„Keď som hrával futbal ako žiak, po zápasoch sme chodili na zmrzlinu alebo hrali rôzne hry. Dnes deti po zápase nastúpia do áut a odídu.“

| Rozhovory | 27. 3. 2017

Futbalový blázon – aj takúto prezývku si počas svojej brankárskej kariéry vyslúžil René Babušík. Ani po nešťastnom zranení a náhlom ukončení kariéry nezanevrel na futbal. Práve naopak. Z bránky sa postavil rovno na striedačku ako tréner a založil futbalovú akadémiu BENECOL Košice.

Kedy padlo rozhodnutie – budem futbalovým brankárom?
Futbal sa už od detstva lámal s lyžami. Dokonca som bol tretí na dorasteneckých majstrovstvách republiky v zjazdovom lyžovaní. Chytať v bránke som začal ako žiak na základnej škole, keďže do nej tréner nemal koho postaviť. Jednoducho som šiel. A neľutujem. Ľutujem len zranenie kolena. Počas troch mesiacov som absolvoval dve operácie a následne prišlo ukončenie kariéry v najlepších rokoch, keďže podľa mňa je brankár v tridsiatke na vrchole síl. Ale hneď po zranení som začal trénovať. Zvyknem hovoriť: Tak to vyšlo, tak to malo byť.

René Babušík dostal dres s 50-tkou ako darček od detí a rodičov k životnému jubileu.

René Babušík dostal dres s 50-tkou ako darček od detí a rodičov k životnému jubileu.

Prečo ste si vyslúžili prezývku „futbalový blázon“?
Takto ma tituloval pán Vengloš, podľa ktorého som bol futbalovým bláznom, keďže som trénoval prípravku i brankárov a mal na starosti žiakov aj mladší dorast. Futbal bol a je pre mňa všetko. Bez neho neviem žiť. Zasvätil som mu celý život a vždy bol na prvom mieste. Dokonca aj rodina išla „bokom“, na čo nie som pyšný, keďže deti vyrástli a ja som pri tom nebol. Teraz sa im to snažím aspoň trochu vrátiť. Okrem iného aj tým, že som založil futbalovú akadémiu. Pôsobím v nej aj so synom Dominikom. Ja s ďalšími trénermi koučujem, on manažuje. Chceme podporovať mládež a jej záujem o šport v Košiciach. Pripravujeme chlapcov i dievčatá na zvyšovanie kvality futbalu. Dôraz kladieme aj na formovanie osobnosti futbalistu. Musím pripomenúť, že nezastupiteľné miesto na rozvoji akadémie mal aj Bohdan Benedik. Dnes už, žiaľ, nie je medzi nami, ale „žije“ v akadémii, ktorej prepožičal meno – BENE (Benedik) a COL (kolektív).

Akadémia BENECOL je teda určená pre chlapov aj dievčatá. Musí každý z nich prejsť nejakými vstupnými skúškami?
Nie, v akadémii nemáme žiadne špeciálne podmienky. Dávame priestor každému chlapcovi či dievčaťu vo veku od 4 do 15 rokov a podľa skúsenosti viem, že talentovaní „padnú“ skôr ako netalentovaní – tí sú väčší „driči a chciči“. Vo väčšine sa práve oni dostanú ďalej. Rodičia môžu prihlášku podať kedykoľvek počas roka, a to mejlom či osobne počas tréningu na adrese Postupimská 37. Všetky bližšie informácie, ako aj prihlasovací formulár, sú na internetovej stránke benecol.sk. Najideálnejší termín prihlásenia je koniec augusta alebo začiatok septembra. Práve vtedy sa začína futbalová sezóna. Druhý vhodný termín je prelom januára a februára, nakoľko v marci sa začína aktívnejšia príprava na jarnú časť. Samozrejme, nie každý ihneď dostane miesto v zostave. Je na šikovnosti každého hráča, ako rýchlo sa dokáže začleniť do kolektívu a zapôsobiť na trénera. Tréningy prebiehajú každý pracovný deň od 15:00 do 18:00.

Pracujete s malými deťmi i pubertiakmi. Ako ich motivujete, aby pri futbale ostali a nedali prednosť napríklad videohrám?
Najmenšie deti trénujeme viac menej zábavnou formou, napríklad sa naháňajú s loptou, čím robia záťažové veci, ale neuvedomujú si to. Ťažšie je to s hráčmi v puberte. Tí sa rýchlo urazia, odvrkujú, nerobia to, čo sme si spoločne natrénovali na ihrisku. Chybu vidím aj v súdržnosti. Keď som hrával futbal ako žiak, po zápasoch sme chodili na zmrzlinu alebo hrali rôzne hry. Dnes deti po zápase nastúpia do áut a odídu. Malo by to fungovať inak, lebo keď je dobrá partia, tak sú aj dobré výsledky. Ďalšou chybou sú počítače. Mnohí radšej ostanú doma a futbal hrajú online, ako keby mali ísť von na ihrisko s kamarátmi. Niekedy majú podiel viny i rodičia, lebo sa nezaujímajú, či ich dieťa športuje, alebo nie.
Našich zverencov, mladších i starších, sa snažíme viesť k podaniu maximálneho výkonu, skromnosti, tolerancie, úcte k trénerovi, spoluhráčom i ostatným hráčom. Dôležité je naučiť ich prehrávať. A neustále im pripomínať, že nie brankár dostal gól, ale celý tím. Niekedy stačí vtip, hra alebo obyčajne podanie ruky a povzbudenie. Raz sa zasmejeme, inokedy musím byť prísny. Tréner – to je kombinácia 5 v 1. Musí byť: 1. športovec, 2. psychológ – nájsť správne riešenie na akúkoľvek situáciu v šatni a vedieť vypočuť všetky problémy, 3. taktik – nájsť správne riešenie na akúkoľvek situáciu na ihrisku, 4. diplomat – ovládať umenie reagovať, 5. učiteľ – vychovávať a udržiavať záujem vo zverencoch. Ale musí byť aj kamarát. Dôležité je nestratiť pri tom všetkom rešpekt a úctu.

Spoločné fotografovanie mladších žiakov pred začiatkom súťažného ročníka.

Spoločné fotografovanie mladších žiakov pred začiatkom súťažného ročníka.

Ako by ste zhodnotili športovanie detí v dnešnej dobe?
Čo sa týka telocviku na školách, je to katastrofa. Kým telocvik nebude povinným maturitným predmetom, bude to problém. Chyba nie je v pedagógoch, skôr v žiakoch a ich rodičoch. Niekedy oni sami dovolia, aby ich deti flákali telesnú výchovu. Dokonca im vybavia potvrdenie od lekára. Pozitívum vidím v tom, že mladí sa vo všeobecnosti viac hýbu, lebo majú mnoho možností a každý sa môže nájsť „v tom svojom“ športe. No toto pozitívum je zároveň aj negatívom. Stretol som sa aj s prípadmi, keď chlapcovi bolo jedno, či hrá futbal alebo nie. Stačilo, aby mu nevyšli niektoré zápasy a už od nás odišiel. Neskôr som sa dozvedel, že už vystriedal hokej i volejbal, a teraz je na plávaní. Vzťah detí k športu sa celkovo zmenil. Sú viac ľahostajní, pretože majú veľký výber. Možno im chýba väčšia oddanosť.

Istým spôsobom tak akadémia supluje telesnú výchovu…
Nielen to… Akadémia pomáha košickému aj slovenskému futbalu. Všetko začína od nás – BENECOLU a nám podobných organizácií. My pracujeme so štvor – päťročnými deťmi. My ich futbalovo vychovávame a až neskôr s nimi pracujú a pokračujú ostatní. Keby neboli takto orientované kluby a akadémie, tak z čoho by ťažila slovenská reprezentácia? Robíme tú najťažšiu robotu. Výsledky hovoria v náš prospech. Osobne som sa podieľal na výchove hráčov ako Mucha, Ďuriš, Čišovský či Pečovský. Aj teraz máme „benecolských“ chlapcov po rôznych ligách v Nórsku, Anglicku i Švédsku, ale aj v Poprade či v Slovane Bratislava. Ak sa pozriem vo všeobecnosti na slovenský futbal, musím uznať, že noví tréneri ako Weis či Kozák ho trochu pozdvihli. Lenže problém je, že Slovensko nemá veľa hráčov v zahraničí. Ak chce napredovať, musí mať aspoň 20 – 30 futbalistov v prvých ligách zahraničných mužstiev, inak sa nepresadí na svetovej úrovni. Slovenské futbalové kluby a akadémie musia začať vychovávať „najmenších hráčov“ a mať kvalitných trénerov. No tí často nemajú dobré platy a máloktorí sú ochotní vzdelávať sa v novších metódach.

Ďakujem za rozhovor.

René Babušík (1962) pôsobil ako brankár v Dukle Banská Bystrica, Karlových Varoch, ZŤS Košice, Slovane Bratislava, Chemlone Humenné či VSŽ Košice. Založil futbalovú akadémiu BENECOL Košice, kde momentálne pôsobí ako tréner.

Eva Barnišinová
Foto: Dominik Babušík


Tags: , , , , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: „Keď som hrával futbal ako žiak, po zápasoch sme chodili na zmrzlinu alebo hrali rôzne hry. Dnes deti po zápase nastúpia do áut a odídu.“

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems