Z chudobných žien v Indii sa stávajú profesionálne šoférky. Usilujú tak o rovnoprávnosť a dôstojný život.

| Téma čísla | 19. 6. 2017

India je patriarchálna krajina, v ktorej žena je častokrát považovaná za majetok svojho muža či rodiny. Aj preto je vystavovaná domácemu násiliu a rodovej nerovnosti. Tamojšia organizácia Azad Foundation sa snaží, aby sa táto silne zakorenená tradícia eliminovala. Chudobné ženy z miest učí šoférovať, hľadá im prácu v taxislužbách, vzdeláva ich o svojich právach a rodovej rovnosti. Fundraising a marketing tejto organizácii robí Košičanka Veronika Miškech Fričová.

Parveen z Kalkaty s rodinou. Foto: Nilanjan Majumdar

Azad Foundation je organizácia, ktorá sa snaží o zrovnoprávnenie žien v Indii. Ako to robí?
Organizácia pracuje s chudobnými ženami v mestách, konkrétne v Dillí, Džajpure a Kalkate, prostredníctvom partnerov i v ďalších mestách. Tieto ženy žijú so svojimi rodinami v slumoch (veľmi chudobná časť mesta postavená väčšinou z improvizovaných a väčšinou nelegálnych chatrčí, pozn. red.) a často sú to najmä migranti z vidieckych oblastí. Základný koncept programu je, aby ženy mohli vykonávať pre nich netradičné a dôstojné povolanie, konkrétne profesionálne šoférky.

Prečo šoférky?
Osobný šofér alebo taxikár je v Indii relatívne lukratívne zamestnanie a tradične ho vykonávali iba muži. Je potrebné povedať, že India je ešte stále silne patriarchálna krajina. Hoci ženy majú svoje zákonné práva, tradícia zakorenená v náboženstve a kultúre ich často potláča. Žena je tradične považovaná za majetok. Funguje tam systém vena. Rodičia nevesty zaplatia mužovi za to, že si ju berie. Čiže muž môže mať pocit, že je to jeho zisk, niečo, čo ho môže obohatiť, a aj preto sa k manželke častokrát správa majetnícky, najmä v chudobnejších častiach spoločnosti. Profesionálne šoférky búrajú normy o tom, čoho je žena schopná a spoločnosť si pomaly zvyká, že je rovnocenná.
Zároveň takto zarába viac peňazí a môže žiť kvalitnejšie.

Tréning na trenažéri v autoškole. Foto: Claudio Montesano Casilla

Ale keď je v krajine táto tradícia taká silná, ako presvedčíte mužov, aby zamestnali ženu?
Prvý problém ani nie je presvedčiť zamestnávateľov, ale rodinu – najmä muža, otca či bratov. Oni sú často proti, pretože podľa nich má žena pracovať z domu, aby bola pod kontrolou a starala sa o deti. Mobilita týchto žien je často obmedzená. Žijú celý čas v malinkom dome v slume, pracujú v ňom ako krajčírky či kaderníčky, chodia maximálne do obchodu. Alebo sú zamestnané v blízkych lokalitách ako pomocnice v domácnosti. Keď nastúpia do programu, tak zrazu musia cestovať na školenia a do autoškoly. Susedia ich ohovárajú, že ktovie, kam chodia a posmievajú sa manželom či rodičom, ktorí to často riešia tak, že program im zakážu. Preto chodievame za rodinou, dohovárame im a, pravdaže, najväčšou motiváciou sú peniaze. Keď sa žena dobre zamestná, bude mať pekný príjem a polepšia si tak všetci.

Indické taxislužby sú dobre platené?
Pre túto vrstvu určite áno. Priemerná päťčlenná rodina (v komunite, s ktorou pracujeme) zarába dokopy okolo 10 tisíc rupií (cca 140 eur) a začínajúci plat pre osobnú šoférku je 7 a pol tisíc. Keď začne pracovať ako taxikárka, môže zarobiť aj 20 tisíc. Potom sa vie aj osamostatniť. Jedna si napríklad postupne kúpila dve autá, na jednom jazdí pre Uber, druhé prenajíma a zarába okolo 40 tisíc rupií, čo je na jej podmienky veľmi dobrý plat.

Šoférka Parveen v práci. Archív Azad Foundation

Vráťme sa späť k tomu, ako presvedčiť zamestnávateľov?
Zamestnávateľov už ani tak netreba presviedčať, pretože v daných mestách vznikol po ženských šoférkach dopyt. Najmä zo strany príslušníčok strednej a vyššej vrstvy. Tie sú emancipované, pracujú, nakupujú a vyhľadávajú taxikárky – ženy. Je to pre nich bezpečnejšie. Patriarchálny princíp totiž spôsobil už veľa prípadov zneužívania a znásilnenia žien vo verejnej doprave, aj taxíkoch. Niektorí muži si totiž myslia, že keď na „to“ dostanú chuť, tak na „to“ majú aj právo. Preto vznikla taxislužba Sakha Cabs for Women by Women, v ktorej šoférujú len ženy a je určená najmä klientkam. Ale treba povedať, že ženy nezačínajú hneď v taxíkoch. Minimálne rok musia pracovať ako osobné šoférky. V Indii je ale bežné, že stredná aj vyššia vrstva má osobného šoféra. Potom môžu pracovať v taxislužbe, niektoré dokonca v autoškole, kde zaúčajú nové kolegyne. V Dillí sa teraz dokonca podarilo, že prvá žena sa zamestnala ako vodička autobusu.

Koľko žien takto pracuje?
Tréningom prešlo 1000 žien a momentálne pracuje okolo 400, o ktorých vieme.

Šoférka Chand. Foto: Claudio Montesano Casillas)

Ako prebieha celý proces?
Azad v týchto komunitách funguje pravidelne a dlhodobo. Organizuje rôzne podujatia (divadlá na ulici, filmové premietania, workshopy…) a pracovníci sa tak snažia dostať medzi ľudí, rozprávať sa s nimi. Tak aj stretávajú ženy, ktorým potom ponúknu školenie cez program Women on Wheels. Ako som už spomínala, nasleduje presvedčenie rodiny, aby to dovolila. Samotný tréning trvá 6 až 8 mesiacov a pozostáva z autoškoly, praxe v šoférovaní a programu sebarozvoja. Ženy učíme sebaobranu, prvú pomoc, rozvoj komunikačných schopností, anglický jazyk a organizujeme prednášky o ich ľudských a zákonných právach. Vysvetľujeme im problémy okolo rodovej (ne)rovnoprávnosti. Aby pochopili, že nemusia byť utláčané a majú právo žiť dôstojne. Takmer všetky tieto ženy sú doma týrané manželmi, otcami a bratmi, čiže sa im snažíme pomáhať aj prostredníctvom psychológa a právnej pomoci. Po skončení tréningu vstupuje do procesu súkromná firma Sakha Consulting Wings. Tá ich zamestná v konkrétnej rodine či taxislužbe.

Tieto ženy žijú roky pod dohľadom majetníckeho muža s vedomím, že to tak má byť. Dokážu za niekoľko mesiacov zmeniť myslenie a byť samostatné?
Väčšina áno. Niektoré dokonca od muža odídu. Sebaobrana a prednášky o rodovej rovnosti sú najobľúbenejšie z celého kurzu. Ženám to často otvorí oči a pomôže odomknúť vnútornú silu. Aby som pochopila celý princíp, navštevovala som ich v slumoch a s niektorými robila rozhovory. Mnohé vyrastajú bez úplnej identity. Podľa tradícií žena posledná jedáva, do školy aj k lekárovi ide v prvom rade chlapec. Dievčatá preto vyrastajú ako menejcenné, neveria si. V programe si mnohé uvedomia, že nemusia znášať tento útlak. Že majú svoje legálne práva, len o nich často nevedia. Keď ich manžel týra, môžu ísť napríklad na políciu.

Tréning sebaobrany, Džajpur. Foto: Claudio Montesano Casillas

A taký patriarchálny policajt im pomôže?
Vedomosti sú sila. Čiže, keď žena príde na políciu a vie presne, na čo má podľa akého zákona právo, hneď sa aj policajt k nej inak správa a musí spísať zápisnicu. A my tieto vedomosti ženám poskytujeme.

V úvode nášho stretnutia si povedala, že by si chcela zbúrať isté stereotypné predstavy o Indii. Aké predstavy?
Keď sa o Indii rozpráva, popisuje sa najmä chudoba, patriarchálna spoločnosť, ako sú ženy obmedzované atď. Samozrejme, je to pravda a realita veľkého percenta spoločnosti, ale na druhej strane v Indii rastie stredná vrstva, ktorá žije svojím spôsobom ako my na Slovensku. Majú luxusnejšie a krajšie obchodné centrá ako u nás, trávia každodenný život ako my, vzdelanie je pre nich veľmi dôležité, dobre zarobia a sú to schopní ľudia. Európania majú negatívne skúsenosti s ich call centrami a často si na základe týchto skúsenosti robia názor, ale ja poznám veľmi vzdelaných, šikovných a pokrokových Indov.

Čiže problémy sú najmä v tej najnižšej, najchudobnejšej vrstve?
Najmä, ale nie iba v nej. Problém je vo finančnej situácii, v kastovnom systéme, v rodovej rozdielnosti a v mnohých iných veciach. Problémy bývajú aj v rodinách strednej či vysokej vrstvy. Stretla som sa s prípadom, že bohatá rodina vydala dcéru, ktorú potom manžel týral. Ale celá rodina to ticho akceptovala, pretože v Indii je pre mnohých dôležitejšie, čo povedia susedia a spoločnosť. Čiže hoci sú vzdelaní a bohatí, nechajú zaťa, aby ich dcéru bil. A to teda nie je problém peňazí.

Deti v slume v Indore. Foto: Veronika Miškech Fričová

Čo sa ti na Indii páči?
Ľudia. Sú veľmi pohostinní a starostliví. Rýchlo ma medzi seba prijali. A delenie je pre nich veľmi dôležité. Čokoľvek sa konzumuje, tak je zvyk, že sa jedlo dáva do stredu stola a každý si z neho naberie. A chcú sa podeliť aj o to málo, čo majú. Pre mňa bolo šokujúce vidieť, ako rodiny v slumoch bývajú. Ich domov je miestnosť s rozmermi cca dva krát tri metre. V ňom sa nachádza posteľ, chladnička, dvojplatnička, televízor a žije tam päťčlenná rodina. A tá rodina je ozaj šťastná, že vôbec tú jednu izbu má, lebo prišla z ešte chudobnejšieho vidieka a nemala predtým napríklad ani dvojplatničku. Nechcem tým povedať, že všetci tam pobehujú šťastní, veď majú množstvo vážnych problémov, ale vedia byť vďační aj za to málo, čo dosiahnu.

Čo sa ti naopak nepáči?
Slabá hygiena, špina a zlý zdravotný stav, ktorý z toho vyplýva. Ľudia sú tam veľmi často chorí, kvôli množstvu komárov často zápasia s epidémiami. V Dillí je veľmi silné znečistenie vzduchu, smog nielen cítite, ale aj vidíte.

Mnohé Indky idú na potrat, keď zistia, že čakajú dievčatko. Dcéra je pre rodičov častokrát príťažou. Nebude sa o nich v starobe starať, keďže odchádza do manželovej rodiny (rodičia ostávajú u syna) a aby ju mohli vydať, musia budúcemu manželovi zaplatiť veno. Čím chcú pre ňu lepšiu partiu, tým viac peňazí musia našetriť.

Košičanka Veronika Miškech Fričová (1984) vyštudovala v Londýne marketing a rozvojové štúdie i sociálnu antropológiu. Desať rokov pracovala v tamojších firmách a neziskových organizáciách. V roku 2014 začala dobrovoľne pracovať popri práci pre indickú organizáciu Azad Foundation, ktorá pomáha chudobným ženám, aby mohli vykonávať netradičné a dôstojné povolanie. Aktuálne pre nich pracuje z Košíc na plný úväzok. Získava peniaze od donorov a organizácií, stará sa o web i Facebook organizácie a na starosti má celý marketing. Do Indie pravidelne cestuje.

Veronika Miškech Fričová v tradičnej indickej košeli. Foto: Martin Krestián

Ďakujem za rozhovor.

Gabriela Krestián Kuchárová


Tags: , , , , , , , , , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Z chudobných žien v Indii sa stávajú profesionálne šoférky. Usilujú tak o rovnoprávnosť a dôstojný život.

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems