Naše kamarádka Májaaaaa

| Editoriál | 5. 6. 2017

Môj prvý kontakt so včelou bol u babky na záhrade. Nepamätám si, koľko som mala rokov, ale kúpala som sa s bratrancami v starej vani pod jabloňou. Na hlavy nám padali lupene ružovo-bielych kvetov, do vody sem-tam nejaká húsenka a zrazu aj včela. Chvíľu to vyzeralo, že pláva, ale ona sa zrejme snažila nenamočiť si krídelká. Ako dieťa dobrodruh a veľký ochranár, podobrala som ju prstom a chcela vyložiť na oválny kraj hlbokej vane. Namiesto záchrany som jej privodila smrť a sebe poriadny štípanec. Vlastná skúsenosť ma naučila, že príroda si musí poradiť sama. No neplatí to vždy. Najmä, ak chcete včely chovať.

Včelárom sa často nedarí, lebo bolo zlé leto, polia sa striekajú pesticídmi a vyčíňa tu nejaký zahraničný klieštik. Skúsený 83-ročný včelár nám porozprával, že to všetko má síce vplyv na produkciu medu, ale najväčšiu šarapatu robia niektorí majitelia včiel. Vraj si kúpia rodinu bez toho, aby si najprv čo-to načítali a naštudovali. Pán Imro to rád prirovnáva k vodičáku. Ten môžete robiť až keď absolvujete kurz a jazdy s inštruktorom. Keby tak včelári urobili, vedeli by, ako včelám simulovať leto, hoci je chladný jún, čo robiť, aby ich nenapadol klieštik a prečo majú do úľa ťahať aj pani včelárovú.

Kníh a múdrych ľudí je vraj veľa, len ich treba pohľadať. My sme našli pána Imra, ale aj o niečo mladšieho výborného včelára Martina Lukáča. On má teóriu v malíčku, ale zároveň si myslí, že aj princíp pokus – omyl má čo to do seba a ľudia sa často učia na vlastných chybách. (Tak ako ja v babkinej záhrade.) Ale aby tých chýb nebolo veľa, prečítajte si tému čísla. Isto v nej nejakú vzácnu radu či zaujímavosť nájdete.

Gabriela Krestián Kuchárová
sefredaktor@zajtrajsienoviny.sk


Tags: , , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Naše kamarádka Májaaaaa

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems