tom, že môžem pomôcť niekomu nielen pri bežných životne dôležitých úkonoch a presunoch, ale i pri štúdiu či v zamestnaní. Z mojej strany to nie je žiadna filantropia, dobrovoľnosť či charita. Osobný asistent je za svoju prácu platený. “ Martina Holentová, ktorej v detstve diagnostikovali mozgovú obrnu, mala asistentky od sedemnástich rokov. „Odvtedy sa mi radikálne (ale v pozitívnom zmysle slova) zmenil život. Rozhodla som sa študovať na vysokej škole, nechcela som ‚sedieť za pecou‘. Prostredníctvom osobnej asistencie som mohla byť integrovaná na strednej škole medzi zdravú mládež, najmä medzi spolužiakov. Pomáha mi v súkromnom, vzdelávacom i pracovnom živote.“ Martininou osobnou asistentkou je už vyše roka Ľudka. K práci sa dostala cez inzerát. „Vedela som veľmi málo o osobnej asistencii, ale učila som sa za pochodu.“ Martinka na ňu vo filme „nabonzovala“, že aj keď zo začiatku bola tichá, zvykli si na seba a teraz kecajú o všeličom. „Aj o chlapoch,“ dodáva s úsmevom. Martinina mama priznala, že jej dcéra by bez pomoci osobnej asistencie nenastúpila a úspešne neukončila ani strednú, ani vysokú školu. „Nejde iba o to, že sa s ňou asistentka učí, ale je to aj jej kamarátka.“ K najdojímavejším častiam dokumentu určite patrí Martinino spomínanie na materskú škôlku: „Bolo to moje najhoršie obdobie – učiteľka povedala, že patrím do osobitnej školy a nariadili mi psychologické testy. Psychologička rozhodla, že som nevzdelávateľná a že sa zo mňa nikdy nič nestane. Modlila som sa k Bohu: Bože daj, keď budem veľká, nech dokážem urobiť veľké veci.“ Martina priznáva, že keby asistencia vymizla, bola by to katastrofa pre všetkých, čo pomocou nej žijú nezávislý a samostatný život.

Osobní asistenti sú pre ľudí s ŤZP ich rukami a nohami. Pre túto prácu sa rozhodol aj Lukáš Tury. „Bez nás sa ťažko niekam dostanú. Chcú fungovať rovnako ako my – ísť do mesta, na diskotéku… Toto musíme mať na zreteli a tie chvíle s nimi spoločne zažívať. Pre mňa je to dobrý pocit vykonávať osobnú asistenciu.“

Rodičia žijú dva životy
Rodičia detí s ŤZP majú často pocit, že žijú dva životy. Jeden svoj a druhý ich detí. Keď sa Dagmar Kozáková, riaditeľka Detského klubu zdravotne postihnutých detí a mládeže v Košiciach opýtala svojho syna Mariána, ako môže mama či otec pomôcť dieťaťu so zdravotným postihnutím, aby bolo šťastné, odpovedal: „Rodičia by mali dať deťom slobodu. Majú im umožniť, aby mohli s osobnými asistentmi používať auto, cestovať, študovať, zabávať sa a mať svoje tajomstvá. Aby neboli vždy pod drobnohľadom. Lebo keď sa rodič stará o svoje dieťa, v konečnom dôsledku sa z počiatočného úmyslu pomôcť postupne zvyšuje závislosť dieťaťa od inej osoby, a to sa nenaučí používať vonkajšie prostredie. Osobní asistenti sú riešením na odkázanosť voči inej osobe.“

Premiéra dokumentu Sme tu aj pre vás bude v réžii Petra Hrabinského bude 24. novembra na teologickej fakulte na Hlavnej ulici.

27. novembra sa v kongresovej sále hotela Yasmin koná konferencia Osobná asistencia, overený spôsob začleňovania osôb s ťažkým telesným postihnutím.V rámci jej programu budú aj dva workshopy: užívateľ osobnej asistencie a osobný asistent. Prednášať budú odborníci zo sociálnej oblasti, ale aj ľudia s ŤZP a osobní asistenti.

Eva Barnišinová
Foto: archív Detský klub ZPDaM v Košiciach.


Tags: , , , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Osobní asistenti sú ich rukami a nohami

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems