Keď pod pojmom UM nenájdete umelé mlieko

Zápisky prvomatky XVII.

| Deti, Stĺpček | 2. 10. 2017

Ja som taký bonviván. Zbožňujem dlho spať, a potom sa ešte vyvaľovať v posteli a pozerať do okna. Byť pol dňa v pyžame a na obed „raňajkovať“ v parku, najlepšie pri jazierku s kačkami a leknami, nasávať teplé lúče spolu s horúcim kakaom z termosky a potom čítať, čítať knihy, magazíny či noviny. V tomto poradí. Lenže moje dieťa ešte nie je bonviván, zatiaľ sa len učí, hoci ku cti jej slúži, že si veľmi rada prezerá knižky práve v posteli, takže sa pri hre zvezie aj moja pohodlnosť.

Minule som nám chcela dopriať raňajky na čerstvom vzduchu, a tak sme vybehli do obchodu a na našom krásnom sídlisku našli jediný „park“, presnejšie kus trávy, štyri stromy, tri kriaky a päť lavičiek. Bez jazierka, bez móla, čert to ber, mali sme chrumkavé rožky, čokoládový croissant a vanilkové mliečko v krabičke – pre mňa. V akožeparku už oddychoval jeden pán, tak sme si sadli na druhý koniec, ako to robí slovenský národ – byť čo najbližšie od seba. Malá L. dostala v koči svoj vytúžený ham-ham rožok a ja som sa zahryzla do horkosladkého pečiva a so sŕkaním ho zapila studeným vanilkovým mliekom. Ach, ešte pohľad do slnka a dokonalá sloboda sa mi vliala do žíl.

Takto spokojnejšia, že som nám opäť narušila rutinu na materskej a osviežila spomienky na svoj starodievčenský život, som sa už ochotnejšie pozrela na nášho suseda. So záujmom, že čo ho zavialo ráno na lavičku. Nuž, boli to jeho traja kamaráti: dvojlitrovka kofoly, poldeci umu v plasťáku a ciga. Každý skrátka máme to svoje, čo nás naštartuje. Pánko vyzeral byť po nočnej, asi je to jeho bežný rituálik pre potešenie. Prišlo mi to milé, ako si každý z nás napĺňa potreby po svojom, tak som sa k nemu ešte viac otočila a zodvihla krabicové mliečko do vzduchu na znak štrngnutia. Samozrejme, doplnené čokoládovým úsmevom a zvedavým detským pohľadom. Sused lavičkár na nás divne pozrel, symbolicky si neštrngol, no prirýchlo zadusil cigaretu. Exol uma, pobalil si veci do igelitky a akosi nervózne sa dvihol na odchod. Pozorovali ho dva páry ženských očí s omrvinkami a nevysloveným ospravedlnením na perách. Asi sme ujkovi pokazili rannú idylku. Ech, tie matky s dzecami!

Text a foto: Lucia Radzová


Tags: , , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Keď pod pojmom UM nenájdete umelé mlieko

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems