„V moderných interiéroch je všetko vyleštené a ligotavé, ale nie je tam človek.“

| Nezaradené, Rozhovory | 10. 4. 2017

„Absolvujem svoj prvý rozhovor na opačnej strane…“ Týmito slovami ma privítala Mária Szabová. V minulosti totiž tridsať rokov pôsobila vo viacerých podnikových či odborových novinách. Neskôr na UPJŠ v Košiciach pripravovala budúcich žurnalistov na nástrahy novinárčiny. Dnes je na zaslúženom dôchodku, ale neoddychuje. Naplno sa venuje košikárstvu a najnovšie začala vyrábať keramiku.

Kedy ste „prepadli“ pleteniu košíkov?
Asi pred desiatimi rokmi som pričuchla ku košikárstvu. Kúpila som si košík, namočila som ho a rozpletala. Chcela som vedieť, ako bol upletený. Potom som o tom začala veľa čítať a študovať. Kupovala som si slovenské i zahraničné knihy, pomohli mi aj rôzne internetové portály či priame rozhovory s košikármi. Vysvetlili mi techniky, vyrozprávali skúsenosti, poradili… Vyzvedala som aj na rôznych remeselných trhoch a centrách. Dokonca sa mi samej podarilo vypestovať vŕbu na prútie. Dokázala som ho uvariť a spracovať. Moje prvé košíky boli teda vŕbové a slúžili ako kvetináče. Výroba jedného trvala celý víkend. Dnes mi podobné pletenie zaberie zopár hodín, občas aj niekoľko dní – záleží od rozmerov košíka. Ak sa mi jeho finálna podoba nepáči, namočím ho, rozpletiem a zvona upletiem. Výrobok nedám dovtedy z ruky, kým nie som spokojná. Pre mňa je dôležité, aby som Ja som sa naplno oddala košikárstvu.

kosik 3

Prečo práve košíky a nie napríklad písanie knihy, ktoré je bližšie vašej profesii?
Ľudia by sa mali naučiť jedno – obklopovať sa peknými vecami. Peknými v tom zmysle slova, že majú dušu. Keď niečo vlastnoručne vytvoríte, tak to dušu má. Je v tom zhmotnená energia výrobcu. Zákazník si teda kupuje nielen môj košík, ale aj časť mojej práce, úsilia, kreativity, potu, radosti i nadšenia. Nechcem ľuďom či sebe niečo dokazovať tým, že už som na dôchodku. Chcem iba kreatívne prežiť „ďalší život“. Dôchodok pre mňa znamená plnenie snov. Košikárstvo je hobby, naučilo ma pokore a skromnosti. Tiež mi dalo to, čo v živote najviac potrebujem – cítiť v rukách prírodu. Prútie má svoj vlastný život aj pamäť. „Pečať“, ktorú dávam každému košíku, je mojím odkazom pre kupujúcich. A s ľuďmi, ktorí ma osobne nepoznajú, má práve košík „prepojí“. Keď sa raz pominiem, niekto chytí do rúk môj košík a povie si: Kto to robil? Veď Szabová! A práve to bude moja odmena a zadosťučinenie.

Čím sa vaše košíky odlišujú od ostatných?
Priznávam, že si pozerám výrobky iných košikárov, aby som videla, ako ďaleko sa môžem posunúť. Ale nekopírujem nikoho. Sama si nakreslím návrhy, podľa ktorých pracujem. Hrám sa s farebnosťou, rozmerom alebo technikou. Pri výrobe používam najmä zemité farby (hnedočervená, naturálna, hrdzavohnedá, zelená). Pre moju tvorbu je charakteristická nepravidelnosť. Práve ona dodáva výrobkom „dušu“. Ani v prírode nemáme všetko pravidelné. Nemusím vytvoriť oku lahodiaci detail. Práve naopak, ak dám do košíka hoci len maličkú nepravidelnosť, vtedy dostane správny rozmer a je taký ako celá príroda – nepravidelný, ale zároveň krásny. Košíky pletiem na dreve alebo keramike a často kombinujem materiály. Používam vodný hyacint či sisalovú šnúru, ktorou robím nepravidelné uzlíky na isté ozvláštnenie. Najviac pracujem s ratanovým a vŕbovým prútím. Dôležité je, aby bolo ohybné. Napríklad pružnosť vŕby zistite obtočením jej prútov okolo prsta.
Ak by som to zhrnula, tak sa stále snažím, aby moje košíky boli príjemné, mali dušu a tvorili dizajn miestnosti. V moderných interiéroch je všetko vyleštené a ligotavé, ale nie je tam človek. A práve jeho mi v takomto priestore sprítomňujú prírodné veci. V košíkoch, a najnovšie aj pri keramike, sa snažím o minimalistický štýl. Má vyniknúť tvar a byť potlačená farebnosť, ale nie na úkor kvality. Je to skromná kreatívna tvorba, nič nevnucuje a hovorí: „Tu som, prijmi ma. Vidíš, aký som. Nič nepredstieram.“

Okrem košikárstva sa venujete aj výrobe keramiky.
Áno. Na „vine“ sú košíky. Obyčajné ma začali „nudiť“, tak som ich skúsila vyrábať s keramickým dnom. Keramiku som si sama vyrábala z objednaného materiálu. Keďže som sa v nej chcela zlepšiť, kúpila som si hrnčiarsky kruh a neskôr aj pec. Od keramikárov na trhoch som zisťovala informácie. Opäť nasledovali knihy, štúdium, rozhovory, hľadanie na internete… Ale tentokrát som začala navštevovať kurz. Keramika je úžasná vec, lebo až v závere, po niekoľkých hodinách uvidíte výsledok. Vždy nedočkavo otváram pec a hovorím: „Toto sa mi vydarilo, toto menej.“ Teším sa aj smútim, radosť sa strieda so sklamaním. Idú ruka v ruke. A práve to ma emočne nabíja.

Ďakujem za rozhovor.

Eva Barnišinová
Foto: www.uzasnekosiky.sk

Tvorbu Márie Szabovej nájdete na www.uzasnekosiky.sk.

Mária Szabová študovala slovenčinu a výtvarnú výchovu na Filozofickej fakulte UPJŠ. Neskôr si zvýšila kvalifikáciu postgraduálnym štúdiom žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Takmer 30 rokov pôsobila v rôznych podnikových a odborných periodikách. Od roku 2007 vyučovala na Filozofickej fakulte UPJŠ. Momentálne je na dôchodku.


Tags: , , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: „V moderných interiéroch je všetko vyleštené a ligotavé, ale nie je tam človek.“

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems