Bárkánya treba vyhrabať spod nánosov zabudnutia

| Osobnosti | 22. 5. 2017

Tento rok v novembri uplynie 50 rokov od smrti architekta, historika, zberateľa a maliara Eugena Bárkánya. Podieľal sa na založení Židovského múzea v Prešove, osobne vyzbieral takmer dvetisíc židovských artefaktov, ktoré ochránil pred ničivou 2. sv. vojnou a pre SAV-ku zakresľoval objekty ľudovej architektúry. Hoci bol významným staviteľom a zberateľom, povojnové obdobie prežil v chudobe a plesnivom byte. Na jeho významnú prácu poukazuje novovzniknutý dokument z dielne Nadácie Alexandra Eckerdta.

Eugen Bárkány – synagóga. Zdroj: Pamiatkový úrad SR

Dokument Ani silou, ani násilím, ale duchom zobrazuje Eugena Bárkánya ako človeka, ktorý postupne nachádzal cestu k vlastnej kultúre, jej jedinečnosti a čím viac sa dozvedal, tým viac sa usiloval zachrániť židovské dedičstvo. Aj preto môže byť príkladom pre mladú generáciu, ktorá stráca záujem o vlastné korene.

Tento rok v novembri uplynie 50 rokov od smrti architekta, historika, zberateľa a maliara Eugena Bárkánya. Jeho a bratova spoločná stavebná firma sídlila aj v Jakabovom paláci na Mlynskej ulici v Košiciach a postavila niekoľko významných stavieb. Boli to rodinné domy, verejné budovy, synagógy, kiná, školy v Prešove, Košiciach a iných mestách na východnom Slovensku. Eugen založil v roku 1928 prešovské Židovské múzeum a postupne doň priniesol vyše 3200 predmetov súvisiacich so židovskou tradíciou. Všetky osobne zbieral po väčších i menších komunitách a vďaka tejto snahe sa zachovali významné autentické zbierky. Po 2. svetovej vojne ho čakala ťažká doba, no aj napriek tomu sa snažil o vybudovanie druhého židovského múzea v Bratislave.

Dielo Eugéna Bárkánya. Zdroj: Pamiatkový úrad SR

Nečakaný objav v starom dome
V roku 1928 v dome istého kupca na Jarkovej 35 v Prešove chlapi maľovali izby. Po odstránení poslednej omietky narazili na nástenné pozostatky kresieb s kvetinovým motívom a stopami hebrejských písmen. Eugen Bárkány ihneď vedel, že pôjde o starú židovskú modlitebňu, na druhý deň mu to potvrdil aj Jozef Polák, riaditeľ Štátneho východoslovenského múzea v Košiciach. Tento objav ukázal, že židovská komunita v Prešove pôsobila už koncom 18. storočia. Priestor starého meštiackeho domu sa tak stal významným artefaktom a Polákovi s Bárkányom napadlo založiť v ňom židovské múzeum. Prešovská komunita sa zmobilizovala a nadšený Bárkány za 3 až 4 mesiace vyzbieral niekoľko sto predmetov, ktorými priestor zaplnili a múzeum následne otvorili. Eugen sa nasledujúcich 10 rokov aktívne venoval staviteľstvu a zbierke židovských artefaktov. V roku 1931 sa múzeum presunulo do väčšieho objektu historického Kunstu a jeho zbierku tvorilo už takmer 1700 kusov. Podľa historičky Jany Švantnerovej až 80 percent z nich ručne vyrobili samotní veriaci pre liturgický účel, nie odborní remeselníci. Súčasťou zbierky boli nielen kostolné a ceremoniálne relikvie, ale aj svetské pamiatky, písomnosti, obrazy, zápisnice náboženských obcí, knihy, svietniky, mužské vystrihovačky. Bárkány sa sústredil tiež na predmety, ktoré používala chudobnejšia židovská pospolitosť východného Slovenska.

Eugen Bárkány: „Zbieranie židovského materiálu je v prvom rade kultúrno-historická úloha. Vyplýva to v značnej miere od úcty k našim predkom a konečne tiež zo snahy oboznámiť verejnosť so zvláštnosťami svetského i náboženského života nášho národa, a tým spôsobom zlomiť osteň stále jestvujúceho antisemitizmu.“

Eugen Bárkány na Hlavnom námestí v Bratislave. Zdroj: Slovenské národné múzeum – Múzeum židovskej kultúry.

Zlá doba
Počas 2. svetovej vojny Eugen aj s manželkou utiekli do Budapešti a vyhli sa tak deportácii do koncentračného tábora. Po návrate do Prešova, v roku 1945, našli v meste len hŕstku utrápených Židov, ktorí prežili útrapy nemeckého vyčíňania. Zbierka vojnu prežila v uzamknutom Kunste. Eugen sa musel rozhodnúť, ako s ňou naloží, keďže mesto neočakávane vypovedalo zmluvu a žiadalo vyprázdnenie budovy. Myšlienka preniesť ich do Palestíny bola zložitá, a tak sa Eugen v roku 1953 rozhodol uložiť ju v Židovskom múzeu v Prahe. Predmety sa späť do Prešova dostali v roku 1992, keď sa začalo pracovať na opätovnom vzniku Židovského múzea. V ňom sú uchované dodnes.

Po 2. sv. vojne vysťahovali Eugena aj s manželkou z vlastnej prešovskej vily do Meretíc (dnešné Radatice), kde žili v chudobe, až kým im židovská komunita v Bratislave poskytla byt. V minulosti slúžil ako mikve (židovské rituálne kúpele), a tak v ňom bolo neuveriteľne vlhko a po stenách sa tvorila pleseň. No Eugen sa aj napriek neľahkej situácii naďalej usiloval o zachovanie židovskej histórie. Cestoval po Slovensku a tajne zbieral nové artefakty s cieľom založiť múzeum v bratislavskej synagóge. Jeho snaha sa skončila, keď sa synagóga zbúrala kvôli výstavbe nového mosta. A hoci sa toho nedožil, dnes jeho predvojnová a povojnová zbierka vytvárajú jasnú predstavu o židovskej minulosti na Slovensku.

Premiéra dokumentu
Všetky tieto informácie podáva dokumentárny film Ani silou, ani násilím, ale duchom.
Dva roky ho pripravovala Nadácia Alexandra Eckerdta a cez archívne materiály, fotografie, korešpondenciu a rozprávanie ľudí, ktorí Eugena poznali, vytvorila takmer hodinový dokument. Pod dohľadom režiséra filmu Petra Hrabinského a producentky Evy Kratochvílovej v ňom vystupuje Eugenova neter Jana Vytrhlík – žijúca v Sydney, rodinná priateľka Katarína Bustinová, režisér Jaroslav Rihák, riaditeľ Židovského múzea Pavol Mešťan, historička Jana Švantnerová či historik Ivan Kamenec, ktorý povedal: „Takýchto ľudí treba vyhrabávať spod nánosov zabudnutia. A nech to robí aj tento film.“ Pozrieť si ho môžete na premiére 25. mája v Ortodoxnej synagóge v Prešove alebo neskôr v Neologickej synagóge v Bratislave.

Gabriela Krestián Kuchárová


Tags: , , , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Bárkánya treba vyhrabať spod nánosov zabudnutia

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems