Deti v šatkách nosili už naše staré mamy

| Deti | 18. 9. 2017

Môže sa zdať, že nosenie detí je trendom posledného desaťročia. Niektoré jazyky dokonca tvrdia, že je to moderný výdobytok a nemusí byť pre samotné dieťa až taký prospešný. Prečo ľudí hnevá pohľad na matku s dieťatkom pri srdci, ktorá v skutočnosti nasleduje svojich dávnych predkov? A kedy nosenie vlastne vzniklo a aké ma pozitíva?

Tradičná výchova počas bývalého režimu diktovala, že dieťa má ležať na rovnej podložke – v postieľke alebo kočíku. Časté predsudky proti noseniu sa týkajú aj vývinu chrbtice a bedrových kĺbov. Výskumy však ukazujú, že správne nosené dieťa je v polohe, v ktorej sa telo prirodzene vyvíja a rastie.

Realizačný tím MTND. Foto: Dedinská mať.

Šatka s dvomi krúžkami
Nosenie má v skutočnosti dlhodobú históriu, nájdeme ho takmer v každej kultúre.
Matky nosili deti v rôznych kusoch látok či plachiet, alebo len tak na rukách. Väčšinou ich viazali na chrbát. Nosenie, ako ho poznáme v dnešnej dobe, sa začalo na Havaji v roku 1981, keď Rayner Garner vytvoril šatku s dvoma krúžkami podobnú súčasnému ring slingu pre svoju manželku. (Ring sling je kus látky s dvoma krúžkami, cez ktoré sa prevlieka pás šatky. Veľmi rýchlo a ľahko sa naviaže, dieťa sa z neho dá jednoducho vybrať a rovnako vrátiť späť bez toho, aby ste ring sling zo seba zložili.) Treba však podotknúť, že novodobé nosenie a nosenie v prirodzených spoločenstvách na seba nadväzuje a nájdeme skôr podobnosti ako rozdiely. Jediné, čo sa rapídne zmenilo je, že v prirodzených spoločenstvách predstavuje úplne bežný, akceptovaný a nevyhnutný spôsob starostlivosti o dieťa. V západných krajinách sa nosenie, žiaľ, pokladá za niečo, čo konkuruje rokmi vnucovanej výchovnej metóde. Odtiaľ prichádza aj kritika nielen nosenia, ale aj kontaktného rodičovstva, ktoré s ním priamo súvisí.

Nosiace mamičky na Medzinárodnom maratóne mieru 2016. Foto: Iveta Vaculová

Dieťa na chrbte
Nosenie má aj na Slovensku jasnú tradíciu, len sme akosi pozabudli, že naše staré či prastaré matere svoje deti niesli so sebou na pole. Nahodenie detí poväčšine do ľanových alebo konopných kusov látky (plátna) bolo súčasťou ich každodenného života a spôsobu obživy. Plachta na prenášanie detí sa na celom Slovensku líšila od ostatných druhov plachiet – bola bez trakov. V nej sa na chrbte nieslo dieťa alebo košík, v ktorom bolo uložené. Na prenášanie na chrbte alebo hrudi slúžila aj pôlka (dlhý ručník, odevačka, plachitka, šata). Tvoril ju 200 až 300 cm dlhý pás prirodzene širokého plátna. V 19. storočí ju nosili ženy k pracovnému, sviatočnému i obradovému odevu. Nosenie bolo teda súčasťou našej kultúry od nepamäti. A nečudo, veď chrbtica a kostra človeka sú nastavené tak, aby sme nosili bremená. Bernhard Hassenstein vo svojej knihe Biológia správania dieťaťa poukazuje na to, že človek je nosenec. Novorodenec sa narodí s množstvom reflexov, ktoré fungujú ihneď po narodení a pôvodne slúžili na to, aby sa udržal na tele matky, napríklad reflex pokrčených nôh. Pri ňom prebieha v tele dieťaťa spotreba energie, čiže je v takejto polohe aktívne. Reflex slúži na adaptáciu nosenia naboku, čo môžeme pozorovať aj pri starších deťoch, ktoré sa pokrčenými nohami pridržia na tele rodičov na boku. Človek má až 20 rôznych druhov vrodených reflexov uspôsobených na nosenie vo vertikálnej polohe.

Medzinárodný týždeň nosenia Košice 2016. Foto: Iveta Vaculová

Objatie upokojuje
Matka pri nosení nepodporuje len fyziologický, ale i psychologický a sociálny vývin dieťaťa. Dokáže reagovať na jeho potreby rýchlo a primerane. Vytvára sa tak medzi nimi blízky vzťah vzájomnej dôvery, dieťa sa cíti bezpečne, pretože ho nosiaca mama upokojí v kontakte a objatí. Aj v staršom veku sa tak dieťa obracia na rodičov a ich objatie nehľadá uspokojenie inými prostriedkami. Nosenie je akoby blízke objatie, je najbližším kontaktom, v ktorom dieťa s matkou a ostatnými členmi rodiny môže byť. Takto sa vytvára základ vzťahovej väzby. Pokojne a bez strachu. Výdobytky modernej doby nás niekedy presviedčajú o opaku toho, čo nám našepkávajú naše inštinkty a čo je prirodzené – dieťa je na tele matky v najväčšom možnom bezpečí, v teple a má prístup k potrave. Zároveň sa napĺňa jeho nevyhnutná túžba po dotyku a blízkosti.

Katarína Hrnčiarová


Tags: , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Deti v šatkách nosili už naše staré mamy

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems