Školský dvor s ježkami, žabami, bylinkami a jabloňami? Prečo nie!

| Téma čísla | 27. 3. 2017

Bežný školský dvor tvoria najmä plochy s neprirodzene vykoseným trávnikom, nejaké to ihrisko, zopár stromov, tuje. Chýba kúsok ozajstnej prírody, malé jazierko, jedlé a úžitkové rastliny, kvetinové záhony, úkryty pre menšie deti, učebne v prírode, staré stromy, ihriská z prírodného materiálu. To všetko do školských záhrad navracia občianske združenie SOSNA.

SOSNA sa zaoberá environmentálnou výchovou a vzdelávaním pre deti aj dospelých. No najdôležitejší v tomto procese sú práve tí najmenší. Podľa mnohých psychológov je pohyb v prírode pre ich vývin kľúčový. Zlepšujú si motoriku, schopnosť logického úsudku a rýchleho rozhodovania, sú pokojnejšie. Viac sa sústredia a sú menej agresívne. Väčšina detí však vyrastá v interiéri a vo virtuálnej realite. Školský dvor je tak jednou z mála príležitostí, ako ich dostať von. Aj preto sa SOSNA sústredí na budovanie Školských prírodných záhrad.

Ako má vyzerať školská záhrada?
„Na väčšine školských pozemkov dnes nájdete trávnik, zopár stromov, tuje a možno nejakú preliezačku. No skutočná a dobrá prírodná záhrada by mala obsahovať oveľa viac vecí a prinášať mnohoraké potešenie – ovocie, zeleninu, liečivé rastliny, miesto na posedenie, na hranie. Deti by v nej mali zažiť dobrodružstvá, učiť sa o prírode, oddýchnuť si a vnímať krásu. Práve preto školské dvory spoločne pretvárame na prostredie s reálnou prírodou. Stačí hromada pohodených konárov a usídlia sa tam ježkovia, jašterice sa budú vyhrievať na kameni, žaby v rybníku nakladú vajíčka a nad nimi budú lietať vážky. Vytvoríme priestor, ktorý priláka živočíchy a deti ich budú sledovať v prirodzenom prostredí, nie vo virtuálnom. Zároveň sa naučia vnímať, čo je pekné a čo škaredé,“ hovorí Štefan Szabó zo SOSNY a dodáva, že v záhrade nesmie chýbať miesto aj na pohybové aktivity. Preliezačky a hry by mali byť z prírodných materiálov a príjemné na dotyk. Dôležitou súčasťou je aj sociálne zázemie, kde sa budú stretávať deti, učitelia a rodičia.

Dôležitý je dobrý plán
Projekt Školských prírodných záhrad funguje individuálne podľa požiadaviek danej školy, ale zvyčajne sa začína 2 až 3 dňovým stretnutím. Na ňom Štefan s manželkou Silviou predstavia učiteľom, žiakom a rodičom svoje skúsenosti a pohľad na prírodnú záhradu. Aké má funkcie, čo by mala spĺňať, ako sa pozerať na potenciál daného pozemku – aby sa využili a recyklovali všetky miestne zdroje. Nasleduje obhliadka samotného pozemku, na ktorej zástupcovia školy povedia svoje predstavy. Na základe toho sa vypracuje finálny návrh záhrady. Najdôležitejšie je pripraviť dobrý plán, aby sa vyhlo prípadným chýbam. Potom je už len na škole, či si ho zrealizuje sama, alebo s pomocou Szabóovcov. Dôležité však je, aby na projekte participovali učitelia, deti aj rodičia. „Dlhodobo sa nám osvedčilo, že projekt funguje, ak sa do neho zapoja všetci, ktorí ho budú používať. Vzniká tak pocit spoluvlastníctva a záujem sa prehlbuje. Ak si niekto niečo vyrobí sám, tak to potom nebude predsa ničiť, ale bude sa o to starať.“

Podľa Štefana je dôležité, aby deti prírodu spoznávali odmala:
Veľa zručností či reflexov majú deti hneď po narodení. Napríklad vedia plávať. Ak sa tieto reflexy nerozvíjajú, tak ich postupne strácajú a po rokoch sa ťažšie obnovujú. Tak je to aj so vzťahom k prírode. Ak sa v nej hýbu, učia sa tak prekonávať rôzne prekážky, budujú si k nej vzťah, spoznávajú faunu a flóru. A to je dôležité.

Sosna navrhla prírodnú záhradu aj pre Materskú školu na Hrnčiarskej ulici. Navštívili sme riaditeľku Evu Farkašovú a opýtali sa na spoluprácu:

„Prišiel nám mejl s ponukou a projektom Školských prírodných záhrad od združenia Sosna, tak som ich kontaktovala. Zapáčila sa mi ich filozofia, a hoci očakávania neboli veľké, výsledok je úžasný. Do procesu sa zapojili aj rodičia a všetci na tom naďalej participujú. Deti sadia rastlinky, potom sledujú, ako rastú, rozprávajú sa o nich a o ich účinkoch. Vynikajúca vec je hmatový chodník. Je v ňom mach, šišky, kamene… všetky tieto materiály chytajú rukou, chodia po nich bosé a mnohé sa vďaka tomu s daným materiálom stretávajú prvýkrát. Aj my, učitelia, sme sa sami obohatili, zistili sme, kde a aké byliny posadiť, ako ich využívať. Záhrada ma silný edukačný charakter, čiže deti sa na nej nielen hrajú, ale vzdelávajú sa o prírode, bylinkách. Dokonca máme hudobnú stenu. Je vytvorená z plechových vedierok, plastových pohárov, bambusových trubiek a keď sa na ne búcha kladivkom, tak vydávajú zvuky. Vďaka týmto veciam deti už nebehajú bezcieľne po záhrade. A keďže si ich vytvorili aj samy, tak sa k nim správajú veľmi šetrne.“

Gabriela Krestián Kuchárová
Foto: Silvia Szabóová


Tags: , , , , , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Školský dvor s ježkami, žabami, bylinkami a jabloňami? Prečo nie!

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems