Umelá inteligencia časom zmení pracovný trh. Mária Virčíková vie, ktoré povolania nenahradí

| Rozhovory | 4. 9. 2017

Košičanka Mária Virčíková vyštudovala kybernetiku a ešte na škole naprogramovala humanoidného robota, ktorý by mal motivovať deti k učeniu alebo cvičeniu. Potom stážovala v Googli, založila startup, prednášala po celom svete a aktuálne rozvíja vlastnú firmu. Jej cieľom je vytvoriť umelú inteligenciu, ktorá pomáha. Zároveň si však uvedomuje, že takáto inteligencia zmení pracovný trh a ľudia prídu o prácu. V rozhovore nám povedala, ktoré povolania nezaniknú.

Mária Virčíková počas rozhovoru pre Zajtrajšie noviny. Foto: Martin Krestián

Mária, ty si pôvodne chcela študovať architektúru, prečo nakoniec prevážila kybernetika?
Vždy som chcela študovať niečo tvorivé a aby som po skončení školy vytvárala hmatateľné dielo. Môj otec bol stavbár a bolo za ním vidieť veľa veľkých vecí, čiže ma to automaticky lákalo a premýšľala som nad architektúrou. Nakoniec som sa rozhodla pre informačné technológie, lebo s nimi sa vo svete nestratíš. A je to rovnako kreatívna práca. Na škole som postupne spoznala rôzne technológie, od veľkých liniek, výrobných automatov, robotických manipulátorov až po humanoidné roboty.

Ako vyzerá humanoidný robot?
Humanoidy sú roboty, ktoré sa stavbou tela podobajú na človeka, majú dve nohy, dve ruky, hlavu.
Existujú štúdie, ako má robot vyzerať: nemal by byť vyšší ako človek, lebo je pre nás neprirodzené pozerať sa hore a psychologicky musí byť robot človeku podriadený. Spoločenské roboty sa častokrát vzhľadom podobajú na dieťa, pretože tak pôsobia milo a majiteľ si k nemu vytvorí pozitívnejší vzťah. Ja som pracovala na tom, aby humanoidy dokázali rozpoznávať emócie u človeka a na základe toho sa prispôsobiť situácii a vedieť reagovať.

Čiže dajme tomu, že mám doma robota a rozplačem sa. Čo on urobí?
Podľa toho, ako veľmi by ťa poznal. Keby vedel, čo na teba funguje, tak by sa ťa snažil potešiť či upokojiť. Človek prirodzene rozpoznáva emócie u druhých, a to z reči, výrazov tváre, z pohybu a zo skúseností. Dieťa sa empatii učí, a toto učenie sa snažíme naprogramovať u robota.. Je to veľmi zložité, ale moja práca vyzerala takto – robotovi som poskytla množstvo obrázkov alebo videí, na ktorých človek plače. Po čase už ten plač vedel sám rozpoznať. V programe mal potom napísané, ako sa má správať, čo má urobiť v takejto situácii. Táto práca je technická, ale inšpiruje sa aj netechnickými odbormi. Prečítala som množstvo článkov zo psychológie, etiky, filozofie alebo biológie. Vytvoriť základy empatického správania sociálneho robota bola moja doktorandská práca a verím, že môže byť inšpiráciou pre iných vedcov, ktorí sa venujú odboru Interakcia človek – robot.

Dinosaury v rozšírenej realite cez iPad.

Ty si programovala softvér. Kto robil vzhľad?
Na univerzite sme mali roboty od komerčných firiem, čiže moja úloha bola dať telu správanie, umelú inteligenciu a „život“.

Čo je vlastne umelá inteligencia?
Je to vedná disciplína, ktorá študuje, ako dať strojom inteligenciu. Ako môžu vykonávať nejakú činnosť tak, akoby ju robil človek a považovali by sme to za prejav ľudskej inteligencie. Systém umelej inteligencie sa môže učiť podobne ako malé dieťa. Ukazuješ mu príklady na obrázkoch, vezmime si napríklad poháre. Ukazuješ mu množstvo rôznych pohárov a ako sa z nich dá piť a keď už uvidí akýkoľvek pohár – aj taký, ktorý nikdy predtým nevidel, vie na neho svoju naučenú skúsenosť použiť. Už vie, že je to pohár, aj keď vyzerá trochu inak, a vie, ako sa z neho dá napiť.

Bavíme sa najmä o robotoch, ale je dôležité povedať, že umelá inteligencia nie je robot, však?
Nie je to robot, mobil, počítač alebo nejaká aplikácia, ale je to schopnosť systému, prejavy jeho správania, alebo postup, ktorým je vytvorený ich softvér. Ak máme aplikáciu v mobile, ktorá rozpoznáva reč, pri jej vytvorení mohli byť využité prístupy umelej inteligencie. Avšak, dnes sa slovo „smart” (v preklade inteligentný, pozn. redakcie) používa takmer na všetko.

Umelá inteligencia vyvoláva aj rôzne sporné reakcie. Mohlo by sa niekedy v budúcnosti reálne stať to, čo vidíme vo fantasy filmoch? Že umelá inteligencia bude nepredvídateľná a vymkne sa spod kontroly ľudí?
Určite to nebude tak, že roboty nás začnú zabíjať. Nadvláda robotov je v médiách preceňovaná. Na druhej strane, spoločnosť je už teraz závislá od IT technológií, denno-denne ich využívame, kybernetické útoky či vírusy sú stále inteligentnejšie. Na bezpečnosť sa preto myslí pri vytváraní akýchkoľvek technológií. A určite nechceme, aby boli nepredvídateľné. Nepredvídateľní sme my, ľudia. Skôr to bude o tom, že umelá inteligencia zmení pracovný trh a množstvo povolaní zanikne, pretože ľudí nahradí technologický systém. Manuálna práca bude automatizovaná. Umelá inteligencia nahradí veľké množstvo procesov v širokom spektre povolaní.

Akú umelú inteligenciu bežne používame?
Napríklad inteligentný dom na základe rytmov, ako žiješ si sám reguluje teplotu, ktorá ti vyhovuje. V smartfónoch je to napríklad systém rozpoznávania reči. Aj Google prekladač sa zdokonaľuje, fotoaparáty rozpoznávajú tváre na fotografiách alebo systémy v autách majú prvky umelej inteligencie.

Holografické dinosaury v ZOO v Bordeaux.

V roku 2014 vyšiel zaujímavý britský film Ex Machina, kde robot pôsobí tak ľudsky, že hlavná postava už aj zabúda, že je to robot a nie človek. Mohlo by sa niečo takéto v budúcnosti stať?
Film som videla a prvé tri štvrtiny sa mi veľmi páčili. Záver bol príliš radikálny. Ale áno, táto problematika sa študuje, volá sa to tajomný val a ide o hranicu, keď vieme rozoznať, či je to človek, alebo robot. Na jar som strávila čas s japonským profesorom Hiroshi Ishigurom, ktorý vytvára androidy a má svoju vernú robotickú kópiu. Hiroshi verí, že dnešný človek je len medzičlánok
v dokonalom spojení človeka a technológie, ku ktorému speje evolúcia.

Bavíme sa teda o fyzickej stránke?
Vo veľkej miere o fyzickej stránke, avšak aj naša myseľ, naše vedomosti a skúsenosti vo veľmi vzdialenej budúcnosti splynú s technológiou a nebude existovať hranica oddeľujúca človeka a technológiu.

Mohol by raz robot cítiť?
Podľa môjho názoru, viery a vedomostí, ktoré mám, tak hovorím jednoznačne, že nie, robot sám o sebe nebude nikdy cítiť tak, ako cítime my, ľudia. Dokáže navonok predstierať, že vie cítiť, lebo tak naprogramuje, a ľudia nedokážu rozlíšiť, že to je len predstieranie.

Ty máš doma robota?
Mám, pretože mnohé veci z IT sveta musím vyskúšať. Máme robotický vysávač, na chvíľu som skúšala robotického psa. Mám mobilného asistenta a množstvo aplikácií na báze umelej inteligencie.

A máš nejakého vysnívaného robota, ktorého by si chcela raz mať?
My sa teraz v našej firme pripravujeme na dobu rozšírenej reality, čiže pracujeme na tom, aby si každý mohol navrhnúť svojho vlastného 3D robota, svoju entitu. Chcela by som, aby si každý mohol jednoducho vytvoriť svoju postavu, svoju umelú inteligenciu, na účel, aký potrebuje. Aby si rodičia vytvorili sympatického doučovateľa pre svoje deti alebo hotely recepčného, ktorý bude vítať hostí. V MATSUKO sme vytvorili tučniaka, ktorý sa v hračkárstve hrá s deťmi,
dinosaurov, ktoré žijú v ZOO v Bordeaux alebo maskota pre firmu Michelin.

Holografický tučniak je robot?
Áno. Holografický robot je 3D projekcia robota, ktorý sa pohybuje v reálnom priestore, rozpoznáva objekty, reaguje na ľudí.

A vy sa teda snažíte vytvoriť 3D holografického robota, ktorý bude vyzerať tak, ako si ho človek navrhne? Napríklad by mohol vyzerať aj ako môj manžel, či možno aj ako niekto, kto už nežije?
Samozrejme. Ale mojím cieľom nie je vyrábať len 3D roboty, ktoré sa na niekoho podobajú, ale dať im umelú inteligenciu, čiže ich vybaviť inteligentným správaním. Napríklad v starostlivosti o starších ľudí. Je smutné, že ich nemá doma kto privítať, porozprávať sa s nimi, pomôcť im, keď spadnú. Myslím si, že starnutie v 21. storočí by malo vyzerať inak ako dnes. Preto chcem vyvinúť technológiu, ktorá staršiemu človeku pomáha a robí mu život kvalitnejším, lepším. Roboty sa dnes úspešne používajú v niekoľkých domovoch pre seniorov. Starším ľuďom precvičujú rehabilitačné cviky a oni ich opakujú. Roboty sa vo svete už využívajú na rôzne terapeutické či sociálne účely. Autistické deti sa cez robota učia prejavovať emócie. Robot im ukazuje, ako sa teší a keď to deti vidia stále dookola, tak to dokážu zopakovať a naučia sa, ako vyjadriť radosť.

Holografický robotický tučniak.

28. septembra sa v Spoločenskom pavilóne uskutoční veľtrh Profesia days Košice a ty budeš jedným z jeho rečníkov. O čom budeš rozprávať?
Rozdelím to na dve časti. Prvá bude môj príbeh – pôsobila som dlho na univerzitnej pôde, vo výskume, založila som niekoľko startupov, stážovala v Googli a teraz rozvíjam firmu, čiže som prešla množstvom sfér a viem zhodnotiť ich plusy a mínusy, a teda viem poradiť mladým ľuďom, aké sú benfity akademického, startupového a korporátneho prostredia.

A čo je teda lepšie, ostať na univerzite či založiť firmu?
Poviem to na Profesia days.

A druhá časť tvojho rozprávania?
V druhej časti sa budem venovať umelej inteligencii a jej vplyvom na dnešné a budúce povolania. Budem rozprávať o tom, ako umelá inteligencia môže zmeniť profesie, ako si vybrať prácu a získať schopnosti, ktoré táto inteligencia nenahradí alebo ako môže každý benefitovať vo svojej profesii z nových technológií.

Ktoré povolania umelá inteligencia nenahradí?
Kreatívne, napríklad žurnalista či umelecký maliar. Vytvorí tiež nové povolania.

A lekár?
Nebude nahraditeľný, ale niektoré jeho činnosti nahradia technológie. Napríklad existujú roboty na telemedicínu. Predstav si, že pacient bude ležať na stole v Košiciach, ale operovať ho bude expert z Austrálie. Použije na to akoby predĺženú ruku, ktorú bude ovládať, hoci je neuveriteľne ďaleko. A myslím si, že svojho všeobecného lekára, ktorý ťa bude sledovať, už budeš mať doma v kúpeľni.

Vysvetli mi to.
Môžeš si za pár sto eur urobiť test, ktorý na základe tvojho DNA vyhodnotí, na ktoré choroby máš predispozície. Môžeš sa sledovať cez rôzne aplikácie v mobile alebo v hodinkách. Množstvo startupov pracuje na domácej diagnostike z moču, z krvi alebo z obrazu v zrkadle. Zlepšujú sa aplikácie, ktoré dokážu z obrázkov znamienok vyhodnotiť riziko a povedať, že znamienko je podozrivé. V budúcnosti prepojením takýchto systémov raz budeme mať svojho osobného asistenta, ktorý nás upozorní na začínajúce ochorenie.

So svojou firmou pôsobíš v Košiciach, čiže si dôkazom toho, že aj na východe Slovenska sa dá úspešne podnikať.
Áno, ale je dôležité povedať, že veľa cestujem. S manželom sme sa rozhodli, že chceme žiť v Košiciach, pretože je to dynamické mesto, vyvíja sa, je tu dobré kultúrne prostredie. Aj keď ma mrzí vývoj nášho školstva, vedy a zdravotníctva, dúfam, že sa to bude meniť k lepšiemu. Mám tu rodinu, priateľov a dobré zázemie.

Ďakujem za rozhovor.

Gabriela Krestián Kuchárová

Mária Virčíková (1986) vyštudovala kybernetiku a umelú inteligenciu na Fakulte elektrotechniky a informatiky TUKE, v roku 2013 sa stala Študentskou osobnosťou Slovenska a dvakrát sa ocitla v ankete časopisu Forbes – Forbes 30 pod 30 (30 najtalentovanejších Slovákov pod 30 rokov). Aktuálne vedie so svojím spoločníkom Matúšom Kirchmayerom firmu Matsuko. Tá je momentálne národným finalistom v startupovej súťaži Central European Awards.

Veľtrh príležitostí Profesia days ponúka stretnutie zamestnávateľov a uchádzačov o prácu tvárou v tvár. Návštevníkov čaká vyše 60 vystavovateľov, prednášky inšpiratívnych spíkrov z rôznych oblastí, kariérne poradenstvo, vzdelávanie i zábava. Prvý ročník sa v Košiciach uskutoční 28. septembra 2017 v Spoločenskom pavilóne od 9:00 do 20:00. Vstup je voľný.


Tags: , , , , , , , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Umelá inteligencia časom zmení pracovný trh. Mária Virčíková vie, ktoré povolania nenahradí

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems